rychle_dorucenie
Lekáreň s najrýchlejším doručením
osobny_odber
Osobný odber v lekárni zadarmo
dorucenie_4h
Doručenie už od 4 hodín
spokojnost
98% spokojnosť zákazníkov

Keď je nádych aj výdych problémom. Aký je život s astmou?

Zobraziť kategórie

Dýchanie je jedným z najdôležitejších životných procesov v ľudskom tele. Zabezpečuje okysličovanie krvi a tkanív, bez ktorého by život nebol možný. Zdravý človek sa bez toho, aby si to vôbec uvedomil, v pokojnom stave nadýchne 12 – 14krát za minútu. Pre pacientov s ochoreniami dýchacieho systému však môže byť i taký prirodzený jav, ako nádych a výdych, veľkým problémom.

Bronchiálna astma – čo to je?

Bronchiálna astma je chronické ochorenie dýchacieho systému, charakterizovaná nadmernou dráždivosťou (hyperreaktivitou) dýchacích ciest na vonkajšie podnety, obyčajne spojené so zápalom1. Výsledkom neprimeranej reaktivity a zápalového procesu dýchacích ciest je ich stiahnutie a zúženie, opuch sliznice a nadmerná tvorba hlienu, ktoré zhoršujú prietok vzduchu dýchacími cestami. V závažnejších prípadoch môže dochádzať i k úplnej nepriechodnosti dýchacích ciest, ktorá je život ohrozujúca1,2.

V súčasnosti trpí astmou celosvetovo vyše 340 miliónov ľudí3. Výskyt ochorenia má v posledných desaťročiach stúpajúcu tendenciu, a to na rozdiel od minulosti nielen v priemyselne vyspelých krajinách, ale i rozvojových štátoch. Odhaduje sa, že na Slovensku astma postihuje 8 % detí a mladistvých a približne 4 – 6 % dospelej populácie, pričom sa predpokladá, že ich počty budú v budúcnosti ďalej narastať4.

Nie je astma ako astma – poznáme minimálne šesť typov astmy

Na základe medzinárodných deliacich kritérií je v súčasnosti známych viacero typov astmy. Medzi najbežnejšie typy radíme1:

  • Alergická astma (atopická, extrinzická) – najčastejší typ v populácii. Objavuje sa už v detstve a skorej dospelosti. Typická je precitlivenosť k vonkajším alergénom.
  • Nealergická astma (neatopická, intrinzická) – nie je spojená s alergiou. Vyvíja sa skôr u dospelých, napríklad ako následok vírusovej infekcie horných dýchacích ciest.
  • Astma s neskorým nástupom (tzv. ,,late-onset“ astma) – zvyčajne nealergický typ, ktorý sa objavuje až v dospelosti, obzvlášť u žien. Patrí sem napríklad profesionálna astma, ktorá vzniká pri dlhodobom vystavovaní človeka škodlivinám v práci.
  • Astma s perzistentnou limitáciou prietoku vzduchu – nedostatočné prúdenie vzduchu kvôli trvalej zmene štruktúry dýchacích ciest.
  • Astma indukovaná aspirínom– vyvolaná genetickou anomáliou, ktorá vedie k nadmernej produkcii zápalových látok (leukotriénov).
  • Astma spojená s obezitou – niektorí obézni pacienti majú trvalo prítomné astmatické prejavy.

Ako sa astma prejavuje? Ako zistíte, že trpíte práve ňou?

Dýchavičnosť

použitie pri astme

Piskot či bolesť na hrudníku

vlhký kašeľ - ikona

Dráždivý kašeľ

pri zápale priedušiek - ikona

Problém nadýchnuť sa

Keďže pri astme neprúdi dýchacími cestami dostatočné množstvo vzduchu, ktorý prináša kyslík krvi a tkanivám, vyskytujú sa u astmatikov klinické prejavy rôznej intenzity. U niektorých pacientov sa symptómy objavujú iba občas, napríklad po zvýšenej fyzickej námahe, u iných môžu byť prítomné neustále po celý čas. Príznaky sa tiež nemusia prejavovať nevyhnutne u každého astmatika, niekedy je prítomný len jeden, inokedy viaceré ťažkosti.

Spozornieť by ste mali, ak u vás pretrvávajú typické astmatické symptómy, ako dýchavičnosť, piskot pri výdychu, pocit tiesne či bolesti na hrudníku, dráždivý kašeľ (hlavne v noci a nadránom), vykašliavanie hustého hlienu, cyanóza(modrasté zafarbenie kože a slizníc kvôli nedostatku kyslíka), ťažkosti s rečou alebo spánkomvyvolané dýchavičnosťou, kašľom, sipotmi či piskotmi.

Pri zaznamenaní niektorého z uvedených problémov je vhodné si všímať, kedy, ako často a v akej intenzite sa jednotlivé príznaky objavujú. Podľa frekvencie a intenzity výskytu denných a nočných príznakov, stupňa postihnutia pľúcnych funkcií a obmedzenia bežných denných aktivít, možno astmu klasifikovať ako intermitentnú alebo perzistentnú5.

Rozdelenie astmy podľa závažnosti:

Závažnosť astmySymptómy
Mierna intermitentnámierne denné príznaky ≤2x v týždni, nočné príznaky ≤2x mesačne
Perzistentnámiernapríznaky >2x týždenne, ale nie v rovnaký deň
stredne ťažkápríznaky sú prítomné denne a viac ako 1 noc v týždni, no nemajú trvalý charakter
ťažkápríznaky sú trvalo prítomné a výrazne ovplyvňujú fyzickú aktivitu

Čo zhoršuje symptómy a spúšťa astmatický záchvat? Čomu sa máte vyvarovať, aby sa váš stav nezhoršil?

Je známe, že u väčšiny astmatikov sú najčastejšími spúšťačmi astmatických záchvatov vdýchnuté alergény z ovzdušia, najmä sezónne pele rastlín. Na jar potrápia najmä liesky, jelše a brezy, v lete trávy a v jeseni zas pele paliny a ambrózie. Celoročnými alergénmi, ktoré ohrozujú astmatika, sú bežné nečistoty z domácnosti (prach, plesne, kvasinky, roztoče), ale tiež chemikálie a toxíny z prostredia.

Astmatický záchvat nemusí byť vyvolaný iba alergénmi, ale i usilovným vdýchnutím chladného vzduchu, dymu, cvičením alebo vírusovými infekciami. V niektorých prípadoch môžu byť spúšťačmi aj psychologické podnety, napríklad intenzívne prežívanie emócií alebo nadmerný stres. Okrem environmentálnych faktorov (faktorov prostredia) sa na rozvoji ochorenia významnou mierou podieľa i genetická predispozícia – náchylnosť na astmu je dedičná.

U časti astmatikov je dôvodom zhoršenia stavu i užívanie niektorých druhov protizápalových liekov (aspirín, ibuprofen) alebo gastroezofagiálny reflux, pri ktorom výpary žalúdočnej kyseliny dráždia dýchacie cesty1,2. Je naozaj vhodné, ak astmatik vie, čo jeho záchvaty vyvoláva, aby sa im mohol v budúcnosti vyvarovať alebo aspoň minimalizoval riziko kontaktu s nimi.

Čo ma čaká, ak pôjdem k doktorovi? Ako sa astma diagnostikuje?

Pokiaľ máte podozrenie, že trpíte astmou, alebo vás dlhodobo trápi dýchavičnosť, neutíchajúci kašeľ, či bolesti na hrudníku, ktoré môžu i nemusia spontánne odznieť, nie je samoliečba namieste. Neliečená astma totiž obmedzuje nielen bežný život, fyzickú výkonnosť a spánok pacienta, ale môže viesť i ku závažným zdravotným komplikáciám, najmä trvalému poškodeniu pľúc. Nebojte sa a čo najskôr vyhľadajte svojho všeobecného lekára, ktorý vás po základnom vyšetrení a zhodnotení zdravotného stavu pošle na špecializované pracovisko. Lekár – špecialista (pneumológ alebo imunoalergológ) zvyčajne vykoná pre potvrdenie alebo vyvrátenie diagnózy sériu viacerých vyšetrení, ktoré zahŕňajú2,5:

  • Odobratie anamnézy – lekár sa bude pýtať na podrobnosti vášho zdravotného stavu a vaše subjektívne ťažkosti, najmä to, aké príznaky ochorenia pozorujete, ako dlho a v akej intenzite sa u vás objavujú, aká je vaša fyzická výkonnosť, v akom prostredí žijete a pracujete, a podobne.
  • Stanovenie klinického obrazu – lekár objektívne popíše súbor typických i atypických klinických príznakov, ktoré ochorenie vykazuje.
  • Fyzikálne vyšetrenie – klasické vyšetrenie pohľadom, pohmatom, poklepom a posluchom. Typickým fyzikálnym nálezom sú u astmatikov piskoty a sipoty pri nádychu či výdychu.
  • Funkčné vyšetrenie pľúc – ide o najdôležitejšie vyšetrenie pre stanovenie diagnózy astmy, ktoré zvyčajne zahŕňa metódu spirometriebronchodilatačný test. Spirometria sa používa na dôkaz obštrukcie, teda nepriechodnosti dýchacích ciest, ktoré sa vyhodnotí na základe pomeru objemu vdýchnutého a vydýchnutého vzduchu v závislosti od času. Podľa výslednej hodnoty sa určí stupeň obštrukcie.Následným bronchodilatačným testom možno zistiť, či je obštrukcia dýchacích ciest reverzibilná, a teda, či je možné ju zvrátiť. Pri tomto type vyšetrenia sa pacientovi podá látka, ktorá je schopná uvoľňovať dýchacie cesty (bronchodilatans) a sleduje sa jej efekt. Na overenie bronchiálnej variability možno využiť i meranie PEF (vrcholového výdychového prietoku) pomocou peak flowmetra.
  • Doplnkové vyšetrenia – pre potvrdenie diagnózy môže lekár vykonať i ďalšie prídavné vyšetrenia, ako napríklad metacholínový test, röntgenové vyšetrenie, testy na alergiu, meranie koncentrácie oxidu dusnatého vo vydychovanom vzduchu (FENO), stanovenie eozinofilového zápalu v krvi a spúte (hnisavom hliene), či bronchoprovokačný test na stanovenie astmy indukovanej cvičením alebo chladným vzduchom.

Astmou trpí až 8% detí. Čo to vaše?

Deti a mladých dospelých postihuje najmä alergický typ astmy. Prvé príznaky ochorenia sa zvyčajne objavujú medzi piatym až pätnástym rokom života. U detí sa astma často prejavuje iba dlhodobým suchým a dráždivým kašľom v určitých obdobiach, ktorému mnohí rodičia nepripisujú dôležitosť a ľahko ho prehliadnu. Niekedy môže byť dieťa kvôli zadýchavaniu i viac unavené a má menej energie na hru. Ak spozorujete niektorých z varovných príznakov, najmä kašeľ, ktorý neustáva, alebo dieťa nereaguje na bežnú liečbu, je najvhodnejšie navštíviť pediatra.

astma u detí

Astma pod kontrolou: Ako s ňou žiť?

Hoci astmu nie je možné úplne vyliečiť, správnou liečbou je možné zabrániť zhoršeniu ochorenia a minimalizovať riziká s spojené s ochorením. Cieľom liečby je výrazne obmedziť, ideálne až úplne redukovať, výskyt astmatických symptómov, zamedziť poškodeniu pľúc a umožniť astmatikovi ďalej vykonávať bežné denné aktivity. V terapii astmy sa používajú 2 základné skupiny liečiv:

mäkké kapsuly - ikony

Kontrolóry

Protizápalové lieky určené na dlhodobé pravidelné používanie. Potlačením zápalu v dýchacích cestách znižujú reaktivitu dýchacích ciest a redukujú výskyt astmatických symptómov.

Uvoľňovače

Záchranné lieky schopné rýchlo uvoľniť dýchacie cesty pri astmatickom záchvate. Odporúčajú sa tiež ako krátkodobá prevencia astmatických záchvatov vyvolaných cvičením alebo námahou.

Pozor!

Pokiaľ pri astmatickom záchvate nedôjde ani po opakovanom podaní uvoľňovacích liekov k zlepšeniu stavu a pacient sa naďalej dusí, je potrebné neodkladne volať rýchlu záchrannú zdravotnú službu na čísle 155.

Väčšina antiastmatických liečiv sa podáva inhalačne, buď samostatne (kontrolór alebo uvoľňovač) alebo vo fixnej kombinácii (kontrolór + uvoľňovač). Pre pacienta má inhalačná aplikácia viacero výhod:

  • Podanie liečiva je rýchle a bezbolestné
  • Liečivo sa dostáva priamo do dýchacích ciest
  • Minimálne riziko nežiaducich účinkov
  • Lepšie dodržiavanie liečebného režimu zo strany pacienta

Na druhej strane, inhalačné používanie najúčinnejších protizápalových liekov – kortikosteroidov sa často spája s výskytom niektorých bežných nežiaducich účinkov. Najčastejšie sa jedná o mykózy ústnej dutiny vyvolané kvasinkou Candida albicans alebo zmeny hlasu (zachrípnutie). Predchádzať im možno vypláchnutím ústnej dutiny antiseptickou ústnou vodoupo inhalácii a dôkladným dodržiavaním ústnej hygieny.

Tipy pre astmatikov – pomáha nielen liečba, ale bez nej ani na krok

Bez liečby by sa astmatik nemal pohnúť ani na krok. Okrem farmakologickej liečby indikovanej lekárom však môže pacientom pomôcť redukovať výskyt symptómov i dodržiavanie niekoľkých praktických rád. Astmatikom sa všeobecne odporúča:

  • Dôkladne upratovať domácnosť, najmä utierať prach a umývať podlahu.
  • Pokiaľ je to možné, odstrániť z domácnosti ,,lapače prachu“, ako sú koberce, kožušiny alebo hrubé textílie.
  • Pravidelne vetrať, prípadne používať domáce čističky a zvlhčovače vzduchu.
  • Nepoužívať v domácnosti agresívne čistiace prostriedky, chemikálie, ani silno parfumované výrobky.
  • Vyhýbať sa kontaktu so zvieratami.
  • Udržiavať sa v dobrej fyzickej kondícii a v primeranej miere športovať – vhodnými športami sú plávanie či turistika.
  • Nefajčiť.
  • V peľovej sezóne sa vyhýbať miestam so zvýšeným výskytom kvitnúcich rastlín alebo sa po návrate z prírody osprchovať, umyť vlasy a oprať oblečenie.
  • Čistiť a zvlhčovať nosovú sliznicu morskou alebo minerálnou vodou (napríklad Vincentkou) vo forme nosových sprejov, pomocou nosnej konvičky alebo inhaláciou.

Zdroje použité v článku:

1. Global Initiative for Asthma. Global Strategy for Asthma Management and Prevention. Updated 2021. In: ginasthma.org [online] [cit. 13.4.2022]. Dostupné na: https://ginasthma.org/wp-content/uploads/2021/05/GINA-Main-Report-2021-V2-WMS.pdf
2. BERGENDIOVÁ, K. a DRUGDOVÁ, M. Bronchiálna astma. Pediatr. prax 2007; 4: 193-196
3. World Health Organization. Global asthma report 2018. In: globalasthmareport.org [online] [cit. 13.4.2022]. Dostupné na: http://globalasthmareport.org/
4. HRUBIŠKO, M. Rinitída a astma – alergické choroby jedných dýchacích ciest. Via pract. 2016; 13(3): 102-105
5. Asthma. In: mayoclinic.org [online] [cit. 13.4.2022]. Dostupné na: https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/asthma/diagnosis-treatment/drc-20369660