Vitamínová abeceda časť I. – Všetko, čo by ste mali vedieť o vitamínoch
S príchodom studenšieho obdobia sa možno mnohí zaoberáte myšlienkou, či má význam zvýšiť potrebu príjmu vitamínov a minerálov v doplnkoch stravy, alebo táto suplementácia nie je potrebná. Pravdou je, že aj keď v dnešných časoch máme možnosť príjmu mnohých druhov zeleniny a ovocia celoročne, naša strava je určite menej pestrá ako na jar či v zime. Aj príjem potrebných vitamínov a minerálov preto zväčša býva na jeseň a v zime nižší.
Ako boli vitamíny objavené?
Slovo vitamíny je medzinárodné označenie pre „niečo“ blahodarné na organizmus. Prvýkrát použil spojenie „vital amines“ poľský biochemik Casimir (Kazimierz) Funk v roku 1912, kedy sformuloval základný koncept o vitamínoch. Funka ohúrila práca Holanďana Christiaana Eijkmana, ktorý sa zaoberal ochorením beri-beri (neurologické ochorenie spôsobené nedostatkom vitamínu B1 – tiamínu) a jeho spojitosťou s konzumáciou hnedej ryže. Funk sa rozhodol látku zodpovednú za prevenciu pred beri-beri izolovať, čo sa mu aj podarilo. Bol presvedčený, že existuje omnoho viac takýchto štruktúr a v roku 1912 vo svojej knihe „Vitamíny“ navrhoval liečbu ochorení ako krivica, pelagra, celiakia či skorbut práve konzumáciou vitamínov.
Bol pán Funk naozaj prvý?
Funk však nebol prvým priekopníkom v skúmaní vitamínov. Vitamíny ako nutnú či nevyhnutnú zložku pre život analyzovali už pred ním mnohí významní vedci a výskumníci, ktorí sa odklonili od teórie Louisa Pasteura a Roberta Kocha. Pasteur a Koch popisovali ako dôvod všetkých ochorení infekciu organizmu mikroorganizmami. Ich teória bola akceptovaná pri ochoreniach ako antrax, malária, tuberkulóza, cholera, malomocenstvo či záškrt, ale ostatné smrteľné ochorenia toho obdobia (skorbut, pelagra či beri-beri) neboli liečiteľné antimikrobiologickými postupmi.
Vitamíny poznáme už viac ako 100 rokov
Po roku 1912 sa potvrdzovali a vyvracali rôzne teórie o nutričnej potrebe pre organizmus a postupne sa identifikovali nutné potraviny pre zdravý organizmus. Skúmali sa efekt a potreba mlieka, hnedej či bielej ryže, tuku, vajec. V roku 1913 boli identifikované vitamíny D, A a E ako v tukoch rozpustné. Postupne sa odhaľovali príčiny ochorení z nedostatku konkrétnych vitamínov, ktoré sa terapeuticky dopĺňali do organizmu konkrétnymi potravinami či postupmi – napríklad olejom z treščej pečene alebo slnečným žiarením.
Podľa definície vitamínov sa teda jedná o látky, ktoré organizmus prijíma vo veľmi malých množstvách, sú pre jeho správne fungovanie nevyhnutné, nedokáže si ich sám syntetizovať a musí ich konzumovať v strave. V ľudskom tele je ich hlavnou úlohou predovšetkým zapájanie sa do biochemických reakcií v podobe katalyzátorov, podieľanie sa na metabolizme bielkovín, tukov a cukrov.
Ako rozdeľujeme vitamíny?
Vitamíny necharakterizujeme iba písmenkami ale aj ich schopnosťou rozpúšťať sa v tukoch.
Rozdeľujeme ich na:
- vitamíny rozpustné v tukoch: patrí sem vitamín A, vitamín D, vitamín E a vitamín K,
- vitamíny rozpustné vo vode: patria sem vitamíny skupiny B a vitamín C.
Môžete sa vitamínmi predávkovať?
Organizmus vitamíny síce potrebuje, no aj tak je možné sa nimi predávkovať. Je na to síce potrebné veľmi vysoké množstvo daného vitamínu, ale vylúčené to nie je. Predávkovanie nehrozí len u vitamínov skupiny B a vitamínu C, teda vo vode rozpustných, pretože organizmus vyššie dávky týchto vitamínov vylúči močom. Predávkovať sa ale dá s vitamínmi v tukoch rozpustných, predovšetkým vitamínom A. V tukoch rozpustné vitamíny sa nielen vstrebávajú lepšie buď formou tukového nosiča tablety, alebo zajedené niečím viac mastnejším, ale oni sa v tukoch aj ukladajú. Vytvorením nadmerných zásob v tele si môžete spôsobiť aj predávkovanie.
A teraz naopak: Čo robiť, ak máte vitamínov nedostatok?
Dnes sa z klinického pohľadu takmer nestretávame s vážnymi stavmi nedostatku vitamínov v organizme (hypovitaminózou), pretože naša strava nie je obmedzená na úzky zdroj potravín. V dávnych časoch trpeli hypovitaminózou napríklad vojaci alebo moreplavci. Prejavy nedostatku vitamínov však mnohokrát naše telo oznámi rôznymi negatívnymi prejavmi, pri ktorých je vhodné organizmu dodať potrebné vitamíny.
Obrovské úsilie vedcov objavovať a odhaľovať podstatu ochorení a tým pádom aj podstatu ich liečby prispelo aj k objaveniu širokého spektra dôležitých funkcií vitamínov v ľudskom organizme. Keďže syntéza základných zložiek vitamínov ľudským telom nie je možná, je nevyhnutné ich prijímať v strave alebo v podobe doplnkových prípravkov. V kritických situáciách, napríklad v období choroby alebo stresu môže nastať znížená hladina jednotlivých vitamínov v organizme, a vtedy je určite vhodnejšia suplementácia výživovými doplnkami, než sa spoliehať na doplnenie vitamínov za pomoci stravy.
