Prvá pomoc môže zachrániť život. Vysvetlíme vám, čo je 5T, ako uviesť pacienta do stabilizovanej polohy a ako sa vykonáva kardiopulmonálna resuscitácia

Prvá pomoc je súbor opatrení na záchranu života, ktoré sa robia ešte pred príchodom pohotovosti, teda samotných zdravotníkov. Cieľom prvej pomoci je hlavne zachrániť život človeka, zabrániť ujme a pomôcť zotaveniu. Poskytnutie prvej pomoci je povinnosťou každého občana, bez ohľadu na jeho vzdelanie. Z nášho pohľadu je to však aj naša ľudská povinnosť. Práve preto vám teraz v rýchlosti vysvetlíme základy prvej pomoci, ktoré by mal poznať každý z nás. Nikdy totiž nevieme, či našu pomoc nebude nečakane potrebovať náš partner, rodič, dieťa, niekto z našich blízkych, alebo sa nestaneme svedkami nehody.

Prvá pomoc sa využíva pri poskytovaní pomoci ľuďom, avšak v niektorých prípadoch je možné ju využiť aj pri poskytovaní pomoci zvieratám. Nie je klasifikovaná ako medicínska liečba a nenahradzuje zásah trénovaného zdravotníckeho profesionála. Pamätajte si, že cieľom laickej prvej pomoci je:

• Záchrana života človeka.
• Zabránenie ďalšej ujme – teda aby osoba, ktorej prvú pomoc poskytujete, neutrpela do príchodu sanitky ešte viac. Tento krok môže zahŕňať individuálne odstránenie predmetov, ktoré škodia dotyčnej osobe, aplikovanie techník prvej pomoci, udržanie dotyčného v teple a suchu, zastavenie krvácania a podobne.
• Napomáhanie zotaveniu – zahŕňa napríklad použitie bandáže na ranu, aby sa zastavilo krvácanie.

Ako praktikovať prvú pomoc a protišokové opatrenia?

V anglickej literatúre sa stretávame s praktikovaním prvej pomoci podľa zjednodušenej postupnosti ABC¹. Jedná sa o prvé písmená slov v postupnosti, podľa ktorej máme prvú pomoc vykonávať:

• Airway – dýchacie cesty – uistite sa, že pacient má čisté dýchacie cesty. Upchatie ciest pri obštrukcii, napríklad predmetom, môže byť fatálne.
• Breathing – dýchanie – keď sa potvrdí, že dýchacie cesty nie sú upchaté, je dôležité stanoviť, či môže osoba dýchať a ak je to potrebné, je dôležité začať pomocné dýchanie.
• Circulation – cirkulácia – ak osoba v núdzi nedýcha, je potrebné začať s masážou srdca a dýchaním z úst do úst (techniku vysvetľujeme nižšie v článku). Stlačenia hrudníka podporujú cirkuláciu, a tým získavate cenný čas, kým príde sanitka. Rovnako je dôležité nahmatať pulz, buď na krku alebo na zápästí. Tak zistíte, či bije srdce. Tiež je možné priložiť ucho na oblasť nad srdcom a tak počuť, či cirkulácia nezlyháva. Do tohto bodu (circulation) radíme aj zastavenie krvácania z poranení a použitie defibrilátora.

Samotné vyhodnotenie ABC závisí od skúseností človeka, ktorý prvú pomoc podáva. Okrem toho je dôležité preskúmať okolie, aby pre pacienta nevytváralo určité riziká a hrozby. Presný postup závisí od konkrétnej situácie:

• Nebezpečenstvo – obzrite sa, či z okolia nehrozí nejaké nebezpečie. Ak hrozí, rozhodnite, či sa dá eliminovať alebo je pacient v takom stave, že ho dokážete presunúť inam. Pokiaľ nie je možné nebezpečenstvu predísť, urýchlene privolajte profesionálov z linky 112.
• Odpoveď – keď je vyčistené miesto a nehrozí nebezpečie, zistite, či je dotyčný pri vedomí. Klaďte mu otázky a čakajte na odpoveď. Môže tiež byť dôležité, či odpovedá aspoň na dotyk, respektíve si uvedomuje bolesti.
• Dýchacie cesty – overte si, či sú dýchacie cesty čisté a ak nie, skúste ich vyčistiť. Jednou rukou siahnite na čelo osoby, prstami druhej na jeho bradu a mierne mu zakloňte hlavu. Samotný tento pohyb môže spriechodniť dýchacie cesty. Následne pátrajte voľnými prstami v ústach dotyčného po predmete, ktorý môže brániť dýchaniu (napríklad zapadnutá zubná protéza). Ak sú dýchacie cesty zablokované, väčšinou má chorý modro sfarbenú pokožku.
• Dýchanie – skontrolujte dýchanie. Sledujte dýchaciu vlnu od líc až po pohyby hrudníka.

Rovnako je potrebné realizovať inú prehliadku – zhodnoťte deformity, otvorené rany, opuchliny, prípadne nájdite štítok s informáciou o zdravotnom stave postihnutého (diabetici, či alergici zvyknú mať takúto informáciu niekde pri sebe). Po tejto prehliadke je potrebné dať chorého do stabilizovanej polohy. V tomto bode by ste mali privolať záchranku. Pokiaľ ste na pomoc dvaja, záchranku samozrejme môžete volať skôr.

Kardiopulmonálna resuscitácia je základným pilierom prvej pomoci

Ak osoba nedýcha, je potrebné započať kardiopulmonálnu resuscitáciu (v článku ďalej označovanú ako KPR). Hlavným dôvodom masáže srdca pri KPR je, že vďaka nej sa dostane okysličená krv do mozgu a srdca, a tým sa predíde smrti tkaniva. Samotná KPR pri tom predlžuje okno, v ktorom môžu prísť profesionáli a oživiť pacienta bez porušenia tkaniva mozgu a vážnejších trvalých následkov.

15 minút a u detí 20 minút, za podmienok normálnej telesnej teploty³.

Počas KPR sa vykonávajú 2 hlavné úkony, a to stláčanie hrudníka (nazývané aj masáž srdca) a dýchanie z úst do úst:

Celú túto procedúru je dôležité zopakovať 5krát a potom zistiť, či nastúpilo spontánne normálne dýchanie. Ak pacient aj naďalej nedýcha normálne, vKPR pokračujte. Ak sa dýchanie znormalizuje a pacient dýcha spontánne sám, treba s ním ostať až do príchodu zdravotnej pomoci. Vonkajšia masáž srdca pri KPR je hlavným faktorom pri získavaní času.

Protišokové opatrenia alebo takzvaných 5T

Následne sa môžete pokúsiť aplikovať protišokové opatrenia:

• Ticho – snažte sa o pokoj v okolí, eliminujte veľký nazerajúci dav, potrebný je pokojný prístup bez prenášania stresu a strachu na pacienta.
• Teplo – je dôležité obmedziť straty tepla, napríklad uložením človeka na podložku alebo použitím deky či termofólie. Pri úraze hlavy či chrbtice s postihnutým podľa možnosti nehýbte.
• Tekutiny – pre riziko vracania a aspirácie nepodávajte pacientovi tekutiny, profesionáli mu podajú tekutiny intravenózne, čiže priamo do žily.
• Tíšenie bolesti – pri zlomeninách znehybnite končatinu či krk. Lieky proti bolesti podávajú až privolaní záchranári.
• Transport – transport do nemocničného zariadenia s ohľadom na celkový zdravotný stav chorého vykoná rýchla záchranná služba – na linke 112 alebo 155.

Stabilizovaná poloha

Stabilizovaná poloha znižuje riziko vdýchnutia neželaného obsahu. Dokonca aj keď postihnutý dýcha, ale nie je pri vedomí, ešte aj vtedy hrozí, že je v dýchacích cestách prítomná obštrukcia. Stabilizovaná poloha znižuje riziko pre pacienta². Základnou devízou stabilizovanej polohy je, že vďaka nej predídeme aspirácii a aspiračnej pneumónii vzniknutej pri vdýchnutí obsahu žalúdka.

Stavy, pri ktorých sa zvykne využívať stabilizovaná poloha, sú:

• Úpal
• Predávkovanie opiátmi
• Otrava, vrátane otravy alkoholom
• Respiračné zlyhanie pri COVID-19
• Stavy po zástave srdca, pri ktorých sa obnoví srdcová akcia
• Znížené vedomie osoby alebo keď nie je schopná vzpriamenej pozície z iných dôvodov

Ak osoba prežíva zástavu srdca alebo abnormálne dýchanie, ak vôbec nedýcha alebo je potrebná kardiopulmonálna resuscitácia, takáto osoba by nemala byť uložená do stabilizovanej polohy. Namiesto toho by mala byť vykonaná vonkajšia masáž srdca alebo použitý automatický vonkajší defibrilátor (AED).

Ako uložiť osobu do stabilizovanej polohy?

Najprv zistite, či nie je osoba zranená, napríklad či nemá zranený krk. V takomto prípade s ňou nemanipulujte. Ak osoba nie je plne pri vedomí ale dýcha, je možné uložiť ju do príchodu zdravotníkov do stabilizovanej polohy nasledovne:

• Ak osoba nosí okuliare, dajte jej ich dole.
• Kľaknite si k nej. Najprv ju dajte do polohy na chrbát, s vystretými nohami a rukami pozdĺžne uloženými pri tele.
• Vezmite ruku, ktorá je bližšie pri vás a prehnite ju osobe cez hrudný kôš.
• Druhú ruku vystrite do polohy 90° smerom od tela.
• Nohu, ktorá je bližšie k vám, ohnite v kolene.
• Hlavu a krk osoby jednou rukou podoprite. Druhou rukou si chyťte ohnutú nohu v zákolennej jamke a osobu otočte na bok smerom preč od vás.
• Hlavu osoby nakloňte vzad, aby boli dýchacie cesty čisté a otvorené.

Prvá pomoc pri špecifických poraneniach

S malými poraneniami si viete poradiť aj sami bez nutnosti privolať zdravotníkov. Vždy je dôležité rozlišovať jednotlivé stavy a nerobiť paniku, no situáciu ani nepodceňovať. Aspoň na výletoch, dovolenkách či pri cestovaní odporúčame mať pri sebe základnú lekárničku. Ak necestujete autom, vytvorte si svoju malú náhradu autolekárničky.

Na zakrytie malých poranení, porezaní či popálení sa vám môže zísť priľnavé ovínadlo. K zakrytiu a ochrane väčších rán je lepšia sterilná podložka a obväz⁴, vhodná môže byť aj dezinfekcia.

Malé popáleniny treba vložiť pod prúd tečúcej studenej vody po dobu 15 minút. Je však zakázané aplikovať na popálené miesto kúsky ľadu – to by mohlo zhoršiť stav rany. Špecifická u niektorých ľudí môže byť alergická reakcia na uštipnutie včelou. V prípade anafylaktického šoku, ktorý po takejto reakcii niekedy nastáva, je možné podať epinefrín, ktorý zvyknú pacienti mať pri sebe v podobe epinefrínového pera Epipen. Viac o zmiernení opuchu a bolesti po poštípaní nájdete tu.

Veríme, že je pre vás náš návod prehľadný a v hraničnej situácii si naň spomeniete. Nezabudnite – ak dôjde k vážnemu úrazu, nehode alebo osoba nejaví známky vedomia, najprv preverte dýchanie a cirkuláciu, následne poranenia, aby ste zistili, či netreba zastaviť krvácanie alebo či môžete s pacientom hýbať. Zaistite okolie a možné nebezpečenstvá, volajte záchranku. Ak je to potrebné, začnite s KPR alebo postihnutého uložte do stabilizovanej polohy. Samozrejme dúfame, že naše rady nikdy nebudete musieť použiť v praxi.