Ponáhľate sa ráno do práce a ani za svet si neviete spomenúť, kde ste nechali kľúče od auta či mobil? Bezcieľne sa motáte po supermarkete a bez zoznamu si neviete poradiť, čo všetko potrebujete kúpiť? Alebo ste zabudli na narodeniny svojich najbližších a ocitli ste sa v trápnej situácii? Hoci vás v prvom momente môže pochytiť strach, že sa u vás začína rozvíjať demencia, vo väčšine prípadov tomu tak nie je. Možno ste sa len zle vyspali, alebo sa váš mozog aktuálne intenzívne sústredil na niečo iné. Menšie či väčšie problémy s pamäťou však nie sú len doménou starších, ale postihujú aj mladšie ročníky.
Na čo slúži pamäť a aké typy pamäti máme?
Pamäť môžeme vo všeobecnosti charakterizovať ako schopnosť mozgu ukladať, uchovávať a vybavovať informácie alebo dáta vtedy, keď je to potrebné1. Bez pamäte by sme neboli schopní vykonávať bežné denné činnosti, vytvárať vzťahy, učiť sa, ani napredovať v živote. Pamäť je preto dôležitou súčasťou našej identity1,2.
Pamäť má niekoľko foriem, ktoré môžeme klasifikovať z rozličných hľadísk. Na základe dĺžky časového trvania pamäte rozlišujeme pamäť senzorickú, krátkodobú a dlhodobú.
Senzorická pamäť
Je to najkratší druh pamäte, ktorý využíva naše zmysly (zrak, sluch, čuch, chuť a hmat) na zapamätanie podnetu po dobu pár sekúnd. Napríklad, keď ucítite kvapku dažďa na koži, hmatová pamäť tento pocit zaznamená a pomôže rozpoznať, čo sa deje.
Krátkodobá pamäť
Niekedy je označovaná aj ako pamäť pracovná. Umožňuje udržanie informácie len obmedzenú dobu, zvyčajne 30 – 40 sekúnd. Keď informácie stratia význam, zabudnú sa3. Typickým príkladom je zapamätanie si telefónneho čísla na krátku dobu jeho vytočenia na telefóne.
Naopak, dlhodobá pamäť umožňuje uchovávať informácie dlhšiu dobu, prípadne navždy1. Dlhodobá pamäť v sebe zahŕňa ďalšie 2 typy – pamäť explicitnú a pamäť implicitnú.
Explicitná (deklaratívna) dlhodobá pamäť
Predstavuje vedomé, úmyselné vybavovanie si informácií (spomienok), ktoré sme prežili a máme k nim určitý citový vzťah (napr. zážitky z dovolenky), alebo vo forme faktov, ktoré sme sa naučili (napr. matematické vzorce).
Implicitná (nedeklaratívna) dlhodobá pamäť
Podieľa sa na formovaní nášho správania a motorických zručností, do ktorých premieta naše predchádzajúce skúsenosti aj bez toho, aby sme si ich museli aktívne a vedome vybavovať, a ktoré sú už pre nás automatické (napr. jazda na bicykli)1,2,3.
Je zabúdanie zlé?
Tak, ako má mozog pozoruhodnú schopnosť informácie prijímať, ukladať ich do pamäte a vo vhodnej chvíli vybaviť, je schopný aj pamäťové stopy ,,filtrovať“ a ,,vymazávať“. Zabúdanie je prirodzený obranný mechanizmus, ktorým sa mozog v rámci šetrenia a nezaťažovania organizmu zbavuje informácií, ktoré pre neho nie sú aktuálne potrebné alebo nevyhnutné. Presné procesy, ktoré vedú k zabúdaniu, nie sú dodnes úplne objasnené, avšak predpokladá sa, že zahŕňajú komplexné molekulárne zmeny na úrovni nervových buniek – neurónov4.
Zabúdanie traumatických, zraňujúcich či bolestivých spomienok má významný obranný efekt aj z psychologického hľadiska, vďaka čomu sa naša psychika dokáže vysporiadať s emočne náročnými situáciami.
Poruchy pamäte – čo ich spôsobuje?
Občasné zabúdanie je prirodzené a netreba ho hneď považovať za znak vážneho ochorenia. Niektoré dni môže pamäť horšie spolupracovať z dôvodu zvýšenej únavy, nedostatku spánku alebo nadmerného zaťaženia. Akonáhle si oddýchnete vy, aj vaša pamäť a ostatné rozumové funkcie sa opätovne ,,naštartujú“.
Spozornieť však treba vtedy, ak pamäť vypadáva príliš často, alebo ak si neviete spomenúť na bežné veci, ktoré na ktoré ste si predtým spomenuli automaticky. Pokiaľ okrem porúch pamäte dochádza aj k zhoršeniu kognitívnych funkcií, ako je reč, úsudok alebo myslenie, je veľmi pravdepodobné, že pacient môže trpieť demenciou.
Demencia zvyčajne začína postupne, najprv sa prejavuje poruchami krátkodobej, neskôr i dlhodobej pamäte. Časom sa pridružujú ťažkosti s rečou, úsudkom a koordináciou, dochádza k celkovej zmene osobnosti. Všetky tieto nezvratné procesy narúšajú schopnosť pacienta samostatne fungovať, postarať sa o seba a interagovať v spoločnosti. Okrem demencie však existuje veľké množstvo popísaných porúch pamäte, ktoré môžu mať viac či menej závažnú príčinu5:
Vek
Je známe, že so stúpajúcim vekom sa častejšie objavujú aj poruchy s pamäťou, ktoré sú prirodzenou súčasťou starnutia. Hoci sa predpokladá, že prvé prejavy porúch pamäte súvisiace s vekom začínajú okolo 60. roku života, nie je to pravidlom. Pamäťové schopnosti predstavujú vysoko individuálnu záležitosť u každého jedinca, a nie je výnimku, že prvé problémy sa môžu vyskytnúť aj o desaťročia skôr či neskôr. Neznamená to však, že s pribúdajúcimi sviečkami na torte možno zabúdanie považovať za normálne, ale vždy je potrebné ho dôkladne odlíšiť od ochorenia – stareckej demencie.
Neurodegeneratívne ochorenia
Patologické stavy, pri ktorých dochádza k strate a poškodeniu neurónov v mozgu a ktoré vyvolávajú typické príznaky ako strata pamäte, zmeny nálady, úzkosť, či depresia. Medzi najčastejšie neurodegeneratívne ochorenia patrí Alzheimerova choroba, pri ktorej sa postupne rozvíja demencia. Odhaduje sa, že približne 60 – 80% pacientov s demenciou trpí práve Alzheimerovou chorobou. Demencia je pomerne častou komplikáciou aj v prípade Parkinsonovej choroby, ktorá však na rozdiel od Alzheimerovej choroby začína fyzickými poruchami hybnosti, nie pamäte. Keďže výskyt demencie narastá exponenciálne s vekom a priemerný vek dožitia sa v súčasnosti neustále zvyšuje, pribúdajú i pacienti s neurodegeneratívnymi ochoreniami. Predpokladá sa, že ich počty budú ďalej narastať. Žiaľ, kauzálna liečba týchto ochorení v súčasnosti neexistuje, je možné len spomaliť rozvoj prejavov.
Úrazy hlavy
Poranenie hlavy pri športe, práci alebo po páde spôsobenom stratou vedomia, býva častou príčinou otrasu mozgu, ktorý môže byť sprevádzaný poruchami koncentrácie, pamäte či rovnováhy. Stratu pamäte, vyvolanú úrazom, nazývame post-traumatická amnézia. Väčšinou sa jedná o prechodný stav, ktorý odznie v priebehu pár hodín či dní, avšak v ojedinelých prípadoch môže byť strata pamäte i trvalá.
Nádory mozgu
Podľa toho, na akom mieste mozgu sú lokalizované, môžu vyvolať rôzne symptómy. Keďže frontálny lalok mozgu (vpredu blízko čela) a temporálny lalok (priamo za a pod frontálnym lalokom) sú štruktúry, ktoré sa podieľajú na rečových a pamäťových procesoch, je pravdepodobné, že nádory v týchto oblastiach môžu negatívne ovplyvniť funkciu pamäte.
Lieky
Problémy s pamäťou môžu byť aj vedľajším účinkom niektorých liekov, najmä liekov so sedatívnym a hypnotickým účinkom (napr. benzodiazepínov), opioidov na liečbu bolesti, tricyklických antidepresív, starších antihistaminík, beta-blokátorov na vysoký krvný tlak a na srdce alebo statínov na liečbu vysokého cholesterolu.
Epilepsia
Výskumy naznačujú, že pacienti s epilepsiou sú náchylnejší zabúdať rýchlejšie ako ostatní, čo sa považuje za dôsledok zhoršenej schopnosti ukladať a upevňovať nové informácie.
Duševné ochorenia
Chronický stres, úzkosť i depresia narúšajú chemické procesy v mozgu a jeho fungovanie, čo u niektorých pacientov môže viesť ku krátkodobým, ale i dlhodobým ťažkostiam s pamäťou.
Drogová závislosť
Užívanie látok vyvolávajúcich drogovú závislosť, ako je kokaín, heroín, amfetamíny alebo halucinogény, preukázateľne vedie k poškodeniu mozgu s potenciálom poškodenia alebo straty pamäte.
Alkohol
Pitie alkoholu, predovšetkým chronický alkoholizmus, primárne narúša schopnosť vytvárať si nové dlhodobé spomienky, vybavovať si predtým vytvorené spomienky alebo udržať v pamäti nové informácie. Obzvlášť nebezpečná je kombinácia alkoholu s liekmi, ktoré už samy o sebe majú schopnosť ovplyvňovať fungovanie pamäte.
Infekčné ochorenia
Baktérie, vírusy a parazity sú schopné vyvolať vážne zápaly mozgu (encefalitídy) alebo mozgových blán (meningitídy). Tie môžu vyvolať prechodné ale i trvalé problémy s pamäťou, rečou a správaním.
Čo priaznivo pôsobí na zlepšenie pamäte?
Keďže samotný proces vytvárania a uchovávania pamäťových stôp v mozgu je vysoko komplikovaný a energeticky náročný, musí byť mozog dostatočne zásobovaný krvou a živinami a nervová sústavamusí byť schopná správne prenášať a ukladať signály – informácie. Na podporu týchto procesov je na trhu dostupných viacero voľnopredajných liekov a výživových doplnkov, ktoré môžu byť nápomocné pri ľahších poruchách pamäte a zabúdaní. Teraz vám predstavíme niektoré z nich:
Enzýmy a imunitaako spolu súvisia?
Ginkgo biloba je strom pochádzajúci z východnej Ázie, ktorý svoje pomenovanie dostal po typickom dvojlaločnom tvare listu pripomínajúcom vejár. Predpokladá sa, že prvé stromy ginkga sa objavili na Zemi už pred vyše 200 miliónmi rokov, a preto sa ginkgo niekedy nazýva aj ,,žijúca fosília“. Stromy sa môžu dožívať až 4000 rokov. V terapii sa využíva štandardizovaný extrakt z listov, ktorý obsahuje veľké množstvo účinných látok, najmä flavónových glykozidov a terpénových laktónov (ginkgolidov a bilobalidov).
Extrakt z ginkga zlepšuje prekrvenie mozgu a ostatných orgánov, znižuje zrážanlivosť krvi a vykazuje antioxidačný účinok, teda podporuje vychytávanie voľných radikálov. Vďaka týmto vlastnostiam má ginkgo priaznivý efekt na zlepšenie pamäti, podporu koncentrácie a ochranu mozgu pred poškodením pri ischémii (nedokrvení) alebo traume (poranení). Navyše, zlepšenie cirkulácie krvi aj v ostatných orgánoch môže pomôcť napríklad pri syndróme studených končatín. Vyskúšať môžete čaj z ginkga, ale pre vyššiu účinnosť siahnite radšej po tabletách alebo kapsulách s extraktom, v ktorých sa nachádza presne definované množstvo účinných látok z ginkga.
Vypredané
Upozornenie
Ak pestujete ginkgo ako okrasný strom doma v záhrade, listy a plody na domáce použitie nevyužívajte kvôli riziku kontaktnej alergie. Pozor by si mali dať i pacienti užívajúci lieky na riedenie krvi, keďže ginkgo ich účinok ešte zvyšuje, čím by hrozilo riziko zvýšeného krvácania.
2. Lecitín, cholín a esenciálne mastné kyseliny
Lecitín je prírodná látka zo skupiny zložených tukov (fosfolipidov), ktorá bola prvýkrát izolovaná už v 19. storočí z vaječného žĺtka. Lecitín sa prirodzene nachádza v bunkových membránach ľudí, zvierat, rastlín, ako aj mikroorganizmov. U ľudí je najvyššia koncentrácia lecitínu v mozgu, pečeni, srdci a svaloch, kde ho telo využíva pri mnohých metabolických procesoch a pri presune tukov.
Významnou zložkou lecitínu je cholín, ktorý je potrebný pre tvorbu neurotransmittera acetylcholínu. Acetylcholín slúži ako ,,prenášač“ signálov v nervových bunkách a je zodpovedný za činnosť mozgu i motorický pohyb. Lecitín a cholín možno užívať samostatne, alebo v kombinácii – často sú súčasťou rôznych výživových doplnkov na podporu pamäte, učenia a sústredenia.
Vypredané
Z ďalších látok tukovej povahy sú pre správny vývoj a funkciu mozgu, predovšetkým u bábätiek, nevyhnutné omega‑3‑nenasýtené mastné kyseliny – najmä kyselina eikozapentaénová (EPA) a dokozahexaénová (DHA). Najnovšie štúdie však naznačujú, že tieto kyseliny môžu mať priaznivý vplyv na kognitívne funkcie aj u adolescentov a dospelých, pričom chránia pred rozvojom demencie v staršom veku.
3. Piracetam
Piracetam je liek, ktorý patrí medzi tzv. nootropiká, teda látky schopné ovplyvňovať funkciu mozgových buniek bez toho, aby vyvolávali sedáciu (útlm). Piracetam pôsobí rôznymi mechanizmami na membrány nervových buniek v mozgu, čím zlepšuje prenos signálu nervovými dráhami. Uľahčuje kognitívne procesy, ako je učenie, pozornosť a pamäť. U dospelých je indikovaný pri poruchách pamäte a koncentrácie, ako aj pri stavoch spojených s poruchami rovnováhy (vertigo). U detí sa používa na liečbu dyslexie (neschopnosti pochopiť zmysel písaného slova).
Vypredané
Vypredané
Piracetam, podobne ako ginkgo biloba, potláča zhlukovanie krvných doštičiek, čím môže u pacientov s poruchami zrážania krvi, alebo u pacientov užívajúcich lieky na riedenie krvi, zvyšovať krvácavosť. Nezabudnite sa preto pred každým užívaním akéhokoľvek lieku alebo výživového doplnku poradiť so svojím lekárom alebo lekárnikom, ktorí vyhodnotia, či je liek alebo výživový doplnok pre vás vhodný.
4. Vitamíny skupiny B
Vitamíny skupiny B(B1-B12), ľudovo nazývané aj ,,béčka“, sú látky nevyhnutné pre činnosť nervového systému. Ich nedostatok môže mať za následok rôzne neurologické poruchy, migrénu či podráždenosť. Zistilo sa, že nedostatok vitamínu B12 (kobalamínu) je spojený so zhoršením kognitívnych funkcií, vrátane pamäte, ako aj s nepríjemnými pocitmi necitlivosti alebo brnenia v končatinách, čo je výsledkom zhoršenej myelinizácie nervových buniek. Myelín je látka, ktorá obaľuje nervové vlákna a umožňuje rýchle šírenie signálu. Predpokladá sa, že užívanie vitamínu B12, ako aj vitamínu B6 (pyridoxínu), môže mať priaznivý efekt na kognitívne funkcie mozgu.
Vypredané
Aj pamäť treba trénovať
S pamäťou je to podobné ako so svalmi – ak ju netrénujeme, ochabuje. V súčasnosti nám moderné technológie síce v mnohom uľahčujú život, avšak umožnili nám i mnoho informácií z hlavy vypustiť, čo niekedy môže byť na škodu. Pamätáte si dnes napríklad telefónne čísla svojich najbližších? Mnohí asi nie, pritom v minulosti to bolo úplne bežné. Ak si chcete zachovať sviežu myseľ a dobrú pamäť až do vysokého veku, je potrebné sa o ňu starať, trénovať a precvičovať každý deň.
Môžete sa začať učiť cudzí jazyk alebo hrať na hudobný nástroj, lúštiť krížovky a hlavolamy, vyskúšať si orientáciu v neznámom teréne bez GPS navigácie, alebo sa aspoň posnažiť si zapamätať telefónne čísla svojich blízkych. Jednoducho všetko, čo vás prinúti ponamáhať si mozgové závity a udržať v hlave nové informácie. Pre vitálny mozog by mala byť samozrejmosťou i zdravá životospráva, dostatočný spánok a pravidelný pohyb na čerstvom vzduchu. Nezabúdajte, že udržiavanie mozgu v neustálej aktivite je najlepšou prevenciou porúch pamäte, ako i prípadnej demencie v starobe.
Zdroje použité v článku:
1. JAWABRI, KH. A CASCELLA, M. Physiology, explicit memory. In: StatPearls [Internet]. Treasure Island(FL): Stat Pearl Publishing; 2022
2. ALMARAZ-ESPINOZA, A. a GRIDER, MH. Physiology, long term memory. In: StatPearls [Internet]. Treasure Island(FL): Stat Pearl Publishing; 2022
3. RUSINA, R. Paměť a její poruchy. Neurologie pro praxi 2004; 205-207
4. DAVIS, R.L. a ZHONG, Y. The biology of forgetting – A perspective. Neuron 2017; 95(3): 490-503
5. Memory loss. When to seek help. In: mayoclinic.org [cit. 28.11.2022]. Dostupné na: https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/alzheimers-disease/in-depth/memory-loss/art-20046326
História článku