Úzkosť nie je len obyčajný strach. Ako sa s ňou vyrovnať?

Každý z nás má z niečoho strach. Niekto sa bojí výšky a na balkónoch výškových budov sa mu dvíha žalúdok. Iný by sa za nič na svete nedotkol jedovatej tarantuly, ale ani obyčajného pavúka doma v kúte. Pre niekoho zase môže byť stresujúce už len pomyslenie na malé, tmavé miestnosti, v ktorých by musel stráviť hoci len pár minút. Väčšina ľudí však vie zvyčajne presne pomenovať, čo je zdrojom ich strachu. Čo ale vtedy, ak je strach v našich životoch prítomný až príliš často, nemá racionálne opodstatnenie a obmedzuje nás v bežnom fungovaní?

Strach ako obranný mechanizmus

Strach je podľa slovníka Americkej psychologickej spoločnosti definovaný ako základná, intenzívna emócia zahŕňajúca okamžitú poplachovú reakciu, ktorá mobilizuje organizmus spustením súboru fyziologických zmien. Patrí medzi ne zblednutie, búšenie srdca, napnutie svalov, potenie či zrýchlené dýchanie¹. Strach je vo všeobecnosti vysoko subjektívny, zvyčajne negatívny pocit alebo emócia, ktorý nás upozorňuje na prítomné či hroziace nebezpečenstvo a núti nás konať. Môžeme si to predstaviť tak, že strach nám bráni vykonať nejakú hlúposť, ktorá by ohrozila náš život. Základné obranné reakcie, ktoré strach spúšťa – obrana alebo útok – takto umožnili prežiť nielen našim pravekým predkom, ale fungujú i v dnešnej modernej spoločnosti.

Keď je strach na príťaž. Ako definujeme úzkosť?

Prirodzený fyziologický strach má za úlohu nás chrániť a je vždy naviazaný na konkrétnu situáciu alebo objekt. Človek teda vie, čoho sa bojí. Naopak úzkosť (anxieta) je patologický strach, ktorý nemá žiadny konkrétny objekt – človek teda nevie, čoho sa bojí². Napriek tomu, že v danej situácii nemusí pre jedinca existovať žiadne reálne nebezpečenstvo, človek s úzkosťou sa môže dostať až do stavu, ktorý nazývame panický atak. Prenasledujú ho desivé myšlienky, spomienky alebo obrazy v hlave, nevie objektívne vnímať realitu, sústrediť sa a zmysluplne rozprávať. Môže byť nervózny, vystrašený a zmätený, alebo niekedy až priveľmi nabudený. V záchvate paniky stráca nad všetkým kontrolu, má pocit, že zomrie, alebo sa zblázni. Ruka v ruke s týmito prejavmi psychického charakteru sa v tele spúšťa poplachová reakcia, ktorá najčastejšie zahŕňa telesné prejavy ako³:

Zvýšenú tepovú frekvenciu a búšenie srdca

Zrýchlené dýchanie, dýchavičnosť a/alebo pocity stiesneného hrudníka

Napäté svalstvo alebo tras

Suchosť v ústach

Zblednutie, závraty

Potenie, návaly horúčavy alebo zimnicu

Žalúdočnú nervozitu, nevoľnosť alebo hnačku

Nespavosť

Keďže úzkosť sa môže prejavovať širokým spektrom príznakov, u každého môžu byť prvotné náznaky ochorenia iné. Niektoré symptómy sú dokonca tak nešpecifické, že na prvý pohľad naznačujú skôr telesný ako duševný problém. Je vhodné si preto všímať nielen reakcie tela v rôznych situáciách, ale i myšlienky, ktoré vám prúdia hlavou a správanie, ktoré vyvolávajú.

Čo je spúšťačom úzkosti?

Predpokladá sa, že za vznik úzkosti sú zodpovedné komplexné mechanizmy, ktoré zahŕňajú biologické, psychologické i sociálne faktory. U jedincov, ktorí sú vďaka genetickej predispozícii prirodzene viac citliví alebo zraniteľní, môžu stresové alebo traumatické situácie vyvolať klinicky závažné symptómy. Spúšťačmi úzkostných stavov môže byť prakticky čokoľvek, avšak medzi najčastejšie príčiny patria:

• Rodina a blízki – strata blízkej osoby, úmrtie, rozvod, či narušené medziľudské vzťahy.
• Práca – nadmerný tlak na výkon, prepracovanosť, zlé vzťahy v kolektíve, prípadne naopak – neschopnosť si nájsť alebo udržať zamestnanie.
• Zdravotný stav – náhle zhoršenie zdravotného stavu alebo závažné ochorenie u seba alebo blízkej osoby.
• Negatívne zážitky z detstva – zneužívanie, šikana.
• Traumatizujúce udalosti – úmrtie, dopravná nehoda, vojna, živelná katastrofa a podobne.
• Sebavnímanie jedinca – nízke sebavedomie, podceňovanie svojich schopností, pocit menejcennosti.
• Ochorenia – napríklad depresia, Parkinsonova choroba, epilepsia, poruchy štítnej žľazy.
• Užívanie niektorých liečiv – úzkostné stavy sa môžu vyskytnúť ako nežiaduca reakcia pri užívaní niektorých liekov zo skupiny kortikosteroidov, antidepresív, antiastmatík, liekov na krvný tlak, Parkinsonovu chorobu alebo štítnu žľazu.
• Alkoholová a drogová závislosť – alkohol a ilegálne látky vyvolávajúce závislosť, ako napríklad metamfetamín (pervitín), kokaín alebo LSD zvyšujú riziko rozvoja úzkosti.

Úzkostné poruchy a ich delenie

Stavy, pri ktorých dochádza k záchvatovitým alebo kontinuálnym telesným a psychickým prejavom úzkosti označujeme ako úzkostné poruchy⁴. Medzi najčastejšie typy úzkostných porúch, ktoré sa vyskytujú v populácii, patrí^2,3,4,5:

Panická porucha

Typické sú opakované a neočakávané záchvaty paniky (panické ataky), ktoré sú sprevádzané návalmi intenzívneho strachu a výraznými sprievodnými fyzickými prejavmi. Záchvaty paniky zvyčajne trvajú 5 – 20 minút, len výnimočne dlhšie. Po odznení môže jedinec pociťovať napätie, vyčerpanie alebo tras, prípadne letargiu. U pacienta súčasne pretrvávajú obavy z ďalšieho záchvatu, ktoré stav zhoršujú.

Generalizovaná úzkostná porucha

Je charakterizovaná stále prítomným nadmerným strachom, stresujúcimi myšlienkami a obavami, ktoré sa týkajú bežných životných situácií. Zvýšené napätie, nervozita a nepokoj často vedú k únave a fyzickým prejavom. Problémy sa zhoršujú najmä počas oddychu a nečinnosti, kedy človek nie je ničím zamestnaný a v mnohých prípadoch narúšajú i spánok. Výskyt generalizovanej úzkostnej poruchy je bežnejší u žien a všeobecne u citlivejších osôb, najmä v dôsledku chronického stresu.

Zmiešaná úzkostno-depresívna porucha

Predstavuje kombináciu úzkosti a príznakov depresie, avšak žiadnych príznakov nie je dostatok na stanovenie iba jednej diagnózy. Táto, zvyčajne chronická, porucha trápi pacientov v podobe skleslej nálady, rozladenosti, podráždenosti či plačlivosti. Pacienti bývajú často pesimistickí, majú obavy o vyhliadky do budúcnosti a pripúšťajú si len negatívne scenáre vývoja udalostí.

Sociálna fóbia

Prejavuje sa intenzívnym strachom alebo úzkosťou zo sociálnych situácií, v ktorých by človek mohol byť predmetom skúmania a negatívneho hodnotenia inými. Pacienti so sociálnou fóbiou obvykle mávajú stres z rozprávania na verejnosti a nadväzovaním kontaktov, obávajú sa neprijatia či kritického hodnotenia vzhľadu alebo ich schopností. Z týchto dôvodov vedie sociálna fóbia často k tzv. anticipačnej úzkosti, kedy sa jedinec začne vyhýbať spoločnosti a kontaktu s druhými, čo výrazne obmedzuje jeho život.

Fóbie

Sú charakterizované neprimeraným strachom len z určitých objektov alebo určitých situácií, ktorým sa z tohto dôvodu snažia vyhýbať, hoci sú si vedomí, že daný predmet alebo situácia nie je skutočnou hrozbou. Inak úzkosťami netrpia. Existujú stovky druhov fóbií – bežných i naozaj kurióznych. Medzi časté fóbie patrí napríklad klaustrofóbia (strach z uzavretých priestorov) alebo, naopak, agorafóbia (strach z otvorených priestranstiev a preplnených miest). Rozšírené sú i fóbie z niektorých druhov zvierat, najmä hadov, pavúkov a hmyzu.

Obsedantno-kompulzívna porucha (OCD)

Typ poruchy, ktorá v sebe zahŕňa 2 zložky – obsesiu a kompulziu. Obsesia prestavuje chorobne utkvelú myšlienku alebo predstavu, ktorá človeka nutkavo prenasleduje. Kompulzia je zas jednanie alebo konanie, ktoré osoba s OCD pravidelne vykonáva, aby sa obsesie a úzkosti aspoň na určitú chvíľu zbavila. Napríklad u ľudí, ktorých obsesia sa týka abnormálneho strachu z choroby, kompulziu predstavuje príliš časté, opakované a až nezdravé umývanie rúk.  

Post-traumatická stresová porucha (PTSD)

Stav, ktorý vzniká ako reakcia na stresovú alebo traumatickú udalosť, pričom sa môže objaviť aj niekoľko týždňov alebo mesiacov po prežitej traume. Jedinec vo svojich myšlienkach opakovane danú udalosť prežíva, vracia sa k nej, hoci mu spôsobuje nepríjemné živé spomienky (tzv. flash-backy). Zvyčajne sa aj vyhýba miestam a situáciám, v ktorých k udalosti došlo a ktoré by mu ju opäť pripomenuli.

Cesta k diagnostike úzkostnej poruchy

Stáva sa, že mnohí pacienti navštívia ordináciu lekára najprv kvôli telesným (somatickým) prejavom, ako je búšenie srdca, nevoľnosť či závraty. Často ich ani nenapadne, že ide o sprievodné prejavy psychického problému. Iná časť pacientov sa zas zdráha navštíviť odborníka kvôli pocitu, že ide o akúsi ,,hanbu“ alebo ,,stigmu“. Žiaľ, aj kvôli tomuto negatívnemu názoru spoločnosti zostávajú mnohí pacienti nediagnostikovaní a neliečení.

V prípade lekárskeho vyšetrenia u praktického lekára alebo psychiatra, potrebuje lekár odobrať rodinnú a osobnú anamnézu. V nej sa lekár zameriava tak na psychiatrické ochorenia, ktoré sa vyskytli v rodine a ich liečbu, ako aj na telesné ochorenia, pri ktorých sa môže vyskytnúť úzkosť ako symptóm. Zaujímať ho bude i to, aké lieky užívate alebo či neužívate návykové látky (alkohol, drogy). Lekárovi sa snažte čo najvernejšie popísať vaše pocity a emócie, ktoré zažívate pri úzkostných stavoch. Dôležité je definovať, v akých situáciách a kedy sa objavujú, aké sú vaše reakciepočas úzkosti, prípadne popísať spúšťače, ktoré ich vyvolávajú. Všetky svoje myšlienky, emócie a pripomienky si môžete spísať ešte v pokoji doma pred návštevou lekára, aby ste nezabudli na nič, čo mu chcete povedať.

Po úvodnom rozhovore lekár nevynechá ani fyzikálne vyšetrenie, najmä v prípade, ak má podozrenie, že úzkosť môže byť sprievodným znakom iných somatických ochorení². Následne na to lekár určí ďalšie vyšetrenia, prípadne stanoví vhodnú formu liečby. Nemusí ísť vždy o farmakologickú liečbu, dôležité sú aj terapie či zmena návykov človeka.

Nezabúdajte, že

Starostlivosť o duševné zdravie je rovnako dôležitá ako o zdravie telesné. Byť v psychickej pohode, vyrovnaný a spokojný totiž uľahčuje zvládať i tie menej príjemné okamihy v živote. Zdravotnícki odborníci, či už lekári alebo psychológia, sú tu práve na to, aby vám s vašimi problémami pomohli a zlepšili celkovú kvalitu vášho života.

Zdroje použité v článku:

1. American psychological association. APA Dictionary of Psychology. In: dictionary.apa.org [online] [cit. 11.10.2022]. Dostupné na: https://dictionary.apa.org/fear
2. VABOŘILOVÁ, V. Diagnostika a léčba úzkostných stavů – možnosti praktického lékaře. Medicína pro praxi 2021; 18(3): 190-196
3. CHAND, SP. a MARWAHA, R. Anxiety. In: StatPearls [Internet]. Treasure Island(FL): Stat Pearl Publishing; 2022
4. PRAŠKO, J. Úzkostné poruchy. Interní medicína pro praxi 2004; 6(10): 500-503
5. TAŠKOVÁ, I. Úzkostné poruchy a jejich léčba. Praktické lékárenství 2021; 17(4): 207-212