Najčastejšie kladené otázky o mononukleóze, jej príčinách a príznakoch

Infekčná mononukleóza je infekčné vírusové ochorenie spôsobené vírusom Epstein-Barr (EBV). Často sa nazýva aj „choroba z bozkávania“, nakoľko k väčšine prípadov prenosu ochorenia dochádza práve slinami. Mononukleóza postihuje často deti a mladých ľudí. Väčšina dospelých má voči tomuto vírusu už vytvorené protilátky. Ochorenie sa prejavuje troma výraznými symptómami: silnou bolesťou hrdla, dlhotrvajúcou horúčkou a zdurenými lymfatickými uzlinami.

Vo vážnejších prípadoch môže dôjsť aj k zväčšeniu sleziny alebo pečene. Liek na infekčnú mononukleózu v súčasnosti neexistuje. Liečba prebieha symptomaticky, čiže sa liečia jednotlivé príznaky ochorenia. Kľúčový je pre liečbu kľudový režim bez fyzickej námahy, diéta so zníženou záťažou na pečeň a užívanie antipyretík – liekov proti horúčke.

Určiť presnú inkubačnú dobu ochorenia nie je možné. Je totiž ťažké odhadnúť presný moment prenosu nákazy. Inkubačná doba sa tiež líši u detí a dospelých. Pri prenose na dieťa sa ochorenie môže prejaviť v rozpätí od siedmych do tridsiatich dní. U mladistvých a dospelých je však táto doba podstatne dlhšia, a to od štyroch do siedmych týždňov od kontaktu s nakazeným.

EBV infekcia je spôsobená vírusom Epstein-Barr (EBV), ktorý patrí k herpetickým vírusom. Spôsobuje ochorenie nazývané infekčná mononukleóza a postihuje predovšetkým deti a mladistvých. Veľmi často sa nazýva tiež choroba z bozkávania, nakoľko vírus sa šíri primárne slinami pri úzkom kontakte s nakazeným – napríklad už spomínaným bozkávaním, prípadne spoločným jedením alebo používaním rovnakého príboru či pohára.

Toto ochorenie si ľudia často mýlia s angínou. Počiatočné fázy mononukleózy majú totiž veľmi podobné príznaky. Objaví sa u vás silná bolesť hrdla, dlhodobá horúčka a zväčšenie lymfatických uzlín. Liečba mononukleózy je však „beh na dlhšiu trať“ a môže trvať niekoľko týždňov, dokonca mesiacov – zatiaľ čo pri angíne sa zlepšenie stavu objaví po niekoľkých dňoch.

EBV vírus patrí medzi herpetické vírusy. Ide o infekčný vírus, ktorý vo vašom tele ostane aj po tom, čo sa z ochorenia vyliečite. Len málokedy sa však stane, že by niekto ochorel na mononukleózu dvakrát. Vo väčšine prípadov si ňou prejdú už deti či mladí, ktorí majú potom v dospelosti voči EBV vírusu vybudované protilátky. Vírusu sa však nikdy úplne nezbavíte. Prebýva vo vašom tele a je neaktívny. Prebudiť sa môže v prípade, že dôjde k rapídnemu oslabeniu imunitného systému – zvykne sa však prejaviť vo forme iných ochorení.

Infekčná mononukleóza môže mať dve formy – akútnu a chronickú. Akútna forma ochorenia sa prejaví po nakazení vírusom a za predpokladu, že nevzniknú komplikácie, sa z ochorenia dostanete zhruba do 4 týždňov. O chronickej forme mononukleózy hovoríme vtedy, keď jej príznaky pretrvávajú niekoľko mesiacov.

Počiatočné fázy mononukleózy veľmi pripomínajú angínu. Pociťujete silnú bolesť hrdla, máte opuchnuté mandle s bielym hnisavým povlakom. Tak isto sa objaví horúčka, ktorú sprevádza bolesť tela a príznačné je tiež bolestivé zväčšenie lymfatických uzlín. Pri mononukleóze sú ďalšími príznakmi aj únava, slabosť, nechutenstvo, zápaly prínosových dutín, zväčšenie pečene, sleziny a podobne. Liečba mononukleózy môže trvať aj niekoľko týždňov, zatiaľ čo pri angíne pocítite úľavu a zlepšenie stavu už po pár dňoch.

Liečba mononukleózy môže trvať aj niekoľko týždňov či mesiacov, v závislosti od závažnosti ochorenia. Aj po prekonaní ochorenia sa u vás môže ešte nejakú dobu prejavovať zvýšená, respektíve nadmerná únava. Tento stav sa nazýva syndróm postinfekčnej únavy alebo chronický únavový syndróm. Medzi ďalšie následky patrí tiež poškodenie pečene. Poškodenie však nezvykne byť trvalého charakteru. Pri mononukleóze dochádza k oslabeniu imunitného systému, preto môžete byť náchylnejší k vzniku komplikácií, ako sú napríklad zápal ucha alebo prínosových dutín, poruchy dýchania, roztrhnutie sleziny, zápal srdcového svalu, osrdcovníka, zápal pľúc a podobne.

Mononukleóza je vírusové ochorenie, ktoré primárne útočí na lymfatický systém a uzliny. Najčastejšie sa prejavuje silnou bolesťou hrdla, dlhodobými horúčkami a zväčšením lymfatických uzlín. Infekcia sa však prostredníctvom lymfocytov (buniek imunitného systému) môže šíriť aj ďalej do tela a postihnúť slezinu či pečeň. Následkom toho je potom zväčšenie týchto orgánov. Jedným z režimových opatrení pri liečbe mononukleózy je teda diéta s ohľadom na zníženie zaťaženia pečene.

Priebeh infekcie môže byť u mnohých ľudí bezpríznakový. Pokiaľ vypukne, u niektorých sa prejaví ako vírusová infekcia. U iných sa však ochorenie môže prejaviť so závažnejšími symptómami a komplikáciami. Medzi najšpecifickejšie príznaky infekčnej mononukleózy u dospelých patrí dlhodobá horúčka, nadmerná únava, zväčšenie a zápal mandlí s bielym povlakom a zdurenie lymfatických uzlín.