Vitamín K je skupina vitamínov rozpustných v tukoch. Telo ho potrebuje pri tvorbe bielkovín, ktoré sa podieľajú na normálnej zrážanlivosti krvi a metabolizme kostí. Vitamín K prispieva k normálnej zrážanlivosti krvi a k udržaniu normálneho stavu kostí. To však neznamená, že konkrétna potravina alebo doplnok lieči ochorenie.
Pri hľadaní „vitamín K potraviny“ je užitočné rozlišovať dve hlavné skupiny. K1, známy aj ako fylochinón, pochádza najmä z rastlinných zdrojov. K2 označuje menachinóny, ktoré sa nachádzajú vo fermentovaných potravinách a v niektorých potravinách živočíšneho pôvodu.
Kde sa vitamín K nachádza?
Najvýraznejšími zdrojmi K1 sú zelené listy a niektoré ďalšie druhy zeleniny. Medzi potraviny s vitamínom K patria kel, špenát, brokolica, kapusta, šalát a petržlenová vňať. K1 obsahujú aj rastlinné oleje. Jednotlivé druhy potravín sa líšia obsahom a množstvo vo výslednom jedle ovplyvní aj veľkosť porcie.
K1 sa ukrýva v zelených listoch
Špenát, kel, šalát a petržlenová vňať sú praktické rastlinné zdroje vitamínu K1. Môžete ich striedať v šalátoch, polievkach alebo ako prílohu. Tepelná úprava mení objem zeleniny, preto sa obsah v porcii nedá odhadnúť iba podľa jej vzhľadu.
K2 a fermentované potraviny
K2 sa v potravinách vyskytuje v rôznych formách, ktoré sa označujú ako menachinóny. Medzi známe zdroje patrí natto, fermentovaný pokrm zo sójových bôbov. V európskom jedálničku môžu byť jeho zdrojom aj niektoré syry. Keďže obsah závisí od spôsobu fermentácie a konkrétneho výrobku, nemožno všetky syry ani fermentované jedlá považovať za rovnocenný zdroj.
Vitamín K1 a K2 nie sú dve úplne oddelené látky
K1 aj K2 sú formy vitamínu K a podieľajú sa na aktivácii bielkovín závislých od tohto vitamínu. K1 prijímame najmä z rastlinných potravín, kým K2 sa v strave spája predovšetkým s fermentovanými a niektorými živočíšnymi potravinami. Tvrdenie, že K1 slúži iba na zrážanie krvi a K2 iba na kosti alebo cievy, je príliš zjednodušené.
Vitamín K2 zahŕňa viacero menachinónov označovaných skratkou MK a číslom, napríklad MK-4 alebo MK-7. Tieto názvy označujú rozdielne formy K2, nie samostatné vitamíny s automaticky preukázaným účinkom na konkrétne ochorenie. Povolené tvrdenia EÚ o vitamíne K sa týkajú normálnej zrážanlivosti krvi a udržania normálneho stavu kostí, nie prevencie alebo liečby cievnych ochorení.
Ako zaradiť potraviny s vitamínom K do jedálnička?
V bežnom jedálničku môžete striedať viacero druhov listovej zeleniny a ďalších rastlinných zdrojov K1. Zeleninu pridajte napríklad do polievky, šalátu alebo ako prílohu. Vitamín K je rozpustný v tukoch, preto ho môžete jesť ako súčasť jedla s bežným zdrojom tuku, napríklad s rastlinným olejom v zálievke.
K2 nemusíte získavať výlučne z doplnku. Nachádza sa aj v niektorých potravinách, hoci ich obsah je premenlivý a nie všetky sú bežnou súčasťou slovenského jedálnička. Doplnok výživy nie je automaticky potrebný len preto, že chcete zvýšiť príjem vitamínu K. Ak o ňom uvažujete, skontrolujte zloženie a množstvo na etikete a pri zdravotných ťažkostiach sa poraďte s odborníkom.
Mýty a fakty o vitamíne K
Mýtus: K1 je na zrážanie krvi a K2 výlučne na kosti. Obe formy patria k vitamínu K a súvisia s bielkovinami, ktoré od vitamínu K závisia. Rozdelenie na jednu formu pre krv a druhú pre kosti nevystihuje ich fungovanie v tele.
Mýtus: K2 sa nachádza iba v doplnkoch. K2 je prítomný aj v niektorých potravinách, predovšetkým vo fermentovaných výrobkoch, ako je natto, a v niektorých syroch. Doplnok je ďalšou formou príjmu, nie jediným zdrojom.
Na čo myslieť pri výbere doplnku?
Doplnky s vitamínom K môžu obsahovať K1 alebo rôzne formy K2, samostatne alebo v kombinácii s ďalšími živinami. Pri výbere čítajte etiketu, aby ste vedeli, ktorú formu a aké množstvo výrobok obsahuje. Výživový doplnok nenahrádza pestrú stravu ani odporúčanú liečbu. Ak užívate lieky, ktoré ovplyvňujú zrážanie krvi, vhodnosť doplnku najprv preberte s lekárom alebo lekárnikom.
Ak si chcete pozrieť dostupné možnosti, nájdete ich v kategórii vitamínu K. Pri konkrétnej voľbe sa riaďte zložením a upozorneniami na obale, nie iba označením K1 alebo K2.
Zhrnutie
- K1 sa nachádza najmä v listovej a inej zelenej zelenine.
- K2 je v natto a niektorých ďalších fermentovaných potravinách.
- Obe formy patria medzi vitamíny K a majú súvisiace funkcie.
- Vitamín K prispieva k normálnej zrážanlivosti krvi.
- Pri niektorých liekoch udržujte príjem stabilný po dohode s lekárom.
Kedy vyhľadať lekára
Ak užívate liek, ktorého účinok súvisí s vitamínom K, poraďte sa pred výraznou zmenou jedálnička alebo začatím doplnku s lekárom či lekárnikom. Lekárske vyšetrenie je vhodné aj pri nezvyčajnom alebo opakovanom krvácaní, prípadne pri ľahkej tvorbe modrín bez zjavnej príčiny. Predpísanú liečbu svojvoľne nemeňte.
Často kladené otázky
Vitamín K1 sa nachádza najmä v zelenej listovej zelenine, napríklad v keli, špenáte, šaláte a petržlenovej vňati. Obsahujú ho aj brokolica, kapusta a niektoré rastlinné oleje. Konkrétne množstvo závisí od potraviny, porcie aj jej úpravy. Veľkosť porcie a spôsob prípravy ovplyvňujú množstvo, ktoré sa dostane na tanier.
Vitamín K2 sa v strave spája najmä s fermentovanými potravinami, napríklad s natto, a s niektorými syrmi. Menšie alebo premenlivé množstvá sa môžu nachádzať aj v ďalších živočíšnych potravinách. Zloženie sa líši podľa suroviny a spôsobu výroby. Obsah sa preto mení aj medzi jednotlivými výrobkami rovnakej skupiny.
K1, čiže fylochinón, sa nachádza predovšetkým v rastlinách. K2 je skupina menachinónov, ktoré sa vyskytujú najmä vo fermentovaných a niektorých živočíšnych potravinách. Obe formy sú vitamínom K; nemožno ich jednoducho rozdeliť na formu iba pre krv a formu iba pre kosti.
Nie je vhodné svojvoľne vyradiť zelenú zeleninu. Pri niektorých liekoch ovplyvňujúcich zrážanie krvi môže byť dôležité udržiavať príjem vitamínu K stabilný. Väčšiu zmenu jedálnička ani užívanie doplnku preto nerobte bez dohody s lekárom alebo lekárnikom. Odborník vám pomôže zvoliť postup s ohľadom na vašu liečbu.
Vitamín K je rozpustný v tukoch, preto sa jeho vstrebávanie môže zlepšiť, keď zeleninu zjete spolu s jedlom obsahujúcim tuk. Stačí bežná súčasť jedla, napríklad rastlinný olej v zálievke. Netreba kvôli tomu pridávať veľké množstvo tuku. Praktickým príkladom je zelenina podaná s obvyklou zálievkou.
História článku