Zväčšené lymfatické uzliny: Čo signalizujú a kedy navštíviť lekára
Zväčšenie lymfatických uzlín je prirodzená reakcia imunitného systému. Takto nám dáva najavo, že v našom organizme nie je niečo v poriadku. Zvyčajne je príčinou bakteriálna či vírusová infekcia, v niektorých prípadoch sa však môže jednať aj o veľmi vážne ochorenia. Viete, čo si v prípade zväčšených lymfatických uzlín všímať a kedy spozornieť? Základné znaky vám predstavíme v nasledovných riadkoch.
Čo sú to lymfatické uzliny a kde všade sa nachádzajú?
Lymfatické uzliny sú malé oválne žliazky, ktoré sú súčasťou lymfatického systému. Ten je okrem lymfatických uzlín tvorený lymfatickými cievami, krčnými a nosovými mandľami, slezinou, slepým črevom, Peyerovými plátmi, adenoidmi kostnej drene a lymfou. Lymfatický systém je dôležitou zložkou imunitného systému, pričom okrem ochrany organizmu zabezpečuje taktiež udržiavanie rovnováhy tekutín.
K základným funkciám lymfatických uzlín patrí:
- Filtrácia a čistenie lymfy: Lymfatické uzliny filtrujú lymfu od choroboplodných zárodkov, akými sú rôzne mikroorganizmy, abnormálne proteíny, nádorové bunky a iné cudzorodé častice, ktoré môžu byť potenciálne škodlivé pre organizmus.
- Dozrievanie a diferenciácia lymfocytov: V lymfatických uzlinách sa lymfocyty koncentrujú, dozrievajú a diferencujú. Lymfocyty sú typom bielych krviniek (leukocytov) a vo všeobecnosti ich rozlišujeme na B-lymfocyty, T-lymfocyty a NK-bunky. Základnou úlohou lymfocytov je aktivácia a regulácia imunitnej reakcie organizmu vrátane tvorby protilátok.1
V ľudskom tele je prítomných 600 lymfatických uzlín, ktoré môžu mať fyziologickú veľkosť od 1 mm až po 1,5 cm. Okolo 300 lymfatických uzlín je prítomných v oblasti prednej a zadnej časti krku, zvyšok sa nachádza pozdĺž celého tela.2
Z hľadiska miesta výskytu rozlišujeme lymfatické uzliny:
- Povrchové: uzliny v oblasti hlavy, tváre, krku, kľúčnej kosti, podpazušných jamiek, lakťa, bočnej steny hrudníka, slabín a podkolennej jamky, ktoré sú v prípade zväčšenia veľmi ľahko hmatateľné.
- Dutinové: uzliny v oblasti medzipľúcia (mediastinum) a brušnej dutiny, ktoré sa v prípade zväčšenia nedajú nahmatať.3
Prečo sa lymfatické uzliny zväčšujú?
K zväčšeniu lymfatickej uzliny, odborne lymfadenopatii, dochádza z viacerých dôvodov:
Zvýšený krvný prietok a zvýšená koncentrácia lymfocytov v uzline
Lymfatická uzlina filtruje choroboplodné zárodky či cudzorodé častice, v dôsledku čoho sa v takejto lymfatickej uzline zvýši krvný prietok, ako aj koncentrácia lymfocytov. Vtedy sa môže lymfatická uzlina zväčšiť až na 15-násobok svojej pôvodnej veľkosti.
Zápal lymfatickej uzliny
Niekedy sa lymfatická uzlina môže zapáliť. Toto ochorenie sa nazýva lymfadenitída a môže byť príčinou napr. Epstein-Barrovej vírusu spôsobujúceho infekčnú mononukleózu, ale aj iných patogénov, autoimunitných ochorení či zranení priamo postihujúcich lymfatickú uzlinu. Zapálená lymfatická uzlina je vtedy zväčšená najmä z dôvodu zvýšenej prítomnosti zápalových buniek.
Prítomnosť nádorových buniek v uzline
Lymfatická uzlina môže byť zväčšená aj vtedy, ak sa v nej nahromadia nádorové bunky pochádzajúce buď z hematologických nádorových ochorení postihujúcich priamo lymfatické uzliny alebo z nádorov, ktoré do lymfatických uzlín metastázujú.
Užívanie niektorých liekov, ktorých metabolity sa hromadia v lymfatických uzlinách
K takým liekom patria napr. cefalosporíny, atenolol, alopurinol, difenylhydantoin, hydralazinkaptopril, karbamazepin, primidón, chinidín, pyrimetamin, sulfasalazín, či sulfónamidy.
Pri akých ochoreniach sú zväčšené lymfatické uzliny najčastejšie pozorované?
- Akútne aj chronické vírusové, bakteriálne, fungálne a parazitárne infekcie
- Reumatoidná artritída
- Systémový lupus erythematosus
- Cudzí materiál v organizme, napríklad implantáty
- Sarkoidóza
- Kawasakiho choroba
- Castlemanova choroba
- Tezaurizmózy
- Histocytóza X
- Ochorenia štítnej žľazy
- Hematologické nádorové ochorenia, ako Non-Hodgkinov lymfóm, Hodgkinova choroba, lymfocytová leukémia, vlasato-bunková leukémia, amyloidóza, malígna histocytóza
- Iné nádorové ochorenia v štádiu metastáz
- Alergické reakcie
Zväčšené lymfatické uzliny sú bežne pozorované aj v prípade absolvovania očkovania proti infekciám, pričom takéto zväčšenie pretrváva maximálne 2 týždne a následne by malo ustúpiť.
Aké príznaky by ste si pri zväčšených lymfatických uzlinách mali všímať
Ak ste si na svojom tele našli zväčšené povrchové lymfatické uzliny, dôležité je zodpovedať si nasledujúce otázky:
- Prekonal/a som alebo prekonávam v poslednom období nejaké infekčné ochorenie? Nebol/a som s niekým v kontakte, kto aktuálne prekonáva infekčné ochorenie a mohol ma nakaziť? Mám v poriadku stav svojich zubov? Zväčšenie lymfatických uzlín je totiž najčastejšie sprevádzané infekčnými ochoreniami.
- Nebolí ma hlava, telo, kĺby? Tieto bolesti by mohli naznačovať možné infekčné ochorenie, prípadne poukazovať na iný zápalový proces v organizme.
- Ako dlho pozorujem zväčšenie lymfatickej uzliny? Pri bežných infekčných ochoreniach býva zväčšenie lymfatických uzlín pozorované maximálne po dobu 1 mesiaca. Akonáhle zväčšenie lymfatických uzlín pretrváva viac ako mesiac, potrebné je, aby ich vyšetril lekár.
- Bolí alebo nebolí ma postihnutá lymfatická uzlina, ak sa jej dotknem? Bolestivé zväčšené lymfatické uzliny sú prítomné pri infekčných ochoreniach, nebolestivé môžu poukazovať aj na vážnejšie ochorenia.
- Odhadom ako veľká je postihnutá lymfatická uzlina? Môže mať veľkosť nad 1,5 cm alebo nie? Lymfatické uzliny zväčšené nad 1,5 cm po dobu viac ako 1 mesiaca musia byť vždy vyšetrené lekárom.
- Je postihnutá lymfatická uzlina pohyblivá? Nepohyblivé zväčšené lymfatické uzliny, ktoré sú takpovediac prirastené, môžu indikovať vážnejšie ochorenie.
- Je postihnutá lymfatická uzlina na dotyk mäkkej gumovitej štruktúry alebo je skôr tvrdá? Tvrdé zväčšené lymfatické uzliny môžu indikovať vážnejšie ochorenie.
- Okrem postihnutej lymfatickej uzliny pozorujem náhle zväčšenie povrchových lymfatických uzlín aj v iných častiach tela alebo nie? Ak áno, potrebné je, aby tento stav vyšetril lekár.
- Pozorujem na sebe pretrvávajúce zvýšenie telesnej teploty bez príznakov infekčného ochorenia? Ak áno, potrebné je, aby tento stav vyšetril lekár.
- Pozorujem na sebe pretrvávajúce výrazné nočné potenie bez príznakov infekčného ochorenia? Ak áno, potrebné je, aby tento stav vyšetril lekár.
- Pozorujem na sebe nevysvetliteľné chudnutie? Ak áno, potrebné je, aby tento stav vyšetril lekár.
- Ak sa jedná o zväčšenie lymfatickej uzliny v oblasti slabín, nie je prítomný aj jednostranný opuch nohy? Ak áno, potrebné je, aby tento stav vyšetril lekár.
Okrem povrchových lymfatických uzlín, ktoré sú v prípade zväčšenia ľahko hmatateľné, sa môžu zväčšiť aj dutinové lymfatické uzliny. V oblasti medzipľúcia sa môžu prejaviť sťaženým dýchaním alebo bolesťou pri nádychu. V oblasti brušnej dutiny sa môžu ohlásiť nešpecifickou bolesťou brucha, ale aj tráviacimi ťažkosťami. Na ich zväčšenie sa zvyčajne príde náhodne popri iných vyšetreniach zahŕňajúcich napríklad RTG hrudníka alebo ultrasonografické vyšetrenie (USG) brušnej dutiny.
Upozornenie:
Pokiaľ ste na sebe spozorovali zväčšené lymfatické uzliny bez prítomnosti známeho ochorenia, ktoré by toto zväčšenie mohlo spôsobiť, nechajte sa vyšetriť lekárom, s ktorým budete pátrať po príčine. Ak vás navyše trápi výrazné nočné potenie, dlhodobé nevysvetliteľné zvýšenie telesnej teploty alebo ste nevysvetliteľne schudli viac ako 10% pôvodnej hmotnosti, s návštevou lekára nečakajte!
Ako sa vyšetrujú zväčšené lymfatické uzliny?
Pokiaľ prídete k lekárovi s problémom zväčšených lymfatických uzlín, zvyčajne vám postihnutú uzlinu lekár pohmatom vyšetrí a následne vykoná podrobnú zdravotnú anamnézu zahŕňajúcu aj vyššie spomenuté otázky. Pokiaľ sa na základe toho ukáže, že zväčšenie lymfatických uzlín spôsobilo aktuálne prebiehajúce ochorenie, potrebné je toto ochorenie najskôr preliečiť, a následne sa bude sledovať stav lymfatických uzlín.
Lekár vám taktiež môže odobrať krv, najmä v tom prípade, ak nie je zrejmé, čo sa za zväčšením lymfatickej uzliny môže skrývať. Z krvi sa následne vykonajú vyšetrenia zahŕňajúce kompletný krvný obraz, krvný náter, biochemické parametre, zápalové markery, ako aj sérologické vyšetrenia na Ebstein-Barrovej vírus, toxoplazmózu a ďalšie – to v závislosti od celkového zdravotného stavu či iných pridružených príznakov.
Pri podozrivo zväčšených lymfatických uzlinách sa tiež pristupuje k USG vyšetreniu postihnutých uzlín na rádiologickom pracovisku. Ak použitie USG nepostačuje, môže byť pacient odoslaný aj na vyšetrenie počítačovou tomografiou (CT) alebo magnetickou rezonanciou (MRI). Ak sa spomenutými vyšetreniami ukáže, že zväčšená lymfatická uzlina môže byť nebezpečná, prípadne sú prítomné ďalšie príznaky indikujúce napr. onkologické ochorenie, pristupuje sa k biopsii postihnutej lymfatickej uzliny. Biopsia lymfatických uzlín sa však vykonáva len veľmi zriedka a v naozaj odôvodnených prípadoch.1,3
Nepanikárte, zväčšená uzlina nemusí byť život ohrozujúca
Pri zväčšených lymfatických uzlinách zvyčajne nie je dôvod na paniku. Vo väčšine prípadov sa totiž jedná len o reaktívne lymfatické uzliny, ktoré takto odpovedajú na rôzne bežné infekcie, s ktorými aktuálne náš organizmus bojuje. Pokiaľ sa zväčšená lymfatická uzlina dlhodobo nezmenšuje, avšak jej veľkosť je do 2 cm, nepociťujete žiadne iné príznaky, vyšetrenia u lekára nič nepreukázali a zároveň sa postihnutá uzlina ani nezväčšuje, v takomto prípade taktiež nie je dôvod na obavy.
Postihnutú uzlinu vám bude odporúčané iba sledovať, a to raz mesačne samovyšetrením za pomoci pohmatu a raz ročne prostredníctvom USG u rádiológa. Ak dôjde k zmene vo veľkosti či charaktere postihnutej uzliny, prípadne sa pridružia iné príznaky, pristupuje sa k ďalším vyšetreniam u lekára. V prípade, ak si pri zväčšených uzlinách nie ste niečím istý alebo vo vás vyvolávajú obavy, neváhajte sa s týmto problémom zdôveriť svojmu všeobecnému lekárovi.
Pevná imunita je základ zdravia. Toto je náš výber doplnkov na jej podporu
Zdroje použité v článku:
1. NOSÁĽ, M. Diferenciálna diagnóza lymfadenopatie a lymfocytózy, indolentné lymfómy. Onkológia (Bratislava), 2014; roč. 9(6): 376–384. [online] [cit. 20.01.2024]. Dostupné z: https://www.solen.sk/storage/file/article/d6da57932f176fc83582e274c3ae4156.pdf
2. CHOVANEC, M. a kol. Príručka pro praxi: Diferenciální diagnostika krčního uzlinového syndromu. Česká společnost ORL a chirurgie hlavy a krku. Praha, 2014. [online] [cit. 20.01.2024]. Dostupné z: https://www.otorinolaryngologie.cz/content/uploads/2020/02/ppp-lymfadenopatie.pdf
3. ADAM, Z. a kol. Diagnostický postup u pacientů s lymfadenopatií nejasné etiologie. Interní medicína pro praxi 2001 / 10. [online] [cit. 20.01.2024]. Dostupné z: https://www.internimedicina.cz/pdfs/int/2001/10/06.pdf
