Cukrovka: Nesladký život so sladkou chorobou

Diabetes mellitus, ľudovo známy pod názvom cukrovka, je rozšírené ochorenie známe viac ako tritisíc rokov. Charakterizuje ho dlhodobé zvýšenie cukru (glukózy) v krvi s poruchou látkovej premeny cukrov, tukov a bielkovín. Patrí medzi civilizačné ochorenia, pričom pandémia diabetu je jedným zo závažných problémov všetkých vyspelých spoločností, nakoľko spôsobuje vysokú morbiditu, invaliditu aj mortalitu. V súčasnosti v Európskej únii postihuje približne 10% populácie, na Slovensku je evidovaných viac ako 370 000 pacientov s diabetes mellitus^[1].

Čo sa deje s telom ak máte cukrovku?

Ak trpíte týmto ochorením, znamená to, že vaše telo nie je schopné správne spracovať a využiť glukózu z potravy, ktorú prijímate. Existujú viaceré typy cukrovky, z ktorých každá má inú príčinu, avšak všetky majú spoločný problém – a to príliš veľké množstvo glukózy v krvi, čo vedie k závažným komplikáciám. V liečbe tohto ochorenia sa používajú farmakologické aj nefarmakologické prístupy, avšak niektorým typom cukrovky sa dá predísť osvojením si zdravého životného štýlu.

Čo je cukrovka a ako ju ovplyvňuje trávenie cukrov?

Ľudské telo potrebuje na jeho správnu funkciu energiu, ktorú získava z jedla. Počas trávenia dochádza k rozloženiu potravy na rôzne zdroje živín. V prípade príjmu sacharidov (napríklad chlieb, ryža, cestoviny) ich ľudské telo rozloží na jednoduchý cukor, glukózu. Glukóza je najdôležitejší a nenahraditeľný zdroj energie využívaný v ľudskom tele.

Príjem glukózy do organizmu prebieha dvomi spôsobmi:

• 1. spôsob: glukóza sa do organizmu trávením jedla, pričom jej nadbytočné množstvo sa uchováva vo forme glykogénu v pečeni,
• 2. spôsob: uvoľňovanie glukózy do krvi z glykogénu v pečeni.

Práve vďaka súhre týchto dvoch dejov je hladina glukózy v krvi, nazývaná aj glykémia, stála, a bunky si glukózu odoberajú kedykoľvek potrebujú energiu.

Pri príjme potravy sa zložené cukry strávia a vstupujú do krvného obehu, ktorý ich roznáša do buniek. V krvnom obehu je však potrebný sprostredkovateľ – a teda pomoc, aby sa znížila hladina cukru v krvi a aby sa glukóza dostala do svojho konečného cieľa do vnútra buniek, kde bude ďalej využívaná. Túto pomoc predstavuje hormón inzulín, produkovaný Langerhansovými ostrovčekmi podžalúdkovej žľazy (pankreasu). Inzulín znižuje hladinu cukru v krvi a tiež ovplyvňuje metabolizmus tukov a aminokyselín. Je nevyhnutný pre vstup glukózy do buniek a pre syntézu glykogénu, polysacharidu zloženého z glukózových jednotiek.

Glykémiu – hladinu glukózy v krvi u zdravého človeka, riadi vyplavovanie inzulínu z buniek podžalúdkovej žľazy do krvi, ktorého tvorba je nepretržitá. Najviac inzulínu sa vytvára v dobe stúpajúcej glykémie, a teda ihneď po jedle. Práve nedostatok inzulínu hrá zásadnú rolu pri vzniku cukrovky.

Pri nedostatku inzulínu, alebo pri jeho nedostatočnom účinku, dochádza k poruche využitia glukózy v bunke. Bunky hľadajú náhradný zdroj energie a preto spracovávajú tuky, ktoré sa však nedajú dobre zužitkovať. Dôsledkom využívania tukov je vznik silných kyselín, ktoré okysľujú prostredie organizmu. Rovnako pri nedostatočnom pôsobení inzulínu dochádza aj k zvýšenému odbúravaniu bielkovín v pečeni, čo spôsobuje ďalšie zvýšenie hladiny glukózy v krvi^[2]. Proti inzulínu pôsobí viacero hormónov, ako napríklad glukagón, adrenalín, noradrenalín a kortizol. Najsilnejší účinok má glukagón, vylučovaný A-bunkami pankreasu, v závislosti od koncentrácie glukózy v krvi. Jeho hlavnou funkciou je uvoľňovanie glukózy z glukózového zásobníka glykogénu v pečeni, okrem toho vyvoláva tvorbu glukózy z iných zdrojov. Kortizol pôsobí v ranných hodinách, kedy zvyšuje hladinu glukózy na začínajúci deň. Úlohou adrenalínu a noradrenalínu je zvýšenie hodnoty glukózy v stresových situáciách.

Aké druhy cukrovky poznáme?

Rozlišujeme dva typy diabetes mellitus:

Diabetes mellitus I. typu

Ide o autoimunitné ochorenie, kedy vaše vlastné telo napáda samo seba. Tento typ je charakterizovaný prítomnosťou protilátok proti ostrovčekom pankresu, ich zápalom a následnou deštrukciou ostrovčekových B-buniek, čo spôsobuje úplný nedostatok inzulínu. Príčina imunitne sprostredkovanej deštrukcie B-buniek pankreasu môže byť spôsobená vplyvom viacerých faktorov, ako je napríklad vplyv vonkajšieho prostredia, vrodená kombinácia génov alebo nízka obranyschopnosť B-buniek. Zvyčajne je diagnostikovaný u detí v období medzi 11 – 15 rokom bez rozdielu pohlavia. Vyskytnúť sa však môže v každom veku, pričom do 40. roku života sa vyskytuje rovnako u oboch pohlaví, ale nad touto hranicou sú častejšie postihované ženy. Kedysi bol lepšie známy ako „juvenilný“ diabetes.

Pri tomto type cukrovky koluje glukóza vo veľkom množstve v krvi, ale súčasne je prítomná aj vyššia hladina ketokyselín v krvi a moči. Glukóza sa tvorí aj vtedy, keď pacient neprijíma potravu a z dychu následne cítiť acetón. Ľudia s diabetom I. typu musia užívať inzulín každý deň, a preto sa tento typ nazýva aj inzulín-dependentný diabetes.

Rizikové faktory pre vznik diabetu 1. typu sú:

• rodinná anamnéza – ak má rodič alebo súrodenec cukrovku I. typu,
• poranenie pankreasu – napríklad infekciou, nádorom, operáciou alebo nehodou,
• prítomnosť autoprotilátok proti cukrovke,
• fyzický stres – operácia alebo choroba,
• vírusové ochorenia.

Diabetes mellitus II. typu

Je najčastejšou metabolickou poruchou a zahrňuje až 90% prípadov pacientov s cukrovkou. Je to ochorenie, ktorému sa dá predchádzať,  a to aj u vysokorizikových skupín populácie. Vzniká najčastejšie po 40. roku života a len vzácne sa objaví skôr. Jeho výskyt je spojený s obezitou, často zvýšeným krvným tlakom a je podmienený genetickými vplyvmi.

V porovnaní s diabetes mellitus I. typu nejde o zánik schopnosti B-buniek pankreasu produkovať inzulín. Telo pri tomto type diabetu stráca vnímavosť k inzulínu a B-bunky následne strácajú schopnosť tvoriť a vylučovať potrebné množstvo inzulínu, ide o tzv. inzulínovú rezistenciu.

Rizikové faktory pre diabetes a diabetes 2. typu zahŕňajú:

• nadváha, fyzická neaktivita,
• vysoký krvný tlak – krvný tlak vyšší ako 140/90 mm Hg je spojený so zvýšeným rizikom diabetes mellitus II. typu,
• rodinná anamnéza – ak má rodič alebo súrodenec cukrovku II. typu,
• vek – so zvyšujúcim sa vekom sa zvyšuje riziko vzniku cukrovky II. typu,
• gestačný diabetes, syndróm polycystických vaječníkov,
• abnormálne hodnoty cholesterolu a triglyceridov, fajčenie,
• rasa – afroameričania, hispánci, indiáni majú vyššie riziko vzniku DM II. typu ^[3].

Prítomnosť rizikových faktorov neznamená prítomnosť choroby. Je však dôležitá, spolupráca pacienta a lekára.

Ďalšie typy diabetu:

• Gestačný diabetes: Inak nazývaný aj tehotenský diabetes. Vzniká asi u 2 – 3% žien v druhej polovici tehotenstva a väčšinou po pôrode zmizne.
• Prediabetes: Tento typ je štádiom pred cukrovkou II. typu. Hladina glukózy v krvi je vyššia ako normálne, ale zatiaľ nedosahuje hodnoty pre diagnostiku cukrovky II. typu.
• Monogénne cukrovkové syndrómy: Ide o zriedkavé dedičné formy cukrovky, ktoré tvoria až 4 % všetkých prípadov. Príkladom je novorodenecká cukrovka a cukrovka u mladých ľudí začínajúca v dospelosti.
• Diabetes súvisiaci s cystickou fibrózou: Ide o formu cukrovky špecifickú pre ľudí s týmto ochorením.
• Diabetes vyvolaný liekmi alebo chemikáliami: Príklady tohto typu sa vyskytujú po transplantácii orgánu, po liečbe HIV/AIDS alebo sú spojené s užívaním glukokortikoidných steroidov.
• Diabetes insipidus: Zreteľný zriedkavý stav, ktorý spôsobuje, že obličky produkujú veľké množstvo moču.

Čo hrozí, ak sa na cukrovku nebudete liečiť?

Ak hladina glukózy v krvi zostane vysoká po dlhú dobu, tkanivá a orgány vášho tela môžu byť vážne poškodené. Niektoré komplikácie môžu byť časom život ohrozujúce. Komplikácie zahŕňajú:

• kardiovaskulárne problémy vrátane ochorenia koronárnych artérií, bolesti na hrudníku, srdcového infarktu, mŕtvice, vysokého krvného tlaku, vysokého cholesterolu, aterosklerózy,
• poškodenie nervov (neuropatia), ktoré spôsobuje znecitlivenie a brnenie, začína na prstoch na nohách alebo rukách a potom sa šíri ďalej,
• poškodenie obličiek (nefropatia), ktoré môže viesť k zlyhaniu obličiek alebo potrebe dialýzy či transplantácie,
• poškodenie oka (retinopatia), ktoré môže viesť k slepote, katarakte, glaukómu.

Okrem toho môže cukrovka spôsobiť poškodenie chodidiel vrátane poškodenia nervov, zlého prietoku krvi a zlého hojenia rezných rán a vredov. Objaviť sa tiež môžu kožné infekcie, erektilná dysfunkcia, strata sluchu, depresia, demencia a problémy so zubami.

Ako spoznáte príznaky cukrovky? Prejavuje sa viacerými príznakmi, najčastejšie sú:

Zvýšený smäd a suché ústa

Pocit slabosti, únavy a rozmazané videnie

Neplánovaná strata hmotnosti

Necitlivosť alebo mravčenie v rukách alebo nohách

Pomaly sa hojace rany alebo rezné rany

Časté močenie a nevysvetliteľné infekcie

K príznakom cukrovky u žien patrí suchá a svrbiaca pokožka, ako aj časté kvasinkové infekcie alebo infekcie močových ciest. U mužov je častejšie príznakom znížené libido, erektilná dysfunkcia alebo znížená svalová sila.

Ako rýchlo sa prejavia symptómy?

Nástup symptómov pri cukrovke I. typu môže byť veľmi rýchly, a to v priebehu niekoľkých týždňov alebo mesiacov. Symptómy sa začínajú prejavovať už mladom veku, pričom medzi ďalšie príznaky patrí nevoľnosť, vracanie alebo bolesti žalúdka a kvasinkové infekcie alebo infekcie močových ciest. Pacient trpiaci cukrovkou II. typu spočiatku nemusí pociťovať vôbec žiadne príznaky alebo si ich ani nemusí všimnúť, pretože sa vyvíjajú pomaly počas niekoľkých rokov.

Čo môžem spraviť aby som predišiel vzniku cukrovky a ako mám upraviť stravovanie pokiaľ trpím cukrovkou?

Základom nefarmakologických opatrení v prevencii a liečbe cukrovky je úprava životného štýlu, správna diéta, kontrola hmotnosti pacienta, zvýšenie fyzickej aktivity a nefajčenie.

Fyzická aktivita patrí medzi základné liečebné opatrenia, ktoré významné ovplyvňujú kompenzáciu a priebeh diabetu. Dlhodobá a pravidelná fyzická aktivita má priaznivý účinok na zníženie inzulínovej rezistencie a urýchlenie spotreby glukózy, ale pozitívne pôsobí aj na ostatné prejavy metabolického syndrómu a teda dyslipoproteinémie, obezity alebo hypertenzie. Veľkým benefitom je zvýšenie fyzickej zdatnosti a jej pozitívny psychologický účinok. V rámci prevencie je odporúčané najmenej 30 minút miernej fyzickej aktivity štyrikrát týždenne, napríklad rýchlej chôdze, plávania, bicyklovania či tancovania. Fyzická aktivita sa ale vždy musí prispôsobiť zdravotnému stavu a rôznym komplikáciám každého diabetika^[4].

Diétne odporúčania súčasne redukujúce aj kardiovaskulárne riziká sú:

• optimálny denný príjem energie – rovnováha medzi kalorickým príjmom a fyzickou aktivitou,
• zvýšený príjem ovocia a zeleniny – 500-600mg denne, najmä tmavozelené, tmavočervené, tmavomodré, sýtožlté druhy zeleniny sú výnimočným zdrojom vitamínov, minerálov a antioxidantov,
• konzumácia celozrnných výrobkov s vysokým obsahom vlákniny, ktorá ovplyvňuje látkovú premenu tukov a cukrov a zložitých cukrov, napríklad zemiakov a ryže,
• minimalizácia konzumácie nápojov a jedál s pridaným obsahom cukrov, náhrada jednoduchých cukrov sladidlami,
• konzumácia rýb minimálne dvakrát do týždňa, príjem chudého mäsa alebo zeleninových náhrad,
• redukcia príjmu stužovaných tukov na minimum,
• príjem nízkotučných mliečnych produktov s obsahom < 1% tukov,
• výber jedál s nízkym obsahom solí,
• obmedzenie príjmu alkoholu,
• dodržiavanie pitného režimu aspoň 2 litrov tekutín s nízkym obsahom energie a nesladených cukrov, vhodné sú zelené a čierne čaje s obsahom vhodných flavonoidov,
• konzumácia čokolády s vysokým obsahom kakaa (viac ako 85%) a pitie kávy (okrem instantnej), ktoré pôsobia protektívne.

Ďalej je dôležitá pravidelnosť v príjme a rozložení potravy do piatich až šiestich dávok denne v trojhodinových rozostupoch. Treba tiež mať na pamäti, že cukrovka je celoživotné ochorenie, ktoré si vyžaduje nielen liečbu, ale aj zodpovedný prístup pacienta k svojmu životnému štýlu. Pri tomto ochorení totiž neplatí, že ak nejete sladké, je všetko v poriadku.

Zdroje použité v článku:

1. MOKÁŇ, M. et al. Odporúčania pre prevenciu diabetes mellitus 2. typu. In Preventívne postupy. 2021. s. 16.
2. KHARROUBI, A.T. Diabetes mellitus: The epidemic of the century. In World Journal of Diabetes. 2015. Vol. 6, no. 6, s. 850.
3. PIPPITT, K. – LI, M. Diabetes Mellitus: Screening and Diagnosis. In Diabetes Mellitus. 2016. Vol. 93, no. 2, s. 7.
4. SCHRONER, Z., ULIČIANSKY, V. Možnosti prevencie diabetes mellitus 2. typu u jedincov s prediabetickými dysglykémiami. Via practica. Bratislava: SOLEN, 2016, 13(4), 138-140. ISSN 1336-4790.