Máte problém vidieť v šere? Zistite, aká choroba oka vás mohla postihnúť
Vidíte na diaľku aj na blízko, len máte problém navečer v šere? V nasledujúcich riadkoch sa dočítate, že aj to je choroba. Každá porucha videnia znižuje kvalitu života, a preto je veľmi dôležité poškodenú refrakciu zachytiť čo najskôr. To uľahčuje výber vhodnej refrakčnej pomôcky alebo nastavenie vhodnej terapie či cvičenia. Mnohé poruchy zraku sa zistia už v útlom veku a pravidelnou kontrolou a cvičením sa vady ľahšie korigujú a stabilizujú. Nevýhodou však je, že jednotlivé refrakčné chyby očí sa môžu prelínať, respektíve jeden pacient môže trpieť viacerými poruchami funkcie oka. Vtedy treba riešiť niekoľko problémov naraz. Odďaľované riešenia pritom môžu viesť k vážnemu poškodeniu zraku a celoživotným ťažkostiam. K ďalším refrakčným chybám, ktorým sa budeme venovať v tomto článku, je tupozrakosť, strabizmus, farbosleposť, šeroslepota, keratokonus a očné plaváky.
Tupozrakosť
Tupozrakosť alebo amblyopia je očná choroba, ktorú možno poniektorí poznajú ako syndróm lenivého oka. Prejavuje sa zníženou ostrosťou jedného alebo rovno oboch očí1. Oko je síce zdravé, no pacient slabo vidí a čím viac si ho namáha, tým viac sa stav zhoršuje. Lekári posudzujú túto chorobu ako neschopnosť mozgu vyhodnotiť obraz dostatočne, dôsledkom čoho človek oko prestane úplne používať. Stráca sa najskôr ostrosť a následne priestorové videnie.
Tupozrakosť sa vyskytuje najmä u malých detí a akákoľvek očná vada (škúlenie, dioptrická chyba, vrodený šedý zákal) môže mať za následok práve oslabenie oka. Pravdepodobnosť amblyopie je vyššia u detí, ktoré sa narodili predčasne, majú vrodenú predispozíciu očnej poruchy alebo majú nejakú z vývojových porúch2.
Upozornenie:
Amblyopia nie je voľným okom viditeľná a vyvíja sa často bezpríznakovo. Preventívne prehliadky očí v mladšom veku sú veľmi dôležité, pretože tupozrakosť sa najčastejšie vyvíja do siedmeho roku života1.
Podľa pôvodu ochorenia sa na liečbu využívajú vhodné korekčné pomôcky (okuliare, šošovky). Ak je príčina vážnejšia (vrodená očná vada, šedý zákal) pristupuje sa ku chirurgickému zákroku. Keďže je dôležité oko trénovať, na zdravé oko sa aplikuje oklúzor (náplasť), čím je mozog nútený prijímať obraz z lenivého oka. Ide o tzv. pleoptickú liečbu. Vhodné sú aj ortoptické cviky pre deti v podobe hier a za pomoci odborníka.
Strabizmus, ľudovo nazývaný škúlenie
Strabizmus všetci poznáme ako škúlenie. Je to stav, pri ktorom nie je postavenie očí paralelné. K motorickej stavbe oka patria okohybné svaly, ktoré zabezpečujú rovnobežné postavenie oboch očí a ich súhru pri smere pohľadu. Sú riadené hlavovými nervami a pri ich poruche je hybnosť svalov oslabená. To spôsobí, že oči sa nerovnomerne hýbu, prípadne jedno oko ubieha iným smerom2.
Škúlenie môže byť viditeľné stále alebo latentné (občasné). Sú rôzne typy strabizmu podľa zabiehania očí a nemusí sa zákonite objavovať iba na jednom oku. Typ závisí od smeru a uhlu zabiehania. Podľa smeru zabiehania oka môže ísť o vertikálny, horizontálny alebo torzný typ strabizmu. Uhol odchýlky aj smer sa môže pacientovi časom meniť3. Dôsledkom tejto očnej poruchy je výrazné oslabenie očí, ktoré môže viesť až k syndrómu lenivého oka – činnosť oka sa postupne oslabuje, až úplne stráca svoju funkciu.
Škúlenie postihuje vo veľkej miere deti do 7 rokov a jednoznačne platí, že pokiaľ sa u dieťaťa zistí strabizmus v mladšom veku, je nutné zakročiť čo najskôr. Ide o veľmi úzku spoluprácu oftalmológa, pediatra a rodičov, ktorí vedú dieťa pomocou pleoptickej a ortoptickej liečby.
Farbosleposť
Na sietnici oka sa nachádzajú dva zmyslové typy buniek, tyčinky a čapíky, ktoré sú zodpovedné za vnímanie svetla. Čapíky sa nachádzajú v centrálnej časti sietnice a ich najväčšia hustota je v blízkosti žltej škvrny, ktorá je miestom najostrejšieho videnia. Sú zodpovedné za vnímanie farieb, a ich poškodenie alebo úplná strata spôsobí neschopnosť oka vnímať farbu2.
Niektorí ľudia stratia schopnosť vnímať len jednu farbu a niektorým sa prejaví farbosleposť komplexne. Farbosleposť alebo daltonizmus je dedičná choroba, ktorá sa vyskytuje častejšie u mužov ako u žien. Možno práve preto muži nevedia rozlíšiť také široké spektrum farieb ako ženy. Nositeľom genetickej informácie sú ženy (väzba na chromozóm X), ktorá vadu najčastejšie prenesie na svojho syna. Ženy trpia farbosleposťou len v tom prípade, ak ich otec má poruchu farebného vnímania a ich matka je nositeľkou genetickej informácie tejto vady.
Porucha farebného vnímania sa môže vyvíjať postupne počas celého života alebo ako následok úrazu hlavy a poškodenia sietnice4. Vyšetrenie u lekára spočíva v teste farbocitu pomocou tabuliek a obrázkov, z ktorými sa každý z nás už určite stretol. Dokážu nám veľmi ľahko odhaliť, ktoré farby nie sme schopný vnímať. Stav je nezvratný a ľudia žijú s poruchou videnia farieb celý život.
Šeroslepota
Zdravé oko má výbornú schopnosť prispôsobiť videnie k okolitému prostrediu. Síce nevidíme v tme tak dobre ako mačky, naše oči si dokážu na šero alebo tmu po chvíli privyknúť. Vidíme aspoň obrysy predmetov alebo dokážeme zachytiť pohyb. Niektorí ľudia túto schopnosť nemajú, a je to dôsledkom poruchy funkcie sietnicových tyčiniek. Čo môže byť príčinou šeroslepoty?
- Dedičnosť.
- Môže byť prejavom nedostatku vitamínu A.
- Poukazovať môže aj na iné ochorenie, napríklad na šedý zákal. Pokiaľ je príčinou šedý zákal, obvykle sa pristupuje k laserovej operácii, pri ktorej sa vymieňa pôvodná šošovka za novú.
Keratokonus
Keratokonus je progresívne degeneratívne ochorenie, ktoré postihuje rohovku. Rohovka postupne stráca svoj tvar a ostáva vyklenutá a tenká. Príčinou je dedičné oslabenie kolagénových vlákien, ktoré sa rozťahujú a rohovka tým mení svoj tvar2. Ak sa vyskytuje keratokonus v rodine, je veľká pravdepodobnosť, že ním bude trpieť aj ďalšie pokolenie. Prvé príznaky sa objavujú medzi 10 – 20 rokom života a spravidla platí, že čím skôr prepukne, tým je vývoj rýchlejší. Príznaky sú veľmi podobné iným poruchám videnia:
- 1. Zrak sa zoslabuje, zo začiatku pacient horšie vidí do diaľky, neskôr vidí rozmazane a nakoniec má problém vidieť do blízka.
- 2. Pacientom sa pridruží ešte aj astigmatizmus a niekoľkokrát do roka sa im menia korekčné dioptrie.
- 3. K zhoršeniu prispieva žmúrenie a žmolenie očí, pretože sa rohovka zatláča.
- 4. Prítomné je svrbenie, štípanie a v neskorších fázach ochorenia dochádza k zakaleniu rohovky5.
Lekári často pristupujú k liečbe podľa fázy ochorenia. V prvej fáze pacient nosí korekčné pomôcky, okuliare alebo kontaktné šošovky, na zlepšenie stratenej ostrosti. V druhej fáze je možné uskutočniť operačný zákrok CLX (Corneal Collagen Cross-Linking), ktorú vykonávajú aj niektoré súkromné kliniky na Slovensku. Ide o zosieťovanie kolagénu rohovky riboflavínom a ultrafialovým svetlom, kedy sa rohovka na pár rokov stabilizuje6. Operácia je spoľahlivá, no stav treba naďalej sledovať, pretože sa ťažkosti zvyčajne vrátia. V neskorších fázach ochorenia sa pristupuje k implantácii rohovkových segmentov-keraringov. Keraring zabezpečuje remodeláciu a nápravu rohovky, čím ju stabilizuje. Obvykle sa po operácii zlepší zraková ostrosť a znížia dioptrie. Pokiaľ je rohovka deformovaná natoľko, že je nemožné ju stabilizovať pomocnými segmentami, prichádza možnosť úplnej transplantácie rohovky.
Očné plaváky
Očné plaváky sú šedo-čierne škvrnky alebo svetelné záblesky, ktoré sú normálne pre naše videnie. Zmiznú tak rýchlo ako sa objavia, nakoľko ich mozog vyhodnotí ako nepodstatné. Plávajú v sklovci, presnejšie v priehľadnej, bezfarebnej, gélovej tekutine, ktorá sa nazýva sklovitý humor. Väčšinou sú to malé škvrnky, hrboľaté alebo priehľadné šnúrky/strunky. Pohybujú sa, keď pohnete očami a zmiznú keď žmurknete. Objavujú sa na svetlom pozadí, ako je napríklad modrá obloha alebo biela stena2.
Ich výskyt stúpa vekom, ale vo väčšine prípadov nie sú nebezpečné. V prípade, že sa ich počet rapídne zväčšuje, pridajú sa k nim ostré záblesky, vidíte rozmazane alebo na stranách vzniká akási záclona a stráca sa periférne videnie, je najvhodnejšie vyhľadať lekára. Môže to signalizovať poškodenie sietnice, čo je potrebné okamžite riešiť.
Chcete sa dozvedieť viac o očných ochoreniach?
Refrakčným poruchám oka, ako je napríklad krátkozrakosť, ďalekozrakosť či astigmatizmus, sme sa venovali v našom minulom článku. Pozrite sa, ako sa prejavujú a čo spôsobujú.
