Šupinky na koži môžu signalizovať psoriázu. Aké sú jej príznaky, príčiny a metóda liečby?
Psoriáza je časté, neinfekčné ochorenie kože, ktoré sa prejavuje červenými, svrbivými šupinatými škvrnami, najčastejšie lokalizovanými na lakťoch, kolenách, trupe a pokožke hlavy. Aj keď v súčasnosti neexistuje možnosť vyliečenia tohto ochorenia, sú k dispozícii mnohé terapeutické postupy, ktoré zmierňujú jej príznaky. Vďaka tomu dokáže pacient viesť prakticky normálny život.
Čo je psoriáza?
Psoriáza je dedične podmienené, chronické zápalové ochorenie kože. Táto choroba spôsobuje nadmernú aktiváciu imunitného systému a je charakterizovaná zrýchleným rastom buniek pokožky. Ľudia so psoriázou majú hrubé, ružové alebo červené suché ložiská na koži pokryté bielymi alebo striebristými šupinkami. Tieto hrubé, šupinaté ložiská sa nazývajú plaky.
Ochorenie psoriáza sa u jedinca môže objaviť v ktoromkoľvek období života a podľa veku rozlišujeme:
- Prvý typ psoriázy: vrchol výskytu tohto typu je medzi 15-tym až 22-hým rokom života. Zahŕňa asi 70% pacientov so psoriázou, pričom hlavnou príčinou je rodinná anamnéza a priebeh býva akútnejší a ťažší.
- Druhý typ psoriázy: objavuje sa medzi 57-mym až 60-tym rokom života, pričom v rodine sa predtým neobjavila. Priebeh tohto typu býva miernejší.
Ako psoriáza vyzerá a aké sú jej sprievodné príznaky?
Pri psoriáze s ložiskami sa u ľudí vytvárajú červenoružové škvrny, ostro ohraničené, ktoré sú na povrchu pokryté suchými, striebristými šupinkami. Spočiatku sú viditeľné malé červené hrbolčeky, ktoré postupne narastajú a na vrchu sa vytvárajú šupinky. Vrchná časť šupiny sa zvykne ľahko odlúpiť, ale ložiská pod nimi sa zlepujú do väčších plakov. Ak si pacient takéto ložisko poškriabe, môže dôjsť k odtrhnutiu šupiny a krvácaniu.
U pacientov sa okrem červených šupinatých škvŕn často objavujú príznaky ako svrbenie, popraskaná, suchá pokožka, šupinatá pokožka hlavy, bolesť kože, zmeny nechtov vo forme jamiek alebo štiepenie nechtov a bolesť kĺbov. Avšak treba zdôrazniť, že psoriatické ložiská nie sú nákazlivé. Preto nemôžete dostať psoriázu od iného pacienta, ktorý trpí týmto ochorením.
Akú časť tela postihuje psoriáza?
Ložiská sa môžu objaviť kdekoľvek na tele. U väčšiny ľudí vytvára len niekoľko ložísk na koži. V závažných prípadoch sa však môžu vzniknuté plaky spájať a tým postihnúť veľkú oblasť tela. Psoriáza má tendenciu postihovať:
- lakte a kolená,
- tvár, pokožku hlavy a vnútro úst,
- nechty na rukách a nohách,
- dolnú časť chrbta,
- dlane a chodidlá,
- pohlavné orgány.
Príčina vzniku psoriázy nie je úplne známa
Aj napriek obrovskému pokroku v medicíne nie je príčina tohto ochorenia úplne známa. Psoriáza sa v súčasnosti považuje za autoimunitné ochorenie s dedičným podkladom. To znamená, že vlastný imunitný systém, konkrétne T-lymfocyty, sú z určitých dôvodov (dedičnosť, faktory vonkajšieho a vnútorného prostredia) aktivované. Následne dochádza k aktivácii ďalších zložiek imunitného systému, čo vyvoláva kožný zápal. Dôsledkom toho je množenie kožných buniek, zrýchlenie ich rastu a porucha rohovatenia kože.
Zatiaľ čo za normálnych okolností kožná bunka zreje a na povrch kože sa dostane za 28 až 30 dní, pri psoriáze sú to iba 4 dni, a teda bunka zreje až 7x rýchlejšie. Tieto bunky sú pevnejšie spojené na kožnom povrchu a odlučujú sa pomalšie ako pri zdravej koži. V rodine sa však nededí samotné ochorenie, ale len sklon k psoriáze. K viditeľnému prepuknutiu dochádza až vtedy, keď na jedinca s týmto zdedeným sklonom pôsobia vyvolávajúce faktory spúšťajúce psoriázu.
Faktory spúšťajúce psoriázu:
Výskyt psoriázy a jej prejavy sa líšia od človeka k človeku. Nikto presne nevie, čo spôsobuje vzplanutie tohto ochorenia. Medzi bežné spúšťače psoriázy patria:
- infekcie,
- zápalové ochorenia a poranenia kože: úpal alebo tetovanie,
- hormonálne vplyvy,
- emocionálny stres,
- nesprávna životospráva: fajčenie, nadmerný príjem alkoholu, vysokokalorická strava, nedostatok spánku a oddychu,
- fyzikálne a chemické vplyvy: chladné počasie, horúci suchý vzduch v interiéri,
- niektoré lieky: lítium, betablokátory, nesteoridné antiflogistiká.
Existujú aj nejaké faktory inhibujúce psoriázu? Prospešný účinok na zníženie vzplanutia psoriázy má napríklad ultrafialové žiarenie, slnečné podnebie a kúpanie v mori.
Psoriáza má viac typov. Aké to sú?
- Psoriasis vulgaris alebo ložisková psoriáza: je to najbežnejší typ psoriázy a vyskytuje v 80-90% prípadoch. Prejavuje sa typickými ohraničenými červenými škvrnami so šupinami. Vyskytuje sa predovšetkým na lakťoch, kolenách, bedrovej oblasti a vo vlasatej oblasti hlavy.
- Psoriasis guttata: postihuje predovšetkým mladých dospelých a deti. Zvyčajne sa vyskytuje po bakteriálnej infekcii a je charakteristická drobnými ložiskami na trupe, rukách a nohách.
- Psoriasis inverse: objavuje sa v kožných záhyboch a prejavuje sa ako tenké ružové rozsiahle plaky.
- Psoriasis pustulosa: postihuje menej ako 10% pacientov. Ložiská charakterizuje výskyt malých pľuzgierikov vyplnených hnisom.
- Psoriasis erythrodermica: postihuje celé telo. Pri tomto type psoriázy je pokožka červená, citlivá, ale jej šúpanie je minimálne.
- Psoriasis arthritica: postihuje pacienta po niekoľkých rokoch od objavenia psoriázy. Ide o zápalovú, chronickú artritídu.
Ako zistím, či mám psoriázu a ako sa diagnostikuje? Všeobecne sa odporúča, aby ste si pravidelne kontrolovali znamienka a zmeny na vašej pokožke. Ak by ste mali vyrážku, ktorá nezmizne, navštívte dermatológa, ktorý na základe klinických prejavov a rodinnej anamnézy diagnostikuje ochorenie. V prípade nejasností je možné absolvovať histologické vyšetrenie.
Aké sú rozdiely medzi ekzémom a psoriázou?
Psoriáza a ekzém sú dve rôzne kožné ochorenia. Líšia sa tým, kde sa choroba na tele objavuje, ako veľmi svrbí a ako vyzerá. Ekzém postihuje prevažne deti a malé deti, u ktorých sa približne 50% vylieči do 5 rokov života, ale v niektorých prípadoch pretrváva ekzém do dospelosti. Ekzematické ložiská sú červenej farby so šupinami, prejavujú sa mokvaním alebo chrastou. Často sú viditeľné aj škrabance a vyskytuje sa krvácanie.
Psoriáza sa obvykle objavuje medzi 15-tym až 35-tym rokom života, u batoliat a malých detí sa vyskytuje zriedkavo. Ekzém sa prejavuje intenzívnejším svrbením ako psoriáza, pričom pri psoriáze môžete pociťovať aj bodanie alebo pálenie. Pri psoriáze sú prítomné červené škvrny so striebristým šupinatým povrchom a koža býva viac zapálená ako pri ekzéme. Rozdielom je tiež aj miesto výskytu, nakoľko ekzém sa častejšie objavuje za kolenami a vo vnútri lakťov.
Liečba psoriázy: Aké máte možnosti terapie?
Psoriáza je ochorenie, ktoré je nevyliečiteľné, ale terapiou je možné dosiahnuť hojenie a zlepšenie jej príznakov. Samotná terapia sa stanovuje individuálne pre konkrétneho pacienta a pre konkrétny stav kože. Základnou zásadou je komplexnosť a teda pravidelná liečba, dôkladná starostlivosť o kožu a dodržiavanie preventívnych opatrení. Podľa typu použitých liečiv rozdeľujeme liečbu na vonkajšiu, vnútornú a fototerapiu.
Lokálna terapia:
Lokálna terapia spočíva v aplikácii krémov a mastí. Považuje sa za základ terapie a je využívaná až v 90% prípadoch pacientov s psoriázou. Ak sú však škvrny na väčších plochách, alebo je topická liečba nedostatočná, pristupuje sa aj k systémovej liečbe.
Pre liečbu chronickej psoriázy sú využívané najmä lieky nehormonálnej povahy odvodené od vitamínu D (kalcipotriol) a vitamínu A (retinoidy). Pre akútne a zápalové stavy sa na prechodnú dobu používajú topické kortikosteoridy. Okrem týchto sa používajú liečivá napomáhajúce odstráneniu šupín, zmäkčujúce a premasťujúce masti obsahujúce kyselinu salicylovú, mliečnu alebo močovinu. Podporné pôsobia aj olejové prostriedky vo forme kúpeľov, mastí a gélov.
Fototerapia:
Pri tomto druhu liečby je využívaná neviditeľná ultrafialová časť slnečného žiarenia, ktorá má na psoriázu liečebné účinky, znižuje zápal kože a napomáha spomaleniu produkcie kožných buniek . K zlepšeniu prieniku ultrafialového svetla sa UVB fototerapia kombinuje s liečebnými kúpeľmi alebo s vonkajšou liečbou. Samotné lúče UVA nie sú pre psoriázu vhodné, preto sa využíva PUVA metóda, pričom pred samotným ožiarením UVA spektrom sa podávajú psolarény. Sú to fotosenzibilizátory, ktoré zvyšujú citlivosť kože voči UV žiareniu. Fototerapia vedie k zhojeniu alebo zlepšeniu až v 80-90% prípadov pacientov s psoriázou.
Vnútorná liečba
Vnútorná liečba antipsoriatikami sa vzhľadom na ich nežiadúce účinky zvažuje iba pri pacientoch s najťažšími prejavmi, ktorí nereagujú na topickú liečbu a fototerapiu. Liečba antipsoriatikami je pomerne náročná a pred jej začiatkom je nutné klinické zhodnotenie celkového stavu pacienta spolu s viacerými laboratórnymi testami.
V prevencii si však môžete pomôcť dodržiavaním tzv. udržiavacej terapie, ktorá zahŕňa premasťovanie kože a používanie liečebnej kozmetiky. Rovnako tak pomáha vyhýbanie sa rizikovým faktorom a udržiavanie zdravého životného štýlu.
Psoriáza a výživa: Ovplyvňuje strava jej prejavy?
Aj keď neexistuje jednotná špecifická diéta pre pacientov s psoriázou, sú určité odporúčania napomáhajúce zlepšeniu kvality života pacienta. Na regulácii imunitného systému sa podieľa aj tráviaci systém, a preto ak ho zaťažíme nevhodnou stravou, dochádza k aktivácii imunitného systému ako celku a teda aj k aktivácii psoriázy. V akútnom štádiu ochorenia je vhodná nedráždivá strava s obmedzením ostrých jedál. Okrem toho sa odporúča:
- redukovať príjem živočíšnych tukov, červeného mäsa a údenín,
- zvýšiť konzumáciu tučných rýb (makrela, sardinky, losos, tuniak) a ľanového oleja – sú zdrojmi omega-3- nenasýtených mastných kyselín,
- podporiť príjem ovocia a zeleniny, ktoré obsahujú dôležité antioxidanty,
- zvýšiť príjem vitamínov C a E, ktoré svojím antioxidačným pôsobením zabraňujú poškodeniu kožných buniek,
- zvýšiť príjem selénu – v kombinácii s vitamínom E má tiež protizápalový účinok, a tiež zvýšiť príjem zinku – je nevyhnutný pre udržiavanie zdravej kože a podporuje hojenie,
- dodržiavať pitný režim,
- obmedziť alebo najlepšie úplne vylúčiť alkohol a cigarety.
Zdroje použité v článku:
1, GARDNER, S, S., 2021. Psoriasis. In: webmd.com [online]. 27.10.2021 [cit. 28.1.2022]. Dostupné z https://www.webmd.com/skin-problems-and-reatments/psoriasis/understanding-psoriasis-basics.
2, MENTER, A., A. GOTTLIEB, S.R. FELDMAN, A.S. VAN VOORHEES, C.L. LEONARDI, K.B. GORDON, M. LEBWOHL, J.Y.M. KOO, C.A. ELMETS, N.J. KORMAN, K.R. BEUTNER a R. BHUSHAN, 2008. Guidelines of care for the management of psoriasis and psoriatic arthritis. Journal of the American Academy of Dermatology. 2008, roč. 58, č. 5, s. 826–850.
3, SZÉP, Z., 2015. PSORIÁZA – NOVINKY V PATOGENÉZE A TERAPII. Via practica. 2015, roč. 3, s. 126–128.
4, ŠIMALJAKOVÁ, M., 2008. PSORIÁZA – ETIOPATOGENÉZA, KLINICKÝ OBRAZ A SÚČASNÉ MOŽNOSTI TERAPIE. Dermatologická prax. 2008, roč. 2, s. 50–55.
