VULMIZOLIN 1,0

Cefalosporínové polosyntetické baktericídne antibiotikum so širokým spektrom účinku. Cefazolín rovnako ako ostatné beta-laktámové antibiotiká blokuje syntézu bunkovej steny citlivých baktérií. Je odolný voči účinku niektorých beta-laktamáz rovnako ako ostatné cefalosporíny 1. generácie, s ktorými má zhodnú antibakteriálnu aktivitu.

Liek sa používa na liečbu ťažkých infekcií vyvolaných grampozitívnymi a gramnegatívnymi mikróbmi citlivými na cefazolín: Liečba infekcií :

• dýchaciecho traktu 
• močopohlavného traktu a žlčových ciest,
• kože a mäkkých tkanív,
• osteomyelitídy (zápal kostnej drene),
• septikémie (prítomnosť baktérii v krvi),
• endokarditídy (zápal vnútornej srdcovej blany).

Viac na adc.sk

Použitie:

Dávkovanie a dávkovacie schémy:

Jedna injekčná liekovka obsahuje: 1,05 g sodnej soli cefazolínu, čo zodpovedá 1,0 g cefazolínu.
Dávky závisia od závažnosti a lokalizácie infekcie.

Dospelí: 
-pri pneumokokovej pneumónii 500 mg každých 12 hodín,
-pri infekciách vyvolaných grampozitívnymi mikróbmi 250 - 500 mg každých 6 hodín,
-pri akútnych nekomplikovaných infekciách urogenitálneho traktu 1 g každých 12 hodín,
-pri stredne ťažkých a ťažkých infekciách 500 mg až 1 g každých 6 až 8 hodín i.m. alebo i.v. injekciou, prípadne infúziou 
-u endokarditídy je možné podať intravenózne až 6 g denne

Pediatrická populácia: 
Celková denná dávka je 25, 50 u ťažkých infekcií až 100 mg/kg telesnej hmotnosti rozdelená do 3 až 4 čiastkových dávok podaných i.m., i.v. alebo infúziou.

Predoperačná profylaxia:
Bežná dávka pre dospelých je 1 až 2 g i.v. alebo 1 g i.m., u detí sa dávka na kg telesnej hmotnosti volí v závislosti na očakávanom riziku infekcie a dĺžke operačného zákroku, 30 až 60 minút pred chirurgickým zákrokom. 
Približnú schému podľa druhu operačného zákroku uvádza tabuľka: viď. SPC časť 4.2, tabuľka 1

Pacienti s poruchou funkcie obličiek:
Dávkovanie je potrebné upraviť. Úvodná dávka odpovedá normálnej jednotlivej dávke (0,5 - 1,0 g), nasledujúcej dávky a dávkové intervaly sa upravujú podľa hodnôt klírensu endogénneho kreatinínu. Viď. SPC časť 4.2, tabuľka 2. 

Spôsob použitia:

Liek je určený na intravenóznu (do žily) alebo intramuskulárnu (do svalu) aplikáciu. 
Na vnútrožilovú injekciu sa 1g lieku rozpustí najprv v 2 ml vody na injekciu a potom sa ďalej zriedi na celkový objem najmenej 10 ml. Aplikuje sa pomaly (2 až 3 minúty).
Na vnútrožilovú infúziu sa injekčný roztok ďalej riedi s 50 až 100 ml bežne používaných základných infúznych roztokov. Podáva sa 20 - 30 minút.
Na injekciu do svalu sa pridá do injekčnej liekovky s 1g lieku 4 až 6 ml vody na injekciu alebo izotonického roztoku NaCl. Injekciu je potrebné aplikovať do miesta s väčším množstvom svalovej hmoty. 

Upozornenie:

Podávanie lieku v tehotenstve je potrebné starostlivo zvážiť. Tehotenstvo je relatívnou kontraindikáciou.
U dojčeného dieťaťa je možnosť senzibilizácie. Liek sa neodporúča.
Pri dlhodobom podávaní je riziko pseudomembranóznej kolitídy a nefrotoxicity.
Jedna injekčná liekovka obsahuje 2,1 mmol (48,3 mg) sodíka. Toto sa má vziať do úvahy u pacientov so zníženou funkciou obličiek alebo u pacientov na diéte s kontrolovaným obsahom sodíka.
Pri liečbe sa môže vyskytnúť falošne pozitívny Coombsov test alebo falošne pozitívny výsledok stanovenia glukózy Fehlingovým činidlom.
Pripravený roztok je stály 24 hodín pri uchovávaní v chladničke (2 – 8 ˚C). 
​​​​​​​Ďalšie osobitné upozornenia sú uvedené v SPC (časť 4.4).