Parazity v tele človeka: Aké rôzne parazity môžu napadnúť náš organizmus, ako sa prejavujú a liečia?

Máte bolesti brucha? Chudnete? Cestovali ste do trópov? Máte radi divinu? Chováte domáce zvieratká? To všetko sú udalosti, pri ktorých vám môže do tela nepozorovane preniknúť parazit.Ľudské telo sa môže stať hostiteľským miestom pre mnohé parazity. Aké druhy parazitov môžu napadnúť telo človeka? Pripravili sme pre vás prehľad tých najčastejších parazitov vyskytujúcich sa v ľudskom tele, spolu s možnými spôsobmi nákazy, príznakmi a liečbou.

Mrľa – Enterobius vermicularis

Enterobius vermicularis je parazit známy ako mrľa detská, respektíve mrľa ľudská. Spôsobuje ochorenie nazývané enterobióza. Háďatká mrle sa vyskytujú na celom svete a Slovensko nie je výnimkou. Najčastejším hostiteľom sú deti vo veku 5 až 10 rokov, no pri nákaze dieťaťa v kolektíve je potrebné aby sa preliečili všetci členovia spoločnej domácnosti. Nákaza pochádza zo zle umytého ovocia či zeleniny, obzvlášť tej, ktorá je hnojená fekálnym hnojivom².

Mrľa je maximálne 1 cm dlhá, má skosený chvost a nachádza sa v slepom a priľahlom hrubom čreve. V noci samice červov putujú do oblasti konečníka, kde kladú malé (25-50 μm) vajíčka. Približne o 6 hodín sa vajíčka zarodia na embryá a sú infekčné. Konečník zvykne svrbieť a deti sa často dotýkajú tejto svrbivej oblasti. Poškriabaním a následným dotykom úst hostiteľ prehltne embryá, ktoré sa vyliahnu v čreve asi o 2 mesiace po primárnej infekcii. Takto sa ochorenie šíri.

Ochorenie býva dlho asymptomatické a jediným zjavným príznakom je svrbenie konečníka. Ostatné symptómy, ktoré pacienti hlásia, sú napríklad nechutenstvo, chuť na sladké, bolesť brucha a podráždená pokožka v oblasti konečníka³. Infekcia sa dá najlepšie a najjednoduchšie diagnostikovať Scotch tape testom. Ide o aplikáciu lepiacej pásky cez konečník na 1 deň, aby sa dokázalo, že červy nakládli vajíčka. Páska sa následne odnáša do laboratória, kde sa mikroskopicky skúma. V niektorých pokročilých štádiách nákazy je možné vidieť malé biele samice červov priamo v análnej oblasti. Prítomnosť neželaného hosťa je možné dokázať aj z odobratej stolice, čo sa využíva vtedy, keď si lekár nie je istý o akého parazita sa jedná.

Mrle spôsobujú enterobiózu. Ako sa lieči?

Enterobióza sa lieči širokospektrálnymi antiparazitikami, ako je albendazol alebo mebendazol. Okrem užívania liekov je nutné:

• prať a žehliť posteľnú bielizeň, uteráky a pyžamo každý deň na vysokej teplote,
• každodenná dezinfekcia domácnosti (kľučky, kuchynská linka, umývadlo, toaleta, úchytky na skriniach a šuflíkoch),
• zdržiavať sa mimo kolektív (týka sa to hlavne detí),
• dodržiavať dôkladnú osobnú hygienu.

 

Mrľa ľudská je komplikáciou pre tehotné ženy. Užívanie bežných antiparazitík je u tehotných žien kontraindikované (hlavne v I. trimestri), pretože by mohlo dôjsť k poškodeniu plodu. V prípade nákazy môžu ženy pristúpiť k receptom starých mám a zvýšiť konzumáciu cesnaku a cibule. Nie je dokázané, že by infekcia ohrozovala počas tehotenstva plod. Jediná možná cesta prenosu je pri pôrode, no v prípade tejto hrozby sa u ženy pristúpi k cisárskemu rezu.

Hlísta – Ascaris lumbricoides

Hlísta detská je črevný parazit známy aj ako škrkavka detská. Spôsobuje ochorenie askariózu. Na Slovensku je výskyt ojedinelý (1 – 6 % populácie), na rozdiel od celosvetovej prevalencie, ktorá je približne 25 %. Infikovať sa môžete hlavne v oblastiach Strednej alebo Južnej Ameriky a v Juhovýchodnej Ázii. Hlísty sú tvarovo na oboch koncoch zašpicatené a povrch majú jemne prúžkovaný. Samička má vysokú reprodukčnú schopnosť a dokáže vylúčiť denne až 200 tisíc vajíčok. Medzihostiteľom sú najčastejšie ošípané alebo diviaky a k prenosu parazita dochádza fekálno-orálnou cestou.

Zdrojom infekcie je nedostatočná hygiena a zle tepelne upravené jedlo alebo kontaminovaná voda či pôda. Inkubačná doba je až do 3 týždňov a parazit kolonizuje predovšetkým tenké črevo, kde produkciou toxínov vytvára vhodné prostredie pre život. Dospelá hlísta dosahuje okolo 9 cm a dokáže migrovať proti črevnej peristaltike, čím zachádza do žalúdka, žlčových ciest alebo do pankreasu³.

Choroba spôsobená hlístami sa nazýva askarióza. Ako sa prejavuje a lieči?

Prejavy askariózy sú podvýživa, bolesť brucha, hnačka, nevoľnosť alebo zvracanie. U detí je výrazná únava, zoslabnutie a oneskorený rast. Dlhodobé pôsobenie hlíst môže viesť k ťažkým zápalom alebo perforácii čreva. Ak vajíčka parazita pri infikovaní prejdú krvou do pľúc, spôsobia dusivý kašeľ a bolesť na hrudníku. Vykašliavaním sa môže hlísta opätovne dostať do tráviaceho traktu, preto hovoríme o entero-hepato-pulmonálnej migrácii.

Diagnostika askariózy je založená na laboratórnej analýze stolice pacienta. Mimointestinálne vyšetrenie sa robí zo spúta (odkašliavaním), pričom larvy sú dokazované v krvavom spúte zhruba po 5 dňoch. Pľúcnu fázu ochorenia dokazuje Löfflerov syndróm – hromadenie eozinofilných granulómov v pľúcach ako odpoveď na parazitárnu infekciu⁴. Liečba je založená na podávaní albendazolu, prípadne mebendazolu. Dieťa je dobré preliečiť dvakrát po dvoch týždňoch, odstránia sa tak všetky parazitárne zbytky. Treba dbať na dostatočnú hygienu a je prospešné, aby sa preliečili všetci členovia domácnosti. V tomto prípade je nutná karanténa, len tak sa totiž zabráni ďalšiemu šíreniu červov v kolektíve. Dostatočná dezinfekcia domácnosti, pranie a žehlenie pri vysokých teplotách musia byť samozrejmosťou.

Svalovec stočený – Trichinella spiralis

Svalovec stočený je parazitárny červ, ktorý spôsobuje ochorenie trichinelózu. Už podľa názvu je zrejmé, kde sa tomuto parazitu najviac darí. Životný cyklus je výnimočný tým, že dospelé jedince aj larvy sa vyvíjajú v jednom hostiteľovi. Človek sa nakazí larvami, ktoré pochádzajú z nedostatočne tepelne spracovaného mäsa. Larvy totiž dokážu prežiť v mäse diviaka, ošípanej alebo medveďa až kým ich človek neskonzumuje. Dokonca prežívajú aj pri veľmi nízkych teplotách, takže vydržia aj v zamrazenom stave. Po konzumácii nakazeného mäsa sa zo žalúdka presunú do čreva. V tenkom čreve dospievajú asi 4 dni a potom dochádza k páreniu samičky so samcom, ktorý následne hynie. Samička po 4-6 týždňov zarodí nové larvy, ktoré sa krvným a lymfatickým obehom dostávajú do priečne pruhovaného svalstva³.

Najviac trichinelóz sa vyskytuje na Balkáne, v pobaltských krajinách, Argentíne, Rusku a v Číne. Na Slovensku sa vyskytujú epidémie trichinelózy veľmi sporadicky. Zdrojom infekcie sú diviaci alebo ošípané, ktoré boli kŕmené uhynutou voľne žijúcou zverou. Zatiaľ najväčšia trichinelózová epidémia v histórii Slovenska bola v roku 1998, kedy sa nakazilo 336 ľudí po konzumácii klobás s primiešaným mäsom zo psa. Po analýze všetkých vzoriek sa prišlo na to, že psi boli kŕmený mäsom z diviakov⁵.

Čo spôsobuje trichinelóza, choroba zapríčinená svalovcom?

Prejavy ochorenia sú v štádiách:

Črevné štádium (3. – 10. deň)

Nevoľnosť, zvracanie, hnačky, bolesť brucha.

Svalové štádium (8. – 14.deň)

Opuchy svalov, zlá pohyblivosť, horúčka, bolesti hlavy a svalov.

Svalové štádium trichinelózy je veľmi vážne, pretože sa larvy vo svale zapuzdrujú, čím poškodzujú svalové vlákna a spôsobujú zápal. Postihnuté bývajú svaly končatín, bránice, jazyka, čeľuste a sánky, medzirebrové svaly a očné svaly. Ak býva ochorenie dlho neliečené, puzdro larvy môže po 6 – 12 mesiacoch kalcifikovať. V chronickej fáze spôsobuje v pečeni tukovú degeneráciu, v obličkách opuchy kôry a v mozgu mikrotromby.

Trichinelóza spôsobuje vážne kardiovaskulárne komplikácie, neurologické a psychické ťažkosti. Najvážnejšou formou ochorenia je neurotrichinelóza, kedy migrujúce larvy prejdú do centrálneho nervového systému a pacienti trpia delíriom, závratmi, silnými bolesťami a paralýzou ³.

Ochorenie sa diagnostikuje lekárom buď priamo – vzorky sa odoberajú zo svalu, alebo nepriamo – sérologicky. Kalcifikované cysty v svalstve odhalia zobrazovacie metódy, ako napríklad tomografia alebo magnetická rezonancia. Úspešnosť liečby závisí od včasného diagnostikovania a spočíva v užívaní mebendazolu a albendazolu, často v kombinácii s kortikosteroidmi. Vážne prípady si vyžadujú hospitalizáciu.

Pásomnica dlhá – Taenia saginata

Pásomnice sú črevné parazity, ktoré sa do ľudského organizmu dostávajú konzumáciou surového alebo zle tepelne upraveného mäsa z infikovaných zvierat. U ľudí sa objavuje 6 druhov pásomníc a sú označené podľa druhu zvieraťa v ktorom sa nachádzajú:

• Taenia saginata z hovädzieho mäsa,
• Taenia solium z bravčového mäsa,
• Diphyllobothrium latum z rýb.

Ochorenie, ktoré spôsobujú, sa nazýva tenióza. Telo pásomníc sa skladá z hlavičky, ktorá sa prichytáva v čreve prísavkami, a článkov, ktoré obsahujú vajíčka. Dĺžka, do ktorej je schopná dorásť, je až 10 metrov. Šírenie parazita je veľmi rýchle a jednoduché, pretože sú jednotlivé články s vajíčkami vylučované stolicou. Keďže je pásomnica pohlavný hermafrodit a vajíčka si oplodňuje sama, nie je proces šírenia závislý od oplodnenia vajíčok³. Pásomnica prijíma natrávenú potravu hostiteľom, čím človeka oberá o dôležité živiny a tým oslabuje celý organizmus.

Príznaky ochorenia sú bolesť brucha, nafukovanie alebo hnačky. Hádam najviditeľnejším symptómom je výrazná strata hmotnosti, aj napriek tomu, že pacient prijíma dostatok potravy. Vážnou komplikáciou môže byť migrácia pásomnice do iných častí tela, čím poškodzuje pečeň, srdce, mozog alebo oči. Tieto komplikácie často vedú k život ohrozujúcemu stavu. Podobne, ako to bolo spomenuté u iných parazitoch, aj pásomnica sa diagnostikuje zo vzorky stolice, z krvi sérologickým testom alebo zobrazovacími metódami CT a MRI. Zlatým štandardom liečby pásomnice je albendazol alebo mebendazol, ktoré sa užívajú až do odstránenia posledných článkov tela pásomnice z tela človeka.

Motolice – Trematódy

Motolice, alebo inak nazývané trematódy, sú ploské parazity s prísavkami, ktoré sú stavbou a štruktúrou tela odolné voči tráviacim šťavám. Veľkosťou dosahujú jeden až viac centimetrov a ich vajíčka prežívajú dlhodobo vo vodnom prostredí. Existuje veľa druhov motolíc, najznámejšie na Slovensku sú motolica veľká (veľkosť až 9 cm) a motolica pečeňová.

Prvým medzihostiteľom sú mäkkýše, najmä slimáky, v ktorých sa mení vajíčko na sporocystu. Sporocysty už majú vyvinutú tráviacu sústavu, a tak sa dokážu živiť tkanivami medzihostiteľa, čím dozrievajú a delením produkujú veľké množstvo lariev. Larvy plávajú voľne vo vode a sú zdrojom infekcie. Prichytávajú sa na koži ďalšieho hostiteľa alebo sa dostávajú do tela po prehltnutí infikovanej vody. V tele hostiteľa sa premieňajú na dospelého jedinca, ktorý môže prežívať v organizme dlhý čas³. Najčastejšie sa larvami nakazia bylinožravce (ovce, dobytok), a to buď z infikovanej vody alebo požitím trávnatého porastu, na ktorých sú prichytené larvy. Človek sa obvykle infikuje kontaminovanou vodou.

Motolice napádajú vnútorné orgány ako črevo, pečeň, pľúca alebo cievny systém. Osídlenie v črevách sa prejavuje hnačkou, no keď motolice prejdú do iných orgánov, poškodenie orgánov je sprevádzané aj inými symptómami, a to bolestivosťou svalov, slabosťou, únavou a stratou hmotnosti⁶. Keďže sa tieto príznaky často zamieňajú za iné ochorenia, parazit má dostatok času patologicky poškodiť vnútorné orgány. Človek trpí postupne kolikovými stavmi, silnými bolesťami a poruchami sústredenia a spánku. Laboratórne testy z krvi a stolice dokážu pomerne včasne odhaliť tohto parazita, pokiaľ sa berú do úvahy všetky klinické príznaky a epidemiologické údaje kontaminovaných zdrojov.

Giardia – Giardia intestinalis

Giardie sú najčastejšie vyskytujúce sa parazity v tenkom čreve. Nákaza pre človeka spočíva v konzumácii kontaminovanej vody alebo nedostatočne umytej surovej zeleniny. Prenos na človeka je možný aj prostredníctvom domácich zvierat alebo hmyzu, ktoré sú nositeľmi cýst. Infekčná dávka je pomerne malá, pretože k vyvolaniu infekcie u človeka postačuje desať takýchto cýst. Prehltnuté giardie osídľujú lúmen a klky tenkého čreva, čím postupne narúšajú jeho prirodzenú a hlavnú funkciu, a to vstrebávanie. Masívnou nákazou prechádzakú giardie aj do žlčových ciest a žlčníka, kde môžu vyvolať zápal³.

Obvyklými komplikáciami je vznik rôznych druhov intolerancií (celiakia, laktózová intolerancia), ktoré pretrvávajú aj niekoľko mesiacov po vyliečení. Akútna fáza giardiovej infekcie trvá asi 4 dni a prejavuje sa hlavne hnačkami. Chronická fáza je veľmi nebezpečná práve spomínanými komplikáciami a prejavuje sa striedajúcimi hnačkami a zápchami, nevoľnosťou, zvracaním a bolesťami. Prítomnosť parazita sa najčastejšie diagnostikuje v stolici alebo duodenálnej tekutine. Liečba spočíva v podávaní antiparazitika albendazolu alebo antimykotika metronidazolu.

 

Pri akýchkoľvek tráviacich ťažkostiach, ktorými trpíte, netreba zabúdať na možné parazitárne ochorenie. Prítomnosť parazita býva často bez príznakov, a preto dokáže v tele človeka prežívať dlhodobo. Pokiaľ vás trápia niektoré zo spomenutých príznakov, prípadne máte podozrenie, že ste sa mohli parazitom nakaziť zo zlej stravy, kontaktujte svojho lekára.

Zdroje použité v článku:

1. Chalmers, R.M et al. Parasite detection in food: Current status and future needs for validation. Trends in Food Science & Technology 99, 337-350, 2020
2. Szilágyiová, M. Parazitárne ochorenia-aktuálne poznatky, Via practica, 2006, roč.3 (11):515-517, www.solen.eu
3. Ondriška, O. Klinická parazitológia, 2016, 1.vydanie
4. Lamberton, P. H. L. & Jourdan, P.M. Human Ascariasis: Diagnostics Update. Curr Trop Med Rep 2, 189-200, 2015
5. Hurníková, Z. Hodnotenie regionálneho rizika trichinelózy v Slovenskej republike, 2018, 1.vydanie
6. Toledo, R., Alvárez-Izquierdo, M., Muñoz-Antoli, C. & Esteban, J.G. Intestinal Trematode Infections. Ad Exp Med Biol 1154,181-213, 2019