Úpal a úžeh – aký je medzi nimi rozdiel a ako sa pred nimi čo najlepšie ochránite?
Horúce letné počasie je ako stvorené na to, aby sme čo najviac času trávili vonku – či už leňošením niekde pri vode, prácou na záhrade, prechádzkami alebo výletmi. S celodenným pobytom na slniečku však prichádzajú aj zdravotné riziká, ako napríklad úpal, úžeh či spálenie, pred ktorými by sme sa mali čo najlepšie chrániť. Práve úpal a úžeh si môžete ľahko pomýliť, nakoľko ich spájajú nielen podobné názvy, ale aj príznaky. Aký je teda medzi nimi rozdiel, ako sa prejavujú a čo treba robiť, aby ste sa pred nimi ochránili?
Termoregulácia tela a jej úloha v ľudskom organizme
Ešte predtým, ako sa dostaneme k samotnému úpalu a úžehu, musíme si priblížiť, ako naše telo pracuje s teplom. Človek patrí medzi homoiotermné, čiže teplokrvné druhy. To znamená, že na rozdiel od studenokrvných živočíchov, si ľudské telo udržiava stálu teplotu termoregulačného jadra – mozgu a orgánov hrudnej a brušnej dutiny, a to aj napriek tomu, že teplota okolia sa mení. Aby si však telo túto stálu teplotu udržalo, musí byť dodržaná rovnováha medzi tým, koľko tepelnej energie organizmus vyprodukuje a koľko jej prijme.
Okrem termoregulačného jadra je dôležitý aj termoregulačný obal, ktorý tvorí koža, lebka, hrudná a brušná stena a končatiny. Vďaka termoregulačným mechanizmom vie telo meniť teplotu termoregulačného obalu smerom k teplote vonkajšieho prostredia. Jednoducho povedané, naše telo vie meniť napríklad teplotu pokožky či končatín v závislosti od prostredia.
Priemerná teplota ľudského organizmu sa pohybuje v rozsahu 36,2 až 37°C v závislosti od okolností. Organizmus neustále produkuje teplo ako vedľajší produkt metabolických procesov, plus zbiera a spracováva informácie z chladových a tepelných receptorov. Preto potrebuje termoregulačný mechanizmus, ktorý mu pomôže udržať telesnú teplotu v rovnováhe. Prílišné teplo, alebo naopak chlad, majú totiž na funkciu orgánov, ale aj organizmu ako takého, negatívne účinky.
Práve nadmerné vystavovanie sa vysokým teplotám má za následok vznik úpalu alebo úžehu, pričom pri oboch hovoríme o zlyhaní termoregulácie organizmu v dôsledku tepla. Oba stavy majú veľmi podobné príznaky, to čo ich primárne odlišuje, je príčina vzniku. 1
Aké sú teda príznaky prehriatia organizmu?
Ako sme už spomenuli, úpal a úžeh majú veľmi podobné príznaky. Patria sem:
Bolesť hlavy, nevoľnosť
Malátnosť, mdloby
Smäd, znížené vylučovanie moču
Nepotenie sa
Únava, pocit slabosti
Svalové kŕče
Zmena tlaku, zrýchlený tep
Teplota do 41°C
Čo je to úpal a čo ho spôsobuje?
Pri úpale hovoríme o prehriatí celého organizmu v dôsledku vysokých teplôt. Prehriatie vzniká tak, že telo prijme alebo vyprodukuje viac tepla, ako je schopné odviesť do okolia. Zo začiatku sa pokúša odvádzať toto teplo smerom ku koži, avšak v neskorších fázach prehriatia dochádza k zlyhaniu termoregulácie tela. To znamená, že telo prestane odvádzať teplo smerom von, drží sa vo vnútri, dochádza k prehriatiu a následne k úpalu.2
Aby ste dostali úpal, nemusíte stráviť celý deň na priamom slnku. Keďže ho primárne spôsobujú vysoké teploty, k prehriatiu môže dôjsť aj v interiéri – napríklad počas dlhej cesty autom, alebo v nevetraných priestoroch. Veľmi dôležitým faktorom pri vzniku úpalu je tiež dostatok tekutín, respektíve jeho nedostatok.
Vylučovanie potu je súčasťou ochladzovacích mechanizmov tela. Pokiaľ teda nedodržujeme pitný režim, prijímame málo tekutín, čím naše telo prichádza o spôsob, ako sa pred prehriatím chrániť. Na úpal sú najnáchylnejší starší ľudia, deti, ale tiež ľudia trpiaci obezitou či chorí.
Úžeh a jeho príznaky – v čom sa líši od úpalu?
Čo sa týka príznakov ako takých, môže byť pre bežného človeka ťažké rozlíšiť úpal a úžeh, pretože príznaky sú naozaj veľmi podobné. Snáď najväčším rozdielom medzi nimi je to, že úžeh vzniká prehriatím organizmu, predovšetkým mozgu, pri nadmernom vystavení slnečnému žiareniu. Často je jedným z jeho sprievodných príznakov aj spálená pokožka. Ďalšou z odlišností medzi úpalom a úžehom je to, že príznaky úžehu sa môžu dostaviť aj niekoľko hodín po vystavení nadmernému teplu, zatiaľ čo pri úpale sa nevoľnosť môže dostaviť už počas pobytu vo vyhriatom priestore.
Ako rozlíšiť úžeh od úpalu?
Pri pokuse rozlíšiť, či máte úpal alebo úžeh, je teda potrebné sledovať, kedy sa objavia príznaky. Pokiaľ nastúpia až niekoľko hodín po pobyte vonku, ide o úžeh. Zamyslieť by ste sa mali tiež nad tým, či ste sa pohybovali v miestach, kde na vás priamo svietilo slnko.
Starostlivosť pri úžehu a úpale – kedy treba vyhľadať lekársku pomoc?
Pokiaľ máte podozrenie, že vy alebo váš blízky trpíte úpalom, mali by ste hneď ako prvé vyhľadať chladnejšie miesto – pozor však na klimatizované a veľmi vychladené miestnosti, telo by mohlo upadnúť do šoku. Ideálne je tiež uložiť postihnutého do ležiacej alebo pololežiacej polohy.
Začnite s chladením – ovievajte a ochladzujte uterákom namočeným vo vlažnej vode. Pomôcť môže tiež vlažná sprcha, prikrytie mokrou plachtou alebo prikladanie vreciek s ľadom zabalených v uteráku na slabiny, krk a do podpazušia.
Pite veľa vody, respektíve podávajte vodu vášmu blízkemu. Ideálne je, piť nesladenú, neochutenú vodu z vodovodu. Pozor na príliš hltavé pitie. Veľa vody naraz môže spôsobiť žalúdočnú nevoľnosť. 2
Úľavu by ste mali pocítiť zhruba po 30 minútach ochladzovania. Pokiaľ sa tak nestane, prípadne budete pociťovať zhoršenie príznakov, je potrebné vyhľadať lekársku pomoc. V prípade, že váš blízky bude javiť známky zmätenosti alebo upadne do bezvedomia, je potrebné, aby ste ihneď zavolali záchrannú službu.
Pri ľahších prípadoch prehriatia nie je lekárske ošetrenie potrebné – avšak za predpokladu, že postihnutému podáte správne prvú pomoc a jeho zdravotný stav sa nezhoršuje. Pri silnom úpale môže dôjsť k poškodeniu organizmu, silný úžeh môže mať za následok poškodenie mozgu, v najhorších prípadoch až smrť.
Úpal u malých detí sa môže objaviť už po pár minútach
Počas horúcich dní je potrebné dávať pozor predovšetkým na malé deti a seniorov, ktorí sú na úpal najnáchylnejší. Detský organizmus je nielen citlivejší, ale aj oveľa menší než ten „dospelácky“. Detské telíčko sa rýchlejšie zohreje a stačí mu teda oveľa kratší pobyt na slnku či vo vyhriatom priestore. Veľmi dôležité je tiež dbať na dostatočnú hydratáciu dieťaťa – pitný režim je dôležitý počas celého roka, avšak práve v lete by sme mali prijímať viac tekutín.
Nenechávajte dieťa v zavretom aute
Už ste určite počuli o prípadoch, kedy rodičia počas nákupu nechali spiace dieťa v odparkovanom aute. Počas letných dní sa teplota v zavretom aute veľmi rýchlo vyšplhá na vysokú teplotu (môže stúpnuť aj o 20°C), ktorá môže ohroziť nielen zdravie, ale aj život dieťaťa. Aj počas veľmi rýchleho nákupu sa teda môže stať, že vaše dieťa dostane úpal. V aute by ste taktiež nemali nechávať psíky alebo iné domáce zvieratá, nakoľko aj u nich môže veľmi rýchlo nastať prehriatie organizmu.
Ako sa chrániť pred úpalom? Najlepší liek je prevencia
To, ako postupovať pri úpale, sme si už povedali. Nie nadarmo sa však hovorí, že najlepší liek je prevencia. Správnou prípravou môžete riziko vzniku úpalu minimalizovať, prípade výrazne zmierniť jeho priebeh. Aká ja najlepšia prevencia pred úpalom?
Pite veľa tekutín
Tekutiny sú dôležité pre celkovú funkciu ľudského tela, počas letných mesiacov je však ešte dôležitejšie, aby sme ich prijímali zvýšené množstvo. Dehydratácia zabraňuje organizmu ochladzovať sa potom, môže spôsobiť malátnosť, únavu a urýchliť nástup úpalu či úžehu. Každý deň by ste mali začať pohárom vlažnej vody a cez deň jej vypiť aspoň 2,5l.
Nezdržujte sa na priamom slnku
Dlhému pobytu na priamom slniečku by ste sa mali vyhýbať zhruba od 11. do 15. hodiny, kedy sú slnečné lúče najsilnejšie a najagresívnejšie. Pokiaľ sa v týchto hodinách predsa len vyberiete von, nezabudnite na pokrývku hlavy a použitie dostatočne silného ochranného opaľovacieho prostriedku.
Vetrajte
V prípade, že sa budete celý deň zdržiavať v interiéri, je dôležité, aby ste priestor vetrali. Ideálne je vetrať v ranných a večerných hodinách, kedy vzduch nie je ešte zohriaty na vysokú teplotu. Vetraním počas pravého poludnia, alebo počas hodín, kedy vám slnko svieti priamo do okien, nie je efektívne. Pokiaľ je to možné, odporúča sa zastrieť žalúzie, prípade zatiahnuť závesy, aby páliace slnko neprenikalo cez okno priamo k vám.
Jedzte ľahšie jedlá
Hoci sa to možno zdá zvláštne, aj konzumácia ťažkého sýteho jedla môže vplývať na prehrievanie organizmu. Čím sýtejšie jedlo skonzumujeme, tým viac energie potrebuje naše telo na to, aby ho strávilo. Pri trávení totiž, tak ako pri všetkých metabolických procesoch, vzniká v tele teplo ako vedľajší produkt.
Chráňte sa správnym oblečením
Ideálnym odevom počas letných mesiacov je vzdušné oblečenie vo svetlých farbách. Dobre zvolený odev dokáže pokožke pomôcť s ochranou pred slniečkom a v kombinácii s ochranným prípravkom zabrániť spáleniu. V povinnej výbave by ste mali mať tiež slnečné okuliare a pokrývku hlavy, napríklad šiltovku či štýlový klobúk.
SPF na každý deň
Telové mlieka a krémy s obsahom ochranného SPF faktora a UV filtrov by vo vašej letnej výbave rozhodne nemali chýbať. Pomáhajú chrániť pokožku nielen pred spálením, ale aj pred ďalšími škodlivými vplyvmi slnečného žiarenia. SPF krémom je potrebné chrániť malých i veľkých, pričom by ste nemali zabúdať ani na ochranu tváre.
Chráňte pred slniečkom seba a vašich blízkych
Pozrite si našu ponuku opaľovacích prípravkov a objavte sortiment pre malých i veľkých.
Zdroje použité v článku:
- TATÁR, M. Poruchy termoregulácie, Ústav patologickej anatómie LF UK a UN Bratislava [online] [cit. 17.7.2022] Dostupné z:
https://www.jfmed.uniba.sk/fileadmin/jlf/Pracoviska/ustav-patologickej-fyziologie/07Pregradualne_studium/02Zubne_lekarstvo/04Handouty_a_prednasky/01Handouty/04vZaklady_PF_zubne_poruchy_termoregulacie.pdf - Redakcia NPZ, Prvá pomoc pri prehriatí a tepelnom úpale. 29. 6. 2021. [online] [cit. 17.9.2022] Dostupné z: https://www.npz.sk/sites/npz/Stranky/NpzArticles/2017_07/Prva_pomoc_pri_prehriati_a_tepelnom_upale.aspx?did=12&sdid=77&tuid=0&