Kofeín a deti: Prečo by deti nemali piť nápoje s kofeínom?

Správna výživa detí je momentálne veľmi diskutovanou témou: Jedia deti dostatočne zdravo? Hýbu sa dostatočne? Čo je schopné dieťa stráviť, koľko tuku alebo cukru treba deťom dopriať? No a ako to celé detské stravovanie zvládajú rodičia? Jedna skupina rodičov dopraje svojim deťom všetko, iní sú striktnejší, a prísne kontrolujú, čo ich deti zjedia alebo vypijú. Kde nájsť zdravú strednú cestu? Supermarkety a reštaurácie sú plné lákavých vecí, a my sa paradoxne strácame v tom, čo je vlastne vhodné. V prvom rade si treba uvedomiť, že dieťa nie je malý dospelý.

Správny pitný režim je pre dieťa veľmi dôležitý

Dôležitou kapitolou detského stravovania je pitný režim. Pitný režim detí býva často podceňovaný, nehovoriac o tom aké tekutiny pijú naše deti. Najvhodnejšie je pitie čistej vody, prípadne ochutenej citrónom. Platí, že práve voda je ľahko dostupná a je najzdravším spôsobom, akým dopĺňať tekutiny.

 

Detský organizmus potrebuje množstvo vody závislé od hmotnosti. U novorodencov sa to pohybuje od 60 do 100 ml na kilogram hmotnosti, u batoliat 120 ml na kilogram hmotnosti a pre dieťa v predškolskom veku 100 ml vody na kilogram hmotnosti.  Školáci by mali dodržiavať pitný režim okolo 70 ml vody na kilogram hmotnosti¹.

Pre deti rôzneho veku je vhodné pitie bylinkových čajov, ktoré sú nie len zdraviu prospešné, ale aj výborne uhasia smäd. Ideálne sú sypané alebo porciované čaje, bez cukru a akýchkoľvek umelých prísad. Z čajov pre deti sú osožné napríklad harmančekový, feniklový, medovkový, lipový, šípkový a skorocelový čaj, alebo čaje z ostružín, jabĺk a materinej dúšky. Treba samozrejme myslieť na vhodné zloženie byliniek pre daný vek dieťaťa. Čo vôbec nepatrí do detského pitného režimu sú nápoje sladené, bublinkové a hlavne s obsahom chinínu alebo kofeínu.

Čo všetko viete o kofeíne?

Kofeín je celosvetovo najviac konzumovaný psychostimulant, ktorý ovplyvňuje náš centrálny nervový systém a zvyšuje energetický metabolizmus, vďaka čomu nepociťujeme únavu. Kofeín sa prirodzene vyskytuje v niektorých rastlinných potravinách a nápojoch, no pridáva sa aj do mnohých iných produktov. Najväčší obsah kofeínu je v energetických nápojoch, káve, kolových nápojoch a v zelenom či čiernom čaji.

Je predovšetkým úlohou rodičov sledovať písomné informácie, ktoré sú na produkte uvedené, a vysvetliť deťom, ako pitie kofeínových nápojov vplýva na ich organizmus. Deti a dospelí môžu po užití kofeínu na sebe spozorovať niekoľko účinkov, pričom vždy dochádza k zvýšeniu krvného tlaku a zrýchleniu tepovej frekvencie². Keď si čo by len predstavíme malé detské srdce, tak nám musí byť jasné, že takáto stimulácia nie je pre taký mladý organizmus vhodná.

Účinky kofeínu na organizmus sú:

Zvýšenie krvného tlaku

Zrýchlenie tepovej frekvencie

Znížená únava a nespavosť

Zvýšená energia až hyperaktivita

Bolesť hlavy

Chvenie a úzkosť

Nevoľnosť a závraty

Strata chuti do jedla

Každoročné štatistiky prinášajú množstvo prípadov stále mladších pacientov, ktorí trpia srdcovými ťažkosťami alebo migrénami po pravidelnej konzumácii kofeínu. Dlhodobá stimulácia organizmu spôsobuje abstinenčné príznaky, problémy so spánkom aj sústredením.

Aké množstvo kofeínu je pre deti bezpečné?

Koľko kofeínu je bezpečné pre deti, nie je striktne stanovené. Európsky orgán pre bezpečnosť potravín (EFSA) stanovil bezpečnú hranicu kofeínu na 3mg kofeínu na kilogram hmotnosti dieťaťa na deň, pričom bral do úvahy všetky dostupné zdroje kofeínu (káva, kolové nápoje, energetické nápoje, čokoláda, čaj)³. Nie je však dostatočné množstvo dôkazov na potvrdenie tejto hladiny, a preto sa stále o nej diskutuje. Každopádne sa pediatri najčastejšie držia názoru, že deti a kofeín k sebe nepatria. Detskí lekári z praxe neustále poukazujú na možné nežiaduce účinky kofeínu na detský organizmus.

Obsah kofeínu v nápojoch⁴:

Mnohí rodičia si myslia, že najškodlivejšou súčasťou sladených nápojov je práve cukor, no dosť často prehliadajú obsah kofeínu. Nápoj prináša so sebou stratu chute na zdravšie jedlá, riziko zubného kazu a obezity. Či sa jedná o zahraničné značky alebo slovenského výrobcu, dôležitejšie než vnímať reklamu, je sledovať zloženie. A keď si začnete s deťmi pochutnávať v lete na osviežujúcom čapovanom nápoji, nezabúdajte, že obsahuje pomerne vysokú dávku kofeínu. Nedivte sa potom, že dieťa má viac energie alebo vám nevie večer zaspať.

Problém nemusí byť len káva, no aj energetické nápoje

Vážnym problémom súčasnosti je pitie energetických nápojov mladistvých. Za rok sa na Slovensku predá približne 23 miliónov litrov energetických nápojov, pričom veková hranica užívateľov sa každým rokom znižuje. Energetické nápoje boli primárne vyrábané ako nárazový a príležitostný zdroj energie pre vodičov nákladných áut, ľudí pracujúcich v továrňach a neskôr pre manažérov, ktorých práca si vyžadovala dlhodobú pozornosť. Masívna reklama a lákavé obaly však priniesli týmto nápojom obrovský vzostup⁵.

Cieľovou skupinou sa stali mladí ľudia, no nedostatočnou informovanosťou o zložení sa im nevyhnú ani mladšie deti. Prehľad o konzumácií energetických nápojov školopovinných detí zahŕňa Národná správa o zdraví a so zdravím súvisiacom správaní 11, 13 a 15-ročných školákov, a to na základe prieskumu, ktorý sa uskutočňuje na Slovensku každé štyri roky v rámci medzinárodného projektu „Health Behaviour in School-aged Children“ (HBSC). Posledný prieskum v roku 2017/2018 priniesol nelichotivé výsledky o konzumácii energetických nápojov tejto skupiny detí. Viac ako raz týždenne pilo energetické nápoje:

• 11 roční: 6 % dievčat a 13 % chlapcov,
• 13 roční: 11 % dievčat a 21 % chlapcov,
• 15 roční: 18 % dievčat a 31 % chlapcov⁶.

Je otázne, aké výsledky prinesie prieskum uskutočnený v roku 2021/2022 a či konzumácia kofeínových nápojov deťmi stúpne.

Energetický nápoj patrí do rúk výlučne dospelým

Energetický nápoj je produkt, ktorý je prezentovaný na doplnenie energie, avšak efekt je zameraný na zvýšenie fyzického výkonu a zvýšenie pozornosti. Obsah je u všetkých približne rovnaký. Okrem kofeínu obsahujú energetické nápoje bylinné látky, guaranu, taurín, prípadne vitamín B, ženšen, karnitín alebo ginko bilobu⁵. V niektorých európskych krajinách začali problém konzumácie energetických nápojov deťmi riešiť vekovým obmedzením ich predaja, podobne ako je to pri cigaretách a alkohole. Otázkou však je, aký vek je hraničný, a či by nemala byť regulácia výlučne v kompetencii rodičov.

Taký názor zatiaľ majú aj slovenskí zákonodarci, pretože aj napriek intenzívnej diskusii sa za posledné roky k rozhodnutiu nedospelo. Čiastočným riešením je zvýšenie cien na tieto produkty, čo však neprináša z dlhodobého hľadiska efekt, pretože posledné roky dokazujú, že mladí ľudia sú si ochotní za tieto produkty zaplatiť aj vyššiu sumu. Deti by mali v prvom rade uprednostniť vodu pred akýmkoľvek sladeným či kofeínovým nápojom. Je to predovšetkým v rukách rodičov a ich schopnosti vysvetliť deťom negatívne dopady konzumácie týchto komerčne úspešných nápojov na ich organizmus.

Zdroje použité v článku:

1. Kovács L., Pitný režim u detí, Pediatr. Prax, 2008; 2: 86-89, www.solen.eu, https://www.solen.sk/storage/file/article/b96622404f397b9f5a1bd93f04b8f6b0.pdf
2. https://www.cuimc.columbia.edu/news/caffeine-and-kids
3. https://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/pub/4102#metadata
4. Caffeine Content of UK and Europe Drinks [online]. Caffeine Informer, [cit. 2013-10-30], https://www.caffeineinformer.com/the-caffeine-database
5. Khouja C, Kneale D, Brunton G, Consumption and effects of caffeinated energy drinks in young people: an overview of systematic reviews and secondary analysis of UK data to inform policy. BMJ Open. 2022 Feb 7;12(2):e047746. doi: 10.1136/bmjopen-2020-047746.
6. Národná správa o zdraví a so zdravím súvisiacom správaní 11, 13 a 15-ročných školákov na základe prieskumu uskutočneného v roku 2017/2018 v rámci medzinárodného projektu „Health Behaviour in School-aged Children“ (HBSC). https://hbscslovakia.files.wordpress.com/2019/06/nar-sprava-zdravie-11_lq.pdf