Vitamínová abeceda časť II. – Vitamíny rozpustné v tukoch
Do skupiny v tukoch rozpustných vitamínov zaraďujeme vitamíny A, D, E a K. Tieto štyri vitamíny majú skutočne nezastupiteľné postavenie k organizme a zúčastňujú sa mnohých procesov. Poďte sa spolu s nami pozrieť, ktoré to sú, a ako zistíte, či ich máte v tele dostatok alebo nedostatok.
Aké funkcie majú jednotlivé v tukoch rozpustné vitamíny?
Vitamín A je nepostrádateľný na správne fungovanie zraku, pričom je to vitamín, u ktorého sa najčastejšie vyskytuje predávkovanie, ktoré sa prejavuje predovšetkým na koži. Koža sa sa postupne začne zlupovať, vytvára malé šupinky. Vitamín D je vitamínom slnka, a hoci nežijeme v málo slnečných podmienkach, jeho suplementácia je dnes vysoko aktuálna predovšetkým vďaka jeho širokej aktivite pri správnom fungovaní imunitného systému. Vitamín E má široké zastúpenie predovšetkým v kozmetických prípravkoch, považuje sa za hlavný antioxidant. Vďaka vitamínu K v organizme funguje zrážanlivosť krvi, keďže zohráva hlavnú úlohu v procese zrážania.
Vitamín A:
Vitamín A (retinol) a jemu podobné zlúčeniny zohrávajú zásadnú úlohu:
- pri tvorbe epitelových buniek (koža),
- na fyziológii videnia,
- pri raste a reprodukcii,
- počas embryogenézy (vývoja plodu v tele matky),
- pri vývoji kostí a mozgu,
- pri hematopoéze (tvorbe krvných zložiek),
- na udržiavaní správneho fungovanie imunitného systému.
Vitamín A z potravy pochádza z rôznych karotenoidov (farbív) nachádzajúcich sa v rastlinách. Je bohato zastúpený aj v živočíšnej potrave, a to napríklad v pečeni, žĺtkoch a v tukovej zložke mliečnych výrobkov. Do organizmu sa môže dostávať aj v podobe beta-karoténu.
Vitamín A sa v sietnici premieňa na aktívnu formu, ktorá sa zúčastňuje a aktívne sa zapája do procesov umožňujúcich videnie. Spomalenie premeny aktívnej formy na neaktívnu a naopak je príčinou šerosleposti či zhoršeného videnia v šere a tme. Okrem toho má vitamín A dôležitú úlohu aj pri diferenciácii epitelových buniek, ako aj v iných fyziologických procesoch.
Vitamín D – ako vzniká?
Vitamín D je ďalším zástupcom v tukoch rozpustných vitamínoch. Označenie vitamín D je veľmi všeobecné, pretože má viacero foriem. Jeho aktívna forma (hormón) vitamín D3 (cholekalciferol) vzniká pôsobením slnečného, respektíve ultrafialového žiarenia v koži, pričom sa vytvára z prekurzoru 7-dehydrocholesterolu. Cholekalciferol pre svoj vznik potrebuje predovšetkým ultrafialové žiarenie typu B vo vlnovej dĺžke 295-300nm. Vytvorením cholekalciferolu však nevzniká aktívna forma vitamínu D. Na to, aby sa vytvorila aktívna forma, sa musí cholekalciferol dva krát premeniť a to v pečeni na 25-hydroxycholekalciferol a v obličkách na 1,25-dihydroxycholekalciferol. Vytvorenie aktívnej formy vitamínu D je zložité a môže byť zmenené či nedostatočné mnohými patologickými zmenami.
Tvorbu aktívnej formy vitamínu D ovplyvňuje hladina vápenatých (Ca) iónov v krvi. Pri poklese vápenatých iónov v krvi nastáva vylučovanie parathormónu z prištítnych teliesok, zvýši sa syntéza 1,25-dihydroxycholekalciferolu, ktorá sekundárne ovplyvní reabsorbciu vápnika v obličkách, absorpciu vápnika v čreve a resorpciu vápnika z kosti, čím sa dosiahne zvýšená či ustálená hladina vápnika v krvi a zastaví sa uvoľňovanie parathormónu. Akonáhle organizmus nemá dostatok vápnika v strave, vápnik sa uvoľňuje, predovšetkým z kostí, a nastáva oslabenie kostného tkaniva. Pri substitúcii cholekalciferolu by sa malo dbať aj na dostatočný príjem vápnika, ideálne 1,0 -1,2 g denne, pri denných dávkach cholekalciferolu v rozpätí 600-1000 IU.
Vitamín E:
Vitamín E označovaný aj ako tokoferol, dostal svoje druhé pomenovanie v roku 1936, kedy bol identifikovaný a objavený ako potravinový faktor fertility. Z gréckeho pomenovania tokoferol vyplýva aj jeho základný účinok, teda priviesť na svet – porodiť – starať sa o tehotenstvo.
Vitamín E existuje v ôsmych rôznych podobách, štyri predstavujú tokoferoly a štyri tokotrienoly. Ľudský organizmus najlepšie vstrebáva alfa formu vitamínu E. Mechanizmus pôsobenia vitamínu E je zložitý, pretože tokoferoly pôsobia ako zhášače voľných radikálov. Ich kyslíkovo-vodíková väzbe je slabšia ako u ostatných molekúl, a preto veľmi ľahko darujú atóm vodíka peroxylovému radikálu a iným voľným radikálom, čím sa zníži ich škodlivý účinok. Sérové hladiny vitamínu závisia od funkcie pečene, ktorá po absorpcii z čreva prijíma a uskladňuje vitamín E.
Vitamín E má okrem funkcie antioxidantu aj vplyv na funkciu imunitného systému, bunkovú komunikáciu a signalizáciu, reguluje tvorbu génov a iné metabolické procesy. Mnohé výskumy poukazujú na vysoký potenciál vitamínu E, na jeho schopnosť udržiavať zdravie a predchádzať chorobám. Tieto ochranné mechanizmy sú založené na jeho antioxidačnej schopnosti a jeho úlohy v protizápalových procesoch, v inhibícii spájania sa krvných doštičiek a na zvýšení imunity.
Vitamín K:
V prípade vitamínu K rozoznávame predovšetkým dve najviac zastúpené formy, a to fylochinón (vitamín Kl) a formy menachinónov (vitamín K2). Menachinóny majú nenasýtené izoprenylové bočné reťazce a označujú sa predovšetkým na základe dĺžky ich bočného reťazca. Fylochinón sa vyskytuje predovšetkým v zelenej listovej zelenine a je hlavnou diétnou formou vitamínu K. Menachinóny, ktoré sú prevažne bakteriálneho pôvodu, sa nachádzajú v malom množstve v rôznych živočíšnych a fermentovaných potravinách. Takmer všetky menachinóny sú tiež produkované baktériami v ľudskom čreve.
Vitamín K prijatý v potrave sa absorbuje v tenkom čreve, odkiaľ je prenášaný a transportovaný do pečene, kde sa zakomponuje do tukov v krvi. Vitamín K je prítomný v pečeni a iných telesných tkanivách vrátane mozgu, srdca, pankreasu a kostí. V porovnaní s ostatnými vitamínmi rozpustnými v tukoch cirkuluje v krvi veľmi malé množstvo vitamínu K.
