Leptospiróza je nebezpečná bakteriálna infekcia. Ako sa prejavuje a ako sa pred ňou ochránite?

Leptospiróza je infekčné bakteriálne ochorenie, známe aj ako „poľná horúčka“ či „Weilova choroba“. Je to choroba, ktorá môže postihnúť ľudí aj zvieratá. Najčastejšie sa prenáša kontaminovanou vodou alebo pôdou, pričom zdrojom nákazy je moč infikovaných zvierat. Hoci ide o pomerne zriedkavé ochorenie, jeho priebeh môže byť veľmi závažný a v extrémnych prípadoch aj smrteľný.

Čo je leptospiróza a čo ju vyvoláva?

Pôvodcom leptospirózy je baktéria Leptospira interrogans. Táto baktéria zahŕňa sérovary Leptospira icterohaemorrhagiae a Leptospira grippotyphosa. Baktéria má špirálovitý tvar s jemnými a pravidelnými závitmi, na koncoch má špecifické háčkovité zahnutie. Baktérie na prežitie vyžadujú vlhké prostredie a sú aktívne len v prostredí s dostatočnou koncentráciou kyslíka. Môžu sa pohybovať, čo im umožňuje dostať sa do tela aj cez neporušené sliznice či drobné odreniny. Rýchlo sa množia v krvi, poškodzujú výstelku ciev a spôsobujú krvácavé prejavy. Dokáže zasiahnuť dôležité orgány – pečeň, obličky aj mozgové blany.

Ako sa leptospiróza šíri?

Leptospiry sa šíria močom infikovaných zvierat, najčastejšie močom potkanov, hlodavcov či domácich zvierat. Človek sa najčastejšie nakazí:

• kontaktom s kontaminovanou vodou alebo pôdou – napríklad počas plávania v stojatej vode, počas povodní,
• prácou alebo pobytom v rizikovom prostredí – roľníci, veterinári, pracovníci v rámci kanalizácií, rybári,
• poranením kože – baktérie môžu preniknúť cez drobné ranky,
• kontaktom s infikovanými zvieratami – najmä hlodavcami, psami, ošípanými či dobytkom.

Vstupnou bránou infekcie môže byť poranená koža, ale tiež neporušená sliznica, napríklad spojivka. Najčastejší výskyt leptospirózy v západných krajinách je počas neskorého leta alebo začiatkom jesene. V trópoch je to počas obdobia dažďov. Často sa stáva, že táto choroba nebýva nahlásená, nakoľko príznaky pripomínajú iné, chrípke podobné, ochorenia.

Príznaky leptospirózy

Inkubačná doba trvá zvyčajne 1 – 2 týždne.³ Následne sa rozvíjajú samotné príznaky leptospirózy. Príznaky sa líšia od ľahkého, chrípke podobného stavu, až po vážne zápaly mozgových blán. Typické príznaky leptospirózy sú:

• náhla vysoká horúčka a triaška,
• bolesť hlavy a svalov,
• kašeľ,
• únava, nevoľnosť, tráviace problémy,
• žltačka (zažltnutie kože a očných bielok),
• zvýšená krvácavosť,
• vaskulitída – cievny zápal,
• zápal očných spojiviek a pod.

V neskoršej fáze leptospirózy sa objavujú príznaky ako:

• zlyhávanie obličiek,
• krvácanie z nosa alebo pod kožu,
• poškodenie pečene,
• stuhnutosť šije a poruchy vedomia (pri postihnutí mozgových blán).

Najmenej tretina pacientov, u ktorých sa rozvinie zápal mozgových blán, sa dlhodobo sťažuje na bolesti hlavy a iné neurologické problémy. Môže sa jednať o prechodné i trvalé ochrnutie, epileptické záchvaty, poruchy citlivosti kože či závraty. Niekedy pacient vidí mušky a vidí tiež rozmazane.

Podľa sérovaru baktérie rozlišujeme dve hlavné formy leptospirózy:

1. Anikterická forma – bez žltačky – mierna: nazýva sa aj „blaťácka“ či „poľná horúčka“. Najčastejším pôvodcom je baktéria Leptospira grippotyphosa. Táto forma sa vyskytuje až v 90% všetkých leptospiróz.¹ Prebieha ako horúčkovitý stav. Nástup je zvyčajne náhly s bolesťou hlavy, kašľom, horúčkou, zimnicou a bolesťou svalov. Veľa pacientov prekoná túto formu bez konkrétnej liečby.

• Ikterická forma – žltačková – ťažká: prezýva sa aj „Weilova choroba“. Jej pôvodcom je sérovar Leptospira icterohaemorrhagiae. Síce sa jedná o menej častú formu leptospirózy, úmrtnosť je až 10%.³ Typickými príznakmi sú žltačka (zažltnutie kože, očných bielok), obličkové zlyhanie, ťažkosti s dýchaním a krvácanie. Ak sa podarí pacientovi vyzdravieť, nemá trvalé následky.

Diagnostika ochorenia sa opiera o laboratórne testy

V diagnostike leptospirózy zohráva svoje miesto dôkladný odber anamnézy. Baktériu je možné dokázať priamo mikrobiologicky – prvých 10 dní je možné odobrať vzorku krvi, moču či mozgomiešneho moku a kultivovať ju. Z nepriamych dôkazov je štandardnou metódou mikroskopický aglutinačný test s vysokou citlivosťou. Z krvného vyšetrenia je možné dedukovať, či nie sú postihnuté obličky, respektíve pečeň. Tiež zhodnotenie zrážania krvi je smerodajné.

Ako sa lieči leptospiróza?

Leptospiróza sa lieči podľa závažnosti stavu. Ochorenie môže prebiehať buď mierne ako bezžltačkové, alebo závažne – so zltačkovými prejavmi.

Ak je priebeh ochorenia ľahký, bez žltačky, nezvykne sa pacient hospitalizovať. Väčšina odborníkov odporúča v miernych prípadoch vynechať antibiotiká. Pri ikterickej forme je vhodné nasadenie penicilínu intravenózne. Leptospira je citlivá na penicilín G, amoxicilín alebo doxycyklín, teda možností samotnej terapie je viacej.

Ak je prítomná nepríjemná horúčka, je možné chorobu usmerniť pomocou nesteroidných protizápalových liečiv. Ako protihorúčkový liek u pacientov bez narušenej funkcie pečene postačí paracetamol, môže sa podať však aj kyselina acetylsalicylová, prípadne ibuprofén. Je tiež žiadúce pacienta dostatočne hydratovať.

V skratke by sme mohli zhrnúť, že závažné prípady leptospirózy si vyžadujú hospitalizáciu a podávanie antibiotík. V miernych prípadoch stačí symptomatická liečba – najmä veľa tekutín, lieky proti horúčke a oddych.

Aká je prognóza leptospirózy a prevencia?

Prognóza leptospirózy je všeobecne dobrá. Bezžltačková forma prebehne často ako bežná chrípka, niekedy si ju chorý ani nevšimne. Ak sa však objavia úporné bolesti hlavy, ožltnutie kože a očných bielok, krvácavé prejavy s červenými kožnými bodkami či ťažkosti s močením (zastavenie tvorby moču), je nutné bezodkladne vyhľadať lekársku pomoc. Vďaka dostupnej antibiotickej liečbe sa úmrtnosť na toto ochorenie významne znížila.

Ako sa dá pred leptospirózou preventívne chrániť? Hlavnými piliermi prevencie súderatizácia a opatrnosť pri kúpaní a pití vody v prírode. Nemali by ste piť vodu z neoverených prírodných zdrojov, je potrebné používať ochranné prostriedky pri práci so zvieratami a tiež dôkladne ošetrovať aj malé ranky na koži. Keď je totiž baktéria vylúčená močom infikovaného zvieraťa, môže prežiť v sladkej vode až 16 dní a v pôde až 24 dní.¹