Našli vám cystu? Odpovieme na všetko, čo vás o cystách zaujíma
Cysta je patologická dutina s vlastnou výstelkou, často guľatého tvaru. Je vyplnená tekutou alebo tuhšou hmotou, ktorá je produktom tejto výstelky či orgánu, v ktorom sa cysta nachádza. Pôvodne sa cystou nazývala prirodzená telová dutina. Názov vznikol z gréckeho kystis, čo v preklade znamená dutina.
Ako vznikajú cysty?
Cysta vzniká najčastejšie:1
- zadržaním obsahu, ktorý má byť vylúčený a je zastavený vývod zo žliazky, napríklad cysta kožných žliaz. Tento typ cysty nazývame retenčná cysta.
- nadmerným rastom danej žľazy – napríklad cysty vaječníkov alebo mliečnej žľazy.
- ako dôsledok vývojovej poruchy – napríklad cysta obličiek.
Cysta sa môže vyformovať v ktorejkoľvek časti organizmu, vrátane kostí, mäkkých tkanív a orgánov. Väčšina cýst je nerakovinových (benígnych), avšak občas môže rakovina viesť k vzniku cysty. Aký je rozdiel medzi cystou nádorom a abscesom? Nádor je abnormálna masa tkaniva a môže sa stať zhubným. Absces je dutina vyplnená hnisom.
Niekedy sa cysty tvoria okolo parazitov, nazývajú sa potom cysticercus. Význam a závažnosť cýst sú rôzne v závislosti na ich príčine, mieste a počte. Napríklad ojedinelé cysty obličiek sú celkom bežným a neškodným nálezom, naopak prestúpenie obličky mnohopočetnými cystami môže výrazne poškodiť jej funkciu.
Choroba charakteristická väčším počtom cýst v určitom orgáne sa nazýva cystóza. Ak je orgán cystami deformovaný, hovoríme o cystickej degenerácii. Možno ste už počuli aj o ochorení cystická fibróza. Dochádza pri ňom k hromadeniu pankreatických štiav vo vnútri pankreasu vo forme cýst. Takéto tkanivo je potom značne znehodnotené a stráca svoje funkcie. Môže dôjsť i k vzniku cukrovky, poruchám trávenia a podobne.
Cysty sa často nájdu ako nález pri vyšetrení ultrazvukom, prípadne pri počítačovej tomografii (CT).2 Lekár zväčša zvolí dlhodobé sledovanie týchto útvarov, nakoľko vo väčšine prípadov nespôsobujú komplikácie. Ak však cysta obsahuje vo vnútri pevné komponenty alebo sa zväčšuje, je tu podozrenie na malígne zvrhnutie. V takom prípade sa zvykne ordinovať operačná liečba.
Aké typy cýst poznáme?
- Epidermoidná cysta – má spojitosť s keratínom, blokádou vlasových folikulov.
- Sebaceózna cysta – je vyplnená mazom, najčastejšie sa vyskytuje na tvári a krku.
- Prsníková cysta – môže viesť k bolestivosti prsnej žľazy.
- Gangliónová cysta – vzniká popri šľachách a kĺboch rúk, príčina je neznáma. Máva spojitosť s úrazom.
- Pilonidálna cysta – súvisí so zmenou hormónov, často sa vyskytne v oblasti gluteálnej ryhy (zadok).
- Ovariálna cysta – vzniká z folikulu vaječníka a hromadí sa v nej tekutina. Tieto cysty môžu mať až obrovské rozmery. Môžu súvisieť s hormonálnymi zmenami, napríklad s menopauzou.
- Bakerova cysta (popliteálna) – vzniká v zákolennej jamke. Objavuje sa pri zápale kolenného kĺbu, po úraze či po dlhodobom šetrení končatiny. Môže spôsobovať bolesti, opuchnúť a zakrvácať.3 V liečbe sa uplatnila drenáž.
- Pilárna cysta – je nezhubná, podkožná, môže spôsobovať diskomfort na dotyk.
- Mukózna cysta – vzniká v oblasti úst. Spôsobuje ju napríklad hryzenie do pery či piercing.
- Branchiogénna cysta – vzniká počas embryonálneho vývoja. Môže dráždiť, výnimočne sa zvrhnúť aj do rakoviny.
- Perineurálna (Tarvovova cysta) – zvykne sa objaviť v oblasti chrbtice, no jej príčina nie je známa. Môže ju spôsobiť úraz, pád či zvýšená chrbticová záťaž.
- Iné cysty – napríklad cysta mozgu, pankreasu a pod.
Poznáme aj tzv. pseudocysty. Patria sem:
- Folikulitída – môže sa podobať akné. V skutočnosti ale ide o infekciu vlasového folikulu. Môže mať bakteriálny alebo hubový pôvod.
- Chalazion – jedná sa o malú, najčastejšie nebolestivú hrčku na očnom viečku. Pri jej zväčšení sa však môžu objaviť problémy so zrakom.
- Cystické akné – k formovaniu tejto pseudocysty vedie baktéria, olej a mŕtva pokožka.
Upozornenie:
Aký je rozdiel medzi cystou a pseudocystou? Pseudocysta na rozdiel od cysty nemá vlastnú výstelku.
Cysty a pseudocysty sa formujú z rôznych dôvodov. Najčastejšie príčiny vzniku cýst sú:
- Infekcia
- Vrodené choroby
- Chronický zápal
- Blokáda duktov (odvodných kanálov)
- Úraz
- Zvýšená fyzická záťaž
- Iné ochorenia (napríklad cievna mozgová príhoda)
- Nejasná príčina
Ako sa cysty liečia? Liečba patrí výhradne do rúk lekára
Nie je vhodné samoliečenie. Pri stlačení cysty môže dôjsť k jej prasknutiu a zaneseniu infekcie.4 To môže mať neblahé následky. Najvážnejšou komplikáciou cysty je totiž jej prasknutie (ruptúra). Väčšinou je spojené s krvácaním, čo môže ohroziť život pacienta. Ak sa tento útvar nachádza v brušnej dutine, hrozí zápal pobrušnice.
Upozornenie
Opatrnosť treba zvýšiť hlavne pri ovariálnych cystách, kde okrem ruptúry môže rastom cysty dôjsť aj k pretočeniu vaječníka a jeho následnej nekróze (odumretiu). Aj z týchto dôvodov sa stav zvykne sledovať dlhodobo a pri podozrení na možné komplikácie sa pristúpi k radikálnej liečbe.
Medzi hlavné vyšetrenia, ktoré detegujú cysty, patrí MRI (snímkovanie magnetickou rezonanciou), CT (počítačová tomografia), röntgen a ultrazvuk. Niekedy je potrebná diagnostická punkcia cysty, pričom obsah (punktát) sa posiela na laboratórny rozbor. Väčšinou sa jedná o potvrdenie alebo vyvrátenie rakoviny.
Vedeli ste, že v cystách je niekedy možné nájsť vlasy, zuby či chrupavku? Jedná sa o takzvané dermoidné cysty.
Lekár lieči cysty viacerými spôsobmi. Jedným z nich je punkcia, pri ktorej napichne túto dutinku (pokiaľ je vhodne lokalizovaná) a drénuje ju pomocou katétra. V prípadoch infekčnej cysty môže podať do oblasti cysty kortikosteroidnú injekciu. V ďalších prípadoch sa siaha po chirurgickej liečbe s kompletným odobratím cysty, respektíve časti orgánu, z ktorého cysta vychádza.
Dobrou správou je, že väčšina z cýst je benígnych a nerakovinových. To, či cysta vyžaduje liečbu, závisí od viacerých faktorov:
- Typ cysty
- Miesto vzniku cysty
- Bolesť a diskomfort v súvislosti s cystou
- Prítomnosť zápalu alebo infekcie cysty
Dá sa rozpoznať, že máte cystu?
Cysty sú väčšinou bezbolestné a nerobia komplikácie. Veľakrát o nich človek ani nevie. Za určitých okolností však môžu spôsobovať ťažkosti, prejavujúce sa ako:
- bolesť,
- pocit tlaku,
- infekcia,
- útlak väčšej cievy, čo môže viesť k nekróze tkaniva, ktoré táto cieva vyživuje,
- neurologické príznaky (obrna, tŕpnutie končatín, porucha reči, závrat a podobne).
Komplikácie väčšinou prídu až vtedy, keď je cysta veľká a spôsobí útlak, infikuje sa, pritlačí na nejakú cievu či nerv pri svojom rozpínaní, rastie na citlivom miesto alebo pôsobí priamo v niektorom orgáne. Je preto veľmi dôležité, aby ste dodržiavali harmonogram preventívnych prehliadok. Cystu niekedy dokáže lekár objaviť aj pri bežnej prehliadke a predísť tým mnohým iným problémom.
Udržte si pevné zdravie s Etabletkou
Denne vám prinášame odborné články na rôzne zdravotnícke témy, a tiež rady k výberu produktov. Zistite viac o tom, ako rozpoznať príznaky niektorých ochorení alebo ako si pomôcť pri rôznych zdravotných problémoch.
Zdroje použité v článku:
1. VOKURKA, M. a kol. Velký lékařský slovník. Cysta. 2007. s.175. [cit. 04.16.2024]. Dostupné z: ISBN 978-80-7345-130-1
2. GIRIDGAR, K. Tumor vs cyst: What’s the difference? 2023. Mayoclinic [online] [cit. 04.16.2024]. Dostupné z: https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/cancer/expert-answers/tumor/faq-20057829
3. WEBMD EDITORIAL CONTRIBUTORS a WHEELER TYLER. Baker’s Cyst. 2022. WebMD [online] [cit. 04.16.2024]. Dostupné z: https://www.webmd.com/arthritis/what-is-bakers-cysts
4. DELGADO, A. a kol. What’s Causing This Cyst? 2024. Healthline [online] [cit. 04.16.2024]. Dostupné z: https://www.healthline.com/health/cyst
