Vancomycin Mylan 500 mg

Liek patrí do skupiny antibiotík známych ako glykopeptidové antibiotiká, ktoré ničia baktérie, ktoré spôsobujú viacero typov infekcií, vrátane pneumónie (zápal pľúc) a infekcií kože, kostí a srdcových chlopní.
Používa sa na liečbu:

• závažných infekcií spôsobených baktériami citlivými na vankomycín, ktoré sú rezistentné na mnohé iné antibiotiká;
• infekcií u pacientov alergických na penicilíny a cefalosporíny.

Môže byť podaný aj pred niektorými chirurgickými výkonmi, aby sa predišlo infekcii.
Môže byť tiež podávaný perorálne (ústami) na liečbu žalúdočných ťažkostí v prípade závažných infekcií spôsobených baktériami citlivými na vankomycín. Viac na adc.sk

Použitie:

Dávkovanie a dávkovacie schémy

Intravenózne podávanie
Odporúčajú sa koncentrácie roztoku do 5 mg/ml. U vybraných pacientov, v prípade potreby obmedzenia tekutín sa môžu použiť koncentrácie roztoku až do 10 mg/ml. Trvanie liečby sa riadi závažnosťou infekcie a jej klinickým a bakteriologickým vývojom.

Dospelí a dospievajúci pacienti starší ako 12 rokov:
Odporúčaná dávka je 15- 20 mg/kg telesnej hmotnosti každých 8- 12 hodín (nesmú sa prekročiť 2 g na dávku).
U vážne chorých pacientov môže byť použitá nasycovacia dávka 25- 30 mg/kg telesnej hmotnosti na uľahčenie rýchleho dosiahnutia cieľovej spodnej hladiny koncentrácie vankomycínu v sére.

Predčasne narodení a v termíne narodení novorodenci (vo veku od 0 do 27 dní)
Dávkovanie bude vyrátané podľa post-menštruačného veku (čas, ktorý uplynul od prvého dňa poslednej menštruácie do dňa pôrodu (tzv. gestačný vek) plus čas, ktorý uplynul od pôrodu (tzv. popôrodný vek).

Deti vo veku od 1 mesiaca do 12 rokov:
Odporúčaná dávka je 10- 15 mg/kg telesnej hmotnosti každých 6 hodín (pozri časť 4.4).

Perioperačná profylaxia bakteriálnej endokarditídy vo všetkých vekových skupinách
Odporúčaná dávka je úvodná dávka 15 mg/kg pred začatím anestézie. V závislosti od trvania chirurgického zákroku môže byť potrebná druhá dávka vankomycínu.

Starší ľudia:
V dôsledku zníženej funkcie obličiek zapríčinenej vekom sa môžu vyžadovať nižšie udržiavacie dávky.

Obézni pacienti:
Môže byť potrebná úprava zvyčajných denných dávok.

Pacienti s poruchou funkcie obličiek:
U pacientov s poruchou funkcie obličiek sa musí dávka upraviť – viď SPC časť 4.2

Perorálne podávanie

Liečba kolitídy spôsobenej C. difficile
Dospelí pacienti: 
Odporúčaná dávka vankomycínu je 125 mg podávaná každých 6 hodín počas 10 dní.
Táto dávka môže byť zvýšená až na 500 mg každých 6 hodín po dobu 10 dní v prípade závažného alebo komplikovaného ochorenia. Maximálna denná dávka nesmie presiahnuť 2 g.

Deti: 
Odporúčaná dávka vankomycínu je 10 mg/kg perorálne každých 6 hodín počas 10 dní. Maximálna denná dávka nesmie presiahnuť 2 g.
Môže byť nutné prispôsobiť dĺžku liečby vankomycínom klinickému priebehu u jednotlivých pacientov.

Trvanie liečby musí byť prispôsobené typu a závažnosti infekcie a individuálnej klinickej odpovedi, viac pozri SPC časť 4.2.

Spôsob použitia

Liek sa musí rekonštituovať a výsledný koncentrát sa pred použitím musí nariediť. Vhodné riedidlá pre ďalšie nariedenie sú voda na injekciu, 5 % roztok glukózy alebo 0,9 % roztok chloridu sodného. ( viď SPC, časť 6.6)

Intravenózne podávanie (Iba na intravenóznu infúziu a nie na intramuskulárne podávanie.)
Vankomycín sa musí podávať iba pomalou intravenóznou infúziou v trvaní najmenej jednej hodiny alebo rýchlosťou najvyššie 10 mg/min (podľa toho, čo je dlhšie), ktorá je dostatočne zriedená (najmenej  100 ml na  500 mg alebo najmenej  200 ml na 1000 mg) (pozri SPC časť 4.4).
Pacienti, ktorých príjem tekutín musí byť obmedzený môžu taktiež dostať roztok 500 mg/50 ml alebo 1000 mg/100 ml, hoci riziko nežiaducich účinkov súvisiacich s infúziou môže byť pri týchto vyšších koncentráciách zvýšené.

Perorálne podávanie
Po počiatočnej rekonštitúcii roztoku v injekčnej liekovke sa množstvo roztoku, ktoré sa má podať, odoberie z injekčnej liekovky pomocou odmernej striekačky vybavenej ihlou, prenesie sa do skleneného pohára alebo detskej fľaše a zriedi sa bezprostredne pred podaním.

Upozornenie

Monitorovanie koncentrácií vankomycínu v sére: Koncentrácia vankomycínu v sére sa má kontrolovať počas druhého dňa liečby krátko pred podaním nasledujúcej dávky a jednu hodinu po infúzii. Koncentrácie sa majú zvyčajne monitorovať 2-3x týždenne.
Liek sa má podávať počas tehotenstva len v prípade, keď je to nevyhnutné a po dôslednom zvážení prínosu a rizika liečby.
Vankomycín sa má podávať dojčiacim matkám s opatrnosťou a má sa zvážiť rozhodnutie o prerušení dojčenia.
Roztok vankomycínu má nízke pH, čo môže zapríčiniť fyzikálnu alebo chemickú nestabilitu, keď sa mieša s inými zlúčeninami. Z toho dôvodu sa má každý parenterálny roztok pred použitím vizuálne skontrolovať, či neobsahuje zrazeninu alebo či nezmenil farbu. Má sa predísť miešaniu s alkalickými roztokmi.
Ďalšie osobitné upozornenia sú uvedené v SPC (časť 4.4).