Reuma nie je len problémom starších. Ako ju rozpoznať a čo si treba všímať?
Keď nás občas bolia kĺby, často pôvod bolesti položartom-polovážne zhodíme na pribúdajúci vek a s ním spojenú chorobu – reumu. Reuma sa väčšine z nás spája s obrazom starenky či starkého s povykrúcanými prstami na rukách, s bolesťami kĺbov a problémami s pohybom. Možno vás prekvapí, že reuma sa vôbec netýka len starších osôb, ale komplikuje život mnohým v nižšom i vyššom veku.
Reuma dokonca nie je iba jedno ochorenie a nemusí sa prejaviť len v spojitosti s kĺbmi. Keďže reumatické ochorenia sa často skrývajú v tieni iných zdravotných problémov, teraz vám vysvetlíme, ako rozpoznať ich prvé príznaky, ako sa diagnostikujú a tiež aké sú možnosti liečby.
Reuma nie je iba jedna. Čo ju spôsobuje?
Termín „reuma“ používame v hovorovej reči na označenie rôznych druhov zápalových ochorení muskuloskeletárneho (pohybového) aparátu, najmä kĺbov, šliach, kostí, chrupaviek, svalov a mäkkých tkanív. Ťažkosti však môžu postihovať aj iné orgány, napríklad kožu, cievy, pľúca či srdce.
Keď teda hovoríme o reume, nejedná sa o jedno konkrétne ochorenie pohybového systému, ale ide o súbor ochorení, ktoré vykazujú spoločné príznaky alebo charakteristiky. Reumatické ochorenia môžu mať preto rôzne príčiny, podporujúce jej vznik a rozvoj. Najčastejšie reumu spôsobujú:
- Autoimunitné poruchy, kedy imunitný systém tela útočí na vlastné tkanivá a orgány a poškodzuje ich. Patrí sem reumatoidná artritída alebo systémový lupus erythematosus.
- Degeneratívne procesy, pri ktorých dochádza k opotrebovaniu kĺbov, napríklad pri osteoartróze.
- Metabolické poruchy, pri ktorých nedostatočné odbúravanie niektorých metabolitov z tela a ich následné hromadenie v kĺboch spôsobuje ich poškodenie, napríklad dna.
- Genetická predispozícia, teda vrodená vyššia náchylnosť pre rozvoj ochorenia.
- Bakteriálne, vírusové alebo plesňové infekcie, ktoré môžu v niektorých prípadoch spúšťať reumatické ochorenie alebo zhoršovať jeho priebeh ochorenia.
- Iné faktory, ako sú hormonálne zmeny, nadmerný stres, fajčenie či vplyv životného prostredia.
Aké reumatické ochorenia existujú?
1. Reumatoidná artritída (RA): Najrozšírenejšie reumatické ochorenie, ktoré vzniká na podklade autoimunitnej reakcie. Ochorenie spôsobuje zápal a degeneráciu kĺbov, ale môže mať vplyv aj na iné orgány (srdce, cievy). Ochorenie postihuje kĺby symetricky, čo znamená, že ak je postihnutý kĺb na jednej strane tela, bude poškodený aj na opačnej strane.1,2,3
2. Osteoartróza: Degeneratívne ochorenie kĺbov, pri ktorom dochádza k opotrebovaniu kĺbových chrupaviek, najčastejšie na kolenách, rukách, bedrách a chrbtici. Výskyt osteoartrózy sa zvyšuje s pribúdajúcim vekom.1,2,3
3. Dna (dnavá artritída): Metabolické ochorenie, pri ktorom nadmerné hromadenie kryštálov kyseliny močovej v kĺboch a okolitých tkanivách spôsobuje zápal a poškodenie. Najčastejšie postihuje palce na nohách, členky, kolená a lakťové kĺby.1,2,3
4. Ankylozujúca spondylitída (Bechterewova choroba): Chronické zápalové ochorenie, ktoré zasahuje najmä dolnú časť chrbtice a sakroiliakálne kĺby (kĺby spájajúce chrbticu s panvou). V závažných prípadoch môže spôsobiť až zrastanie stavcov chrbtice. Ankylozujúca spondylitída je častejšia u mladých mužov do 30 rokov.1,2,3
5. Psoriatická artritída: Typ autoimunitnej artritídy, ktorá sa väčšinou vyskytuje u pacientov trpiacich psoriázou – lupienkou.1,2,3
6. Systémový lupus erythematosus (SLE): Autoimunitné ochorenie, ktoré môže postihovať rôzne časti tela, vrátane kĺbov, kože, obličiek, srdca a pod.1,2,3
7. Sjögrenov syndróm: Typ autoimunitnej poruchy, pri ktorej vlastný imunitný systém jedinca napáda najmä slzné a slinné žľazy, čo vedie k suchosti oka a ústnej dutiny. Niektorí pacienti so Sjögrenovým syndrómom môžu súčasne trpieť reumatoidnou artritídou a lupusom. Syndróm postihuje prednostne ženy.1,2,3
8. Infekčná artritída: Závažné zápalové ochorenie, ktoré je spôsobené infekciou v kĺbe. Infekcia môže byť bakteriálneho, vírusového alebo plesňového pôvodu. Neliečená môže viesť k trvalému poškodeniu kĺbu.1,2,3
9. Juvenilná idiopatická artritída: Skupina chronických autoimunitných ochorení, ktoré sa prejavujú zápalmi kĺbov u detí a mládeže do 16 rokov. Niektoré typy postihujú častejšie chlapcov, iné dievčatá.1,2,3
10. Sklerodermia: Zriedkavé autoimunitné ochorenie, pre ktoré je typická nadmerná tvorba kolagénu v koži a spojivových tkanivách. To vedie k ich zhrubnutiu a stvrdnutiu.1,2,3
11. Polymyalgia rheumatica: Zápalové ochorenie, ktoré sa vyskytuje hlavne u osôb nad 50 rokov. Prejavuje sa svalovou bolesťou a stuhnutosťou v ramenách, krku a bedrách.1,2,3
V súčasnosti je známych vyše 200 reumatických ochorení, a preto v našom článku uvádzame len tie najznámejšie.
Ako rozpoznať reumatické príznaky?
Je treba poznamenať, že reumatické prejavy sa môžu medzi jednotlivými ochoreniami, ako aj medzi samotnými pacientami, líšiť. Symptómy sa môžu prejavovať v oblasti jedného alebo viacerých kĺbov, ale aj mimo nich.
Ak reumatické ochorenie postihuje kĺby, medzi najčastejšie príznaky patria1:
- Opuch kĺbu
- Stuhnutosť kĺbu, ktorá pretrváva aspoň jednu hodinu po zobudení
- Začervenanie alebo zvýšená teplota kĺbu alebo postihnutej oblasti
- Bolesť
- Obmedzenie pohyblivosti v dôsledku deformácie a poškodenia kĺbu
Nešpecifické symptómy zas môžu zahŕňať prejavy ako je napríklad2:
- Zvýšená únava, malátnosť, vyčerpanosť
- Poruchy spánku
- Svalová slabosť a/alebo bolesti svalov
- Zvýšená teplota, prípadne horúčka
- Kožné prejavy (vyrážky, výsev a pod.)
- Zápaly ciev, upchávanie ciev
- Tráviace ťažkosti
- Poruchy pľúcnych alebo obličkových funkcií
Nástup príznakov môže byť rôzny – niekedy ochorenie prebieha bezpríznakovo (asymptomaticky), niekedy iba s miernymi príznakmi, ktoré pacient viac-menej toleruje, inokedy je zas objavenie sa prvých symptómov náhle a intenzívne s pomerne výraznými obmedzeniami v bežnom živote.
Ako prebieha diagnostika reumy?
Základom diagnostiky reumatického ochorenia je, podobne ako pri iných zdravotných ťažkostiach, dôkladné odobratie anamnézy a vykonanie fyzikálneho vyšetrenia. Lekár hodnotí najmä to, aké príznaky sú prítomné, v akej intenzite a ako dlho, či sú symptómy výsledkom zápalového procesu a ktoré kĺby a v akom počte sú postihnuté (prípadne či ochorenie zasahuje aj iné orgány). V prípade podozrenia na reumatické ochorenie praktický lekár zvyčajne odosiela pacienta k špecialistovi – reumatológovi.
Dôležitú úlohu v diagnostiky reumy zohrávajú laboratórne testy z krvi, ktorými možno merať široké spektrum krvných parametrov a markerov potrebných k správnej diagnostike. Zvýšenie hodnoty C‑reaktívneho proteínu (CRP) a sedimentácie erytrocytov (červených krviniek) hovorí napríklad o prebiehajúcom zápalovom procese v tele. K posúdeniu stavu kĺbov a kostí, prípadne k vylúčeniu iných možných príčin symptómov, možno použiť aj obrazové zobrazovacie metodiky, ako je röntgen, ultrazvuk alebo magnetická rezonancia.
V diagnostike konkrétneho reumatického ochorenia môžu pomôcť testy na špecifické protilátky, ako napríklad reumatoidné faktory (RF), protilátky proti cyklickým citrulínovým peptidom (anti-CCP), antinukleárne protilátky (ANA), antifosfolipidové protilátky (APA) alebo autoprotilátky proti antigénom cytoplazmatických granúl neutrofilných granulocytov (ANCA).2
Dá sa reuma liečiť?
Keďže reumatické ochorenia predstavujú rôznorodú skupinu chorôb, možnosti liečby sa líšia v závislosti na konkrétnom type a závažnosti problému. Niektoré reumatické choroby sú pomerne dobre liečiteľné a vhodnou liečbou možno dosiahnuť spomalenie progresie ochorenia, alebo dokonca i stav dlhodobej remisie, teda útlmu choroby. Iné reumatické ťažkosti zas možno liečiť iba symptomaticky, teda na úrovni potlačenia príznakov.
Čo zaberá pri reume?
Nesteroidné antiflogistiká
Kortikosteroidy
Imunosupresíva
Cieľom liečby reumy je predovšetkým utlmenie bolesti, potlačenie zápalu a predchádzanie poškodeniu kĺbov, kostí a spojivových tkanív.
V prípade reumatických ochorení, ktoré sprevádza zápalový proces (napr. pri reumatoidnej artritíde) sú dôležitou súčasťou liečby tzv. nesteroidné antiflogistiká (NSAIDs). Nesteroidné antiflogistiká zmierňujú bolesť a potláčajú prejavy zápalu, vďaka čomu zlepšujú u pacientov kvalitu života, hoci ich účinok je iba symptomatický.
Medzi látky s kratšou dobou pôsobenia patrí napr. ibuprofén alebo diklofenak, ktoré sú v menších silách na zvládnutie akútneho stavu dostupné aj v lekárni bez lekárskeho predpisu. Majú formu tabliet a kapsúl, ako aj prípravkov na vonkajšie použitie, ako sú masti, gély, krémy alebo náplasti. Lieky so silnejším a dlhším protizápalovým a analgetickým účinkom, ako napríklad aceklofenak, meloxikam alebo nimesulid sú viazané na lekársky predpis4.
Medzi najsilnejšie protizápalové látky patria glukokortikoidy (kortikosteroidy), ktoré majú navyše aj imunosupresívne účinky (potláčajú nadmernú aktivitu imunitného systému voči vlastným štruktúram). Spolu s imunosupresívami (napr. metotrexátom), biologickou liečbou monoklonálnymi protilátkami a niektorými antimalarikami (napr. hydroxychlorochínom) sa používajú pri reumatických chorobách, ktoré vznikajú na podklade autoimunitnej reakcie.
Niekedy sa označujú aj anglickou skratkou DMARDs (disease modifying antirheumatic drugs), teda ako antireumatické lieky modifikujúce ochorenie. Potlačením nadmernej aktivity imunitného systému dokážu priamo ovplyvniť priebeh ochorenia a spomaliť poškodenie kĺbov, kostí, spojivových tkanív, ako aj iných orgánov4. Táto liečba patrí výlučne do rúk lekára – špecialistu.
Upozornenie:
U niektorých pacientov môže byť pri závažnom poškodení kĺbov alebo tkanív potrebné aj vykonanie chirurgického zákroku.
Správna výživa je pri reume dôležitá
Existuje viacero voľnopredajných liekov alebo výživových doplnkov, ktoré nie sú zamerané na samotnú liečbu príčiny reumy, ale môžu pomôcť s príznakmi, ako sú bolesti kĺbov, svalov alebo zápal. Treba si však uvedomiť, že tieto voľnopredajné prípravky nemajú v žiadnom prípade nahradzovať liečbu nastavenú lekárom a ich užívanie treba vždy konzultovať s lekárom alebo lekárnikom.
Okrem už spomínaných liekov s protizápalových a analgetickým účinkom (NSAIDs) môže pri zmierňovaní reumatických symptómov pomôcť nasledovné:
- Užívanie tzv.kĺbovej výživy – prípravkov s obsahom glukózamínu, chondroitínu a kolagénu, ktoré súdôležitými stavebnými jednotkami kĺbov a spojivových tkanív.
- Omega-3-mastné kyseliny majú podľa viacerých štúdií protizápalové vlastnosti, vďaka čomu môžu prispievať k tlmeniu bolesti a opuchov, ako aj k tvorbe kĺbového mazu a ochrane kĺbovej chrupavky. Okrem farmaceutických prípravkov sú dobrým zdrojom omega-3-mastných kyselín v strave aj tučné ryby (makrela, tuniak, losos) a rybí olej, rastlinné oleje (repkový, olivový), ľanové semienka, chia semienka a vlašské orechy.
- Vitamín C, D, K, B-komplex a minerály (vápnik, horčík, fosfor, draslík, zinok) pre zdravie kĺbov a udržanie silných kostí.
- Preparáty obsahujúce kombinácie viacerých enzýmov (napr. bromelaínu, papaínu, trypsínu a chymotrypsínu), ktoré zmierňujú zápal, opuchy, bolestivosť a stuhnutosť kĺbov a sú dobre znášané aj pri dlhodobej liečbe.
- Masti, krémy a gély s obsahom rastlinných výťažkov, napríklad mentolu, gáfru, eukalyptu a rozmarínu, ktoré majú po aplikácii na postihnuté miesto chladivý efekt. Vďaka tomu potláčajú bolesť a opuch.
Netreba zabúdať, že pri akomkoľvek podozrení na reumatické ochorenie je potrebné čo najskôr vyhľadať lekára, ktorý nastaví optimálnu liečbu. Čím skôr sa ochorenie podchytí, tým väčšia je šanca na zmiernenie priebehu a prevenciu trvalého poškodenia kĺbov, ako i ostatných tkanív a orgánov. Okrem farmakologickej liečby sa pri reume odporúčajú aj vhodné pohybové rehabilitácie a kúpeľná liečba. Pohyb vo všeobecnosti je tiež výbornou prevenciou pred ťažkosťami pohybového aparátu.
Zdroje použité v článku:
1. Rheumatology and rheumatic diseases. In: webmd. com [cit. 09-12-2023]. Dostupné na: https://www.webmd.com/rheumatoid-arthritis/an-overview-of-rheumatic-diseases
2. BAKOŠOVÁ, M. a ŠTEŇOVÁ, E. Diagnostika reumatických chorôb a dôležitosť medziodborovej spolupráce. Via practica 2018; 15(1): 28-33
3. Arthritis and Rheumatic Diseases. National Institute of Arthritis and Musculoskeletar and Skin Diseases. In: niams. nih. gov [cit. 09-12-2023]. Dostupné na: https://www.niams.nih.gov/health-topics/arthritis-and-rheumatic-diseases
4. GEROČOVÁ, T. Farmakoterapia zápalových reumatických chorôb. Praktické lekárnictvo 2014; 4(2-3): 42-49
