Najčastejšie kladené otázky o mononukleóze, jej diagnostike a liečbe

Diagnostika ochorenia prebieha na základe vyšetrenia lekára. Lekár pohmatom vyšetrí zväčšenie lymfatických uzlín a v niektorých prípadoch aj stav brušnej dutiny. Zo zobrazovacej techniky sa často využíva ultrasonografia, ktorá preverí stav pečene. Lekár vám tiež odoberie vzorku z povlaku sliznice hrdla. Tú potom pošle na rozbor, ktorý určí prítomnosť alebo neprítomnosť vírusu mononukleózy. Dôležité sú tiež krvné testy. Na ich základe sa zisťuje krvný obraz, hladina pečeňových testov, zápalové procesy a množstvo bielych krviniek.

Je možné sa na mononukleózu otestovať aj pomocou domáceho samotestu. Ten sa vykonáva pomocou vzorky krvi odobratej z prsta, ktorú kvapnete do testovacej kazety. Pri samotestoch dodržiavajte vždy inštrukcie na obale konkrétneho testu. Veľmi dôležité je, aby ste pri podozrení na infekčnú mononukleózu, prípadne pozitívnom výsledku samotestu, informovali lekára a podstúpili potrebné vyšetrenia.

Pečeňové testy pomáhajú lekárom monitorovať stav a zdravie vašej pečene. To je pri mononukleóze veľmi dôležité, nakoľko môže viesť k jej poškodeniu. Pri mononukleóze je totiž jedným z príznakov zväčšenie, prípadne zápal pečene a sleziny. Pečeňové testy by vám mal lekár vykonávať v rámci kontroly počas liečby a aj nejakú dobu po prekonaní ochorenia. Veľmi dôležité je tiež dodržiavať pečeňovú diétu – a to nielen ako podpornú liečbu, ale aj zhruba 3 mesiace po prekonaní ochorenia.

Skratka CRP označuje C-reaktívny proteín, bielkovinu, ktorá sa v tele tvorí pri zápalových reakciách v organizme, poškodení tkanív, po operáciách a podobne. Pri podozrení na zápal v tele je teda meranie CRP jedným z najpoužívanejších spôsobov, ako ho potvrdiť alebo vyvrátiť. Pri mononukleóze je však CRP vo väčšine prípadov nižšie, takže nemusí mať žiadnu výpovednú hodnotu.

Mononukleóza je infekčné vírusové ochorenie, ktorého liečba prebieha symptomaticky. To znamená, že sa liečia jednotlivé príznaky ochorenia. Kľúčový je predovšetkým kľudový režim. Pokiaľ máte mononukleózu, mali by ste sa vyhýbať veľkej fyzickej aktivite. Dôležité je tiež stravovať sa diétne, vyhýbať sa potravinám a jedlám zaťažujúcim pečeň a dodržiavať dostatočný pitný režim. Z liekov sa najčastejšie podávajú antipyretiká – pri mononukleóze je totiž jedným z hlavných príznakov dlhodobá horúčka.

Chronická mononukleóza je v podstate infekčná mononukleóza, ktorej prejavy pretrvávajú niekoľko mesiacov. Pre liečbu tohto ochorenia je veľmi dôležitá jeho včasná diagnostika a správne nastavenie liečby. Pokiaľ totiž dodržiavate stanovenú liečbu, kľudový režim, diétu a prípadne ďalšie odporúčania lekára, máte šancu, že ochorenie vyliečite bez komplikácií a následkov. Treba však brať do úvahy aj to, že vírus vo vašom tele zostane aj po preliečení choroby. Nachádza sa v takzvanom pokojovom režime, čo môžeme chápať tak, ako keby spal a bol neaktívny. Zobudiť sa môže pri veľkom oslabení imunitného systému. V takom prípade sa však zvykne prejaviť vo forme iného ochorenia.

Veľmi vzácne sa u niektorých ľudí môže po vyliečení akútnej infekčnej mononukleózy postupne vyvinúť chronická aktívna EBV infekcia. Tú charakterizujú klinické prejavy infekčnej mononukleózy, histologický dôkaz o postihnutí orgánov a nález DNA EBV vírusu v tkanivách. Liečba infekčnej či chronickej mononukleózy patrí výlučne do rúk lekára.

Pri rekonvalescencii po mononukleóze je potrebné dodržiavať odporúčania lekára. Zvyčajne sa pravidelne vykonávajú kontroly celkového zdravotného stavu, krvného obrazu aj pečeňových testov. Veľmi dôležité je tiež vyhýbať sa zvýšenej telesnej aktivite. U detí je zakázané aktívne sa zúčastňovať na telocviku po dobu 4 týždňov. Vykonávať náročné športové aktivity by ste nemali až po dobu 3 mesiacov. Pri správnej liečbe zvykne vo väčšine prípadov choroba odznieť po 2 – 3 týždňoch liečby, únava však môže pretrvávať aj niekoľko mesiacov.

Až v 90% prípadoch infekcie vírusom EBV sa u pacientov objavuje dlhodobo zvýšená teplota. Priebeh ochorenia bez horúčky je veľmi zriedkavý. Keďže liek na mononukleózu doposiaľ nebol nájdený, prebieha jej liečba symptomaticky. To znamená, že sa liečia jednotlivé príznaky. Antibiotiká vám lekár môže predpísať len v prípade, že je k ochoreniu pridružená aj bakteriálna infekcia.

Pri liečbe mononukleózy sa odporúča dodržiavať diétny režim s ohľadom na zníženie záťaže pečene. Mali by ste sa teda vyhýbať alkoholu, tučným, mastným a korenistým jedlám. Obmedziť by ste tiež mali príjem jednoduchých cukrov a soli. Dbajte na dostatočný pitný režim a konzumujte stravu bohatú na vitamíny, minerály, vlákninu a bielkoviny. Často sa na podporu obnovy pečene odporúča podporné užívanie pestreca mariánskeho. Ide o bylinu s pozitívnym účinkom na celkové zdravie a tiež regeneráciu pečene. Pokiaľ však užívate lieky, prípadne trpíte potravinovými alergiami (napríklad na semená či orechy), prekonzultujte užívanie pestreca s vaším lekárom.

Isoprinosine je liek viazaný na lekársky predpis. Používa sa na liečbu niektorých vírusových ochorení, pričom stimuluje imunitný systém k tomu, aby si s infekciou poradil. Lekár vám ho môže predpísať aj v prípade mononukleózy. Liek na lekársky predpis by ste však nemali užívať, pokiaľ tak neurčí lekár.