Cytomegalovírus (CMV) ohrozuje ľudí s oslabenou imunitou: Ako sa infekcia prenáša a čo je na ňu účinné?

Cytomegalovírus (CMV) patrí medzi herpetické vírusy. Je jedným z najrozšírenejších vírusov na svete. Väčšina ľudí sa s ním stretne už v detstve alebo mladosti – a ani o tom nevie. U zdravých osôb totiž prebieha infekcia často bez príznakov.

Problém však nastáva vtedy, keď sa CMV aktivuje u ľudí s oslabenou imunitou – napríklad u tehotných žien, novorodencov, pacientov s HIV alebo po transplantácii. V takých prípadoch môže spôsobiť vážne komplikácie, vrátane poškodenia zraku, pečene či nervového systému.

Čo je cytomegalovírus?

Cytomegalovírus je dvojvláknový DNA vírus, ktorý má pomerne veľkú genetickú informáciu. Ide o celosvetovo rozšírený vírus s vysokou premorenosťou. Patrí do čeľade Herpesviridae (herpevírusov), rodu Cytomegalovirus. V tomto článku sa zaoberáme ľudským cytomegalovírusom. Je, podobne ako ostatné herpesvírusy, málo odolný. Množí sa veľmi pomaly, cyklus trvá 48 – 72 hodín¹. Cytomegalovírus sa najlepšie delí vo výstelkových bunkách vývodov slinných a mliečnych žliaz, tiež v obličkách. Je preto možné dokázať ho okrem krvi aj v slinách, mlieku či moči.

Ako sa prejavuje CMV infekcia?

U zdravého človeka môže CMV infekcia prebiehať bezpríznakovo. Medzi bežné príznaky CMV však patrí horúčka, únava, bolesť kĺbov a svalov či zväčšené lymfatické uzliny. Všetko sú to príznaky poodbné chrípke. U ľudí s oslabenou imunitou ale môže dôjsť k závažnejším príznakom a komplikáciám, ktoré niekedy môžu byť až život ohrozujúce.

Zápal pažeráka je jedným z najčastejších tráviacich prejavov infekcie CMV. Býva spojený s poruchou prehĺtania a tiež bolesťou pri prehltnutí. Ak sa objaví aj hnačka, strata hmotnosti, bolesť brucha či krv v stolici, je nutné myslieť tiež na zápal hrubého čreva. U pacientov trpiacich AIDS, či inak potlačenou imunitou, sú cytomegalovírusové ochorenia tráviaceho systému časté. Rozlišujeme niekoľko typov ochorenia CMV:

1. Primoinfekcia CMV:
99% týchto infekcií je asymptomatických, bezpríznakových. Len veľmi ojedinele sa objaví zápal pečene a hepatitída – stav podobný infekčnej mononukleóze vyvolanej Epstein-Barrovej vírusom. Na rozdiel od EBV infekcie však CMV nezvyšuje riziko vzniku malígnych nádorov. K ojedinelým príznakom patrí malátnosť, zväčšenie lymfatických uzlín, horúčka a bolesti kĺbov.

2. Infekcia CMV u pacientov s AIDS, roztrúsená CMV infekcia
Jedná sa o najčastejšiu vírusovú infekciu u pacientov trpiacich AIDS. Často prebieha rýchlo a, nanešťastie, môže mať fatálne následky. Pri postihutí pľúc spôsobuje zápal pľúc, pri postihnutí gastrointestinálneho traktu zápal čriev, oko za vzniku slepoty, niekedy vzniká aj zápal mozgu. Deje sa tak preto, že u pacientov trpiacich AIDS dochádza k postupnej strate imunity, čo „uľahčuje“ reaktiváciu a delenie cytomegalovírusu v organizme.

3. Infekcia CMV u pacientov po transplantácii
Zdrojom infekcie môže byť transplantovaný orgán aj kostná dreň. Vo väčšine transplantačných programov je preto zavedená prevencia látkou ganciklovír. Z príznakov pri tomto type CMV infekcie je výrazná malátnosť, znížené množstvo bielych krviniek a horúčka. Problematickým môže byť aj vznik tzv. sekundárnych infekcií, spôsobených baktériami či plesňami, ako aj reakcia štepu proti hostiteľovi.

4. Vrodená CMV infekcia
Ročne sa celosvetovo narodia až 2 milióny detí s vrodenou cytomegalovírusovou infekciou¹. Označuje sa aj ako tzv. syndróm čučoriedkového muffinu. Môže viesť k poruche nervového systému, záchvatovým stavom^2,3, zmenám krvotvorby, kožnej purpure alebo hluchote. Závažné je aj riziko potratu.

5. Perinatálna CMV infekcia
K prenosu dochádza pri priechode plodu pôrodnými cestami alebo materským mliekom matky

Ako sa prenáša cytomegalovírus?

K prenosu CMV dochádza pri výmene telesných tekutín – teda slinami, močom, krvou, pri pohlavnom styku (spermiami a pošvovým sekrétom), ale tiež napríklad pri transfúzii. Z matky na dieťa sa môže preniesť materským mliekom, tiež dochádza k prestupu vírusu cez placentu. Infikujú sa biele krvinky.

Infekcia cytomegalovírusom sa objavuje ako prvotná infekcia, reinfekcia alebo reaktivácia. Reaktivácia sa pozoruje najmä u pacientov s oslabenou imunitou a vedie k zvýšenej morbidite a mortalite. CMV sa po prvotnej infekcii stáva skrytým a môže sa reaktivovať v prípadoch zníženia imunity.

Cytomegalovírus v tehotenstve

Vážne následky môže mať CMV infekcia u tehotných žien. Vírus totiž napáda embryo a spôsobuje trvalé následky pre dieťa. Infekcia cytomegalovírusom (CMV) počas tehotenstva predstavuje jednu z najčastejších vrodených vírusových infekcií u novorodencov. Hoci sa veľa žien počas gravidity stretne s rôznymi vírusmi bez závažných následkov, primárna CMV infekcia u tehotnej ženy môže byť riziková pre plod.

Riziko prenosu a závažnosti následkov závisí od trimestru. V 1. trimestri hrozí najvyššie riziko závažného poškodenia plodu (sluch, mozog), v 2. a 3. trimestri riziko pretrváva, ale závažnosť komplikácií býva nižšia.

Možné následky pre dieťa pri vrodenej CMV infekcii sú:

• poruchy sluchu (najčastejšie)
• poruchy zraku
• mentálne zaostávanie
• oneskorený vývoj reči a motoriky
• mikrocefália (malá hlava)
• zväčšená pečeň alebo slezina
• žltačka, znížená pôrodná hmotnosť

Ako sa diagnostikuje infekcia cytomegalovírusom?

Cytomegalovírusová infekcia je často asymptomatická a samovoľne odznie. Ak sa objavia príznaky, často imitujú syndróm podobný mononukleóze. V diagnostickom procese CMV majú svoje miesto mikrobiologické postupy. Je možné dokázať vírusovú DNA pomocou PCR testu – využíva sa najmä pri ťažkom priebehu a u pacientov s oslabenou imunitou.

Pri akútnej infekcii, u tehotných, pacientov po transplantácii či trpiacich AIDS sa využíva tiež sérológia. Dôkaz antigénu cytomegalovírusu pp65 pomocou leukocytovej detekcie z periférnej krvi je rýchlou metódou na diagnostiku infekcie CMV. K diagnostike tráviacich ťažkostí sa využíva endoskopické vyšetrenie, odhaľujúce okrem zápalu často i vredy pažeráka.

Liečba cytomegalovírusovej infekcie

Vo väčšine prípadov zdraví ľudia nepotrebujú žiadnu liečbu, pretože infekcia prebieha mierne alebo úplne bez príznakov. Liečba sa nasadzuje najmä u rizikových skupín – pacientov s oslabenou imunitou (napr. HIV pozitívnych, onkologických pacientov, príjemcov transplantátu) alebo u novorodencov s vrodenou CMV infekciou. Liečba je tiež potrebná pri závažných prejavoch infekcie – napríklad postihnutí pečene, očí (retinitída) a nervového systému.

Liečba CMV infekcie je zložitá, pretože vírus je vysokorezistentný na virostatiká ako ganciklovír. Alternatívou sú iné antivirotiká, napríklad foscarnet. K ďalším možnostiam terapie patrí hyperimúnny gamaglobulín či bunková liečba pomocou T-lymfocytov. Pokusy o vývoj vakcíny sú zatiaľ neúspešné.

Prevencia CMV infekcie

Keďže CMV sa šíri slinami, močom, krvou, slzami, semenom aj materským mliekom, je dôležité dodržiavať hygienické opatrenia, a to najmä u tehotných žien a imunokompromitovaných osôb. Základné preventívne opatrenia pred CMV sú:

• Časté a dôkladné umývanie rúk – predovšetkým po kontakte s malými deťmi alebo pri prebaľovaní.
• Vyhýbanie sa zdieľaniu pohárov, príborov či uterákov.
• Bezpečné sexuálne správanie – používanie kondómov znižuje riziko prenosu CMV pohlavným stykom.
• Posilňovanie imunitného systému– a to najmä v tehotenstve či po transplantácii, aby vás imunitný systém mohol chrániť pred infekciou. Na záver pre vás vyberáme niekoľko doplnkov, ktoré po konzultácii s lekárom môžu byť vhodné aj pre tehotné ženy: