18-FD-glukóza inj.

Tento liek je len na diagnostické použitie. Liečivo prípravku – 2-(18F)-fluór-2-deoxy-D-glukóza − sleduje in vivo primárny metabolizmus D glukózy, pomocou aktívnych transportných mechanizmov vstupuje do bunky a je fosforylované, ale nie je následne metabolizované. Aktívny transport zvyšuje inzulín, ktorý sa viaže na špecifické membránové receptory. Fludeoxyglukóza je rádionuklidové diagnostikum vhodné na sledovanie regionálnej utilizácie glukózy metódou PET alebo PET/CT ako indikátora viability tkanív. Látka sa úmerne dostáva do bunky utilizáciou glukózy pomocou aktívnych transportných mechanizmov a je fosforylovaná, ale nie je ďalej metabolizovaná. Koncentrácia (18F)-fluordeoxyglukózy v tkanivách závisí aj od enzymatického vybavenia buniek a na ich prekrvenia. Používa sa na lokalizáciu primárnych nádorov a metastáz väčšiny zhubných novotvarov, hodnotenie biologického chovania tumorov, posúdenie rozsahu nádorového rastu, hodnotenie účinnosti protinádorovej liečby, odhad prognózy ochorenia, detekcie recidívy ochorenia, určenie oblasti, v ktorej je prítomná epileptogénna zóna, vyšetrenie regionálnej utilizácie glukózy v mozgu u pacientov s neurologickou poruchou, diagnostiku degeneratívnych zmien mozgu, diagnostiku zápalu, lokalizáciu príčiny febrilných stavov, posúdenie viability myokardu (pri tejto indikácii možno výnimočne použiť pre detekciu aj SPECT). Viac na adc.sk

Použitie:

V závislosti od indikácií a typu skenera je pre dospelých s hmotnosťou 70 kg zvyčajné dávkovanie 150 - 300 MBq - na zobrazenie mozgu a myokardu, resp. 300 - 600 MBq - na vyšetrenie trupu, prípadne i s končatinami. Fludeoxyglukóza inj. sa aplikuje jednorázovo intravenóznou injekciou. Musí byť vylúčené paravenózne podanie, aby nedošlo k nežiaducemu lokálnemu ožiareniu. Cerebrálny metabolizmus glukózy závisí od aktivity mozgu; preto sa odporúča vyšetriť mozg po upokojení pacienta, v pološere, v pokojnom prostredí s nízkym pozadím hluku. Asi šiesť hodín pred podaním (18F)-fluordeoxyglukózy by pacienti nemali prijímať potravu, pretože zvýšená glykémia a inzulinémia zhoršuje kontrastné pomery a v dôsledku toho citlivosť diagnostiky. Hladina cukru v krvi nemá byť vyššia ako 8,3 mmol/l (150 mg/100 ml). U diabetikov je možné glykémiu opatrne korigovať intravenóznym podaním niekoľkých jednotiek nedepotného inzulínu podaného aspoň jednu hodinu pred aplikáciou (18F)-fluordeoxyglukózy. Výnimkou z tohto pravidla je vyšetrenie viability myokardu, kde sa používajú rôzne metódy, ktoré vedú k hyperinzulinémii pri zachovaní euglykémie.
Pacient musí byť poučený, aby pred a po vyšetrení pil veľa tekutín bez cukru a kalórii a často močil, aby sa znížila rádiačná záťaž močových ciest.