Zápal mozgových blán (meningitída): Vážne ochorenie, ktoré sa nesmie podceniť. Aké má príznaky, liečbu a prevenciu?

Zápal mozgových blán, odborne meningitída, je vážne život ohrozujúce ochorenie. Postihuje ochranné blany obklopujúce mozog a miechu. Príčinou môžu byť vírusy, baktérie alebo v zriedkavejších prípadoch huby. Najnebezpečnejšia je bakteriálna forma.

Príznaky meningitídy sa rozvíjajú veľmi rýchlo – typické sú náhla horúčka, silná bolesť hlavy a stuhnutá šija. Všeobecne majú horšiu prognózu hnisavé bakteriálne zápaly mozgových blán, s veľmi vysokou, až 10 – 20% úmrtnosťou.² Včasná diagnostika a rýchle nasadenie liečby sú preto kľúčové pre minimalizáciu trvalých následkov alebo úmrtia. V článku sa pozrieme na to, ako meningitídu rozpoznať, aké sú jej príčiny, spôsoby prenosu, liečba aj možnosti prevencie – vrátane očkovania.

Čo je zápal mozgových blán?

Zápal mozgových blán je chorobný stav, pri ktorom dochádza k zapáleniu mozgových obalov, tzv. meningov. Tie obaľujú mozog v lebke a majú hlavne ochrannú funkciu. K zápalu meningov dochádza za telu nepriaznivých okolností vplyvom viacerých spúšťačov. Môžu k nemu viesť niektoré baktérie, ktoré sa tu usadia, ale tiež vírusy, plesne a parazity prechádzajúce z iných ložísk v tele.

Čo spôsobuje meningitídu – zápal mozgových blán?

Vzhľadom k typu vyvolávateľa rozlišujeme meningitídu na hnisavú a nehnisavú. Pôvodcami hnisavej meningitídy sú:

• Baktérie u novorodencov – Streptococcus agalactiae, Escherichia Coli, Listeria monocytogenes
• Baktérie u kojencov a batoliat – Haemophilus influenzae, Neisseria meningitidis, Streptococcus pneumoniae
• Baktérie u detí a dospelých – Neisseria meningitidis, Streptococcus pneumoniae, staphylococcus, enterobaktérie
• Baktérie u starších pacientov – Listeria monocytogenes, Streptococcus pneumoniae, Haemophilus influenzae, stafylokoky, enterobaktérie
• Nebakteriálni pôvodcovia – plesne – Cryptococcus neoformans, Candida, Aspergillus
• Nebakteriálni pôvodcovia – améby – Naegleria fowleri

Pôvodcovia nehnisavých meningitíd sú:

• Spirochéty a vnútrobunkové baktérie – Leptospira interrogans, Borrelia Burgdorferi, Treponema pallidum, Chlamydia pneumoniae, Legionely, Rickettsie, Ehrlichie, Mycoplasma pneumoniae
• Vírusy – pikornavírusy, herpetické vírusy, flavivírusy, vírus besnoty, HIV, adenovírusy, vírusy chrípky, vírusy parainfluenzy, RS vírus, vírus osýpok, ružienka
• Parazity – Toxoplasma gondii, Taenia solium, Plasmodium

Ako sa šíri meningitída?

Menigitídou je možné ochorieť prostredníctvom viacerých spôsobov:

• Krvný rozsev – napríklad z nosohltanu, ale tiež z pľúc či úst. Typická je prítomnosť príznakov otravy krvi. Spadajú sem aj vektorové kliešťové nákazy ako borelióza.
• Prestup z blízkeho ložiska – prestup infekcie zo stredoušia, tváre.
• Priamy kontakt tkaniva s vonkajším prostredím – úraz hlavy, alebo komplikácia neurochirurgických výkonov.
• Transport nervom – napríklad z miesta uhryznutia pri besnote, ale tiež pri herpetickom víruse.
• Delenie v bunkách cievnej výstelky – poškodenie steny ciev, napríklad vírusom kliešťovej encefalitídy.
• Lymfatický systém – vo vnútri infikovaných bielych krviniek sa dostávajú niektoré patogény do mozgu a priľahlých tkanív.

Príznaky zápalu mozgových blán

Prejavy meningitídy úzko súvisia s prestupom infekcie do centrálneho nervového systému. Najvýraznejšie príznaky sú:

• Silné bolesti hlavy
• Únava
• Bolesť svalov a kĺbov
• Stuhnutosť šije, kedy nie je možné priložiť bradu na hrudnú kosť – typická pri hnisavých zápaloch
• Horúčka – častejšia pri bakteriálnych, hnisavých meningitídach, pri vírusových nie je vždy bežná
• Precitlivenosť na vonkajšie podnety – na svetlo, hluk a podobne
• Vo vážnych prípadoch porucha vedomia, pocit na vracanie, vracanie, poruchy hybnosti končatín

Nehnisavé infekcie meningov prebiehajú spravidla miernejšie ako tie hnisavé. Ak máte na základe príznakov podozrenie na zápal mozgových blán, zavolajte prvú pomoc.

Príznaky zápalu mozgových blán u detí

Na rozdiel od dospelých pacientov, u novorodencov a malých detí nie je vždy možné dostať ústnu informáciu o subjektívnych ťažkostiach. Deti do 5 rokov preto patria k najrizikovejšej skupine.³ Aj u detí sa pri meningizme môže vyvinúť opozícia šije, kvôli čomu nie je možné pritiahnuť vystreté dolné končatiny k telu na bedrovom lome. Ďalšími príznakmi sú horúčka, poruchy vedomia, zmeny reflexov a podobne.

Meningokoková meningitída –  infekcia vyvolaná baktériou rodu Neisseria

Meningokoková meningitída je jednou z foriem hnisavej meningitídy. Ide o závažný a rýchlo prebiehajúci zápal mozgových blán, ktorý spôsobuje baktéria Neisseria meningitidis, známa aj ako meningokok. Je to jedna z najnebezpečnejších foriem meningitídy, ktorá môže v priebehu niekoľkých hodín viesť k trvalému poškodeniu zdravia alebo smrti, ak nie je včas liečená. Jej komplikáciou je otrava krvi.

Baktéria Neisseria meningitidis má viac faktorov, ktorými hostiteľovi škodí – povrchové enzýmy štiepiace slizničnú imunitu, ochranné antigény brániace imunitnému tráveniu, a tiež tvorba vnútorného toxínu.

Ako sa diagnostikuje zápal mozgových blán?

Pokiaľ je to možné, lekár odoberie od pacienta dôkladnú anamnézu. Pýta sa na terajšie ťažkosti, ich rodinný výskyt, alergie, prekonané infekcie či iné ochorenia. Pri náhlom zápale mozgových blán, kedy pacient stratí vedomie, sa informácie získavajú od blízkych osôb. Lekár si všíma príznaky typické pre zápal mozgových blán a hľadá tiež kožnú vyrážku, ktorá môže byť znakom pre uhryznutie kliešťom.

K dôkazu meningitídy poslúži mikrobiológia krvi a likvoru. Pri podozrení na zápal mozgových blán sa štandardne zvykne odoberať mozgomiešny mok pomocou lumbálnej punkcie. Spresniť diagnózu pomáha CT, MRI či ultrazvuk. Vďaka nim je možné odhaliť ohraničené hnisavé zápaly mozgu, nádory, niektoré ďalšie ložiskové infekcie či cievne príhody a zrazeniny.

Liečba meningitídy – závisí od pôvodcu ochorenia

Liečba meningitídy závisí od pôvodcu ochorenia. Keďže meningitída rýchlo postupuje, je nutné nasadiť antibiotickú liečbu hneď po odbere mozgomiešneho moku, aj keď sa ešte nevie, čo ochorenie vyvolalo. V prvej fáze sa nasadzujú cefalosporíny v kombinácii s acyklovirom, pri poranení lebky je ďalším liekom okrem cefalosporínov vankomycín. U novorodencov, kojencov, seniorov a ľudí závislých na alkohole sa zvykne pridať do liečby aj intravenózny ampicilín.

Keď sa spozná príčina zápalu mozgových blán, nasadí sa cielená antibiotická liečba vzhľadom k citlivosti na konkrétne antibiotikum:

• Pri infekcii Neisseria meningitidis či Streptococcus pneumoniae sa podáva penicilín G.
• Pri infekcii Listeria monocytogenes sa podáva ampicilín.
• Pri infekcii boréliou je nutná kombinovaná antibiotická terapia doxycyklínom.

Následky zápalu mozgových blán

K hlavným neskorým komplikáciám zápalu mozgových blán patrí tzv. postencefalický syndróm. Mesiace až roky môžu pretrvávať bolesti hlavy, poruchy spánku, sústredenia a ľahko dôjde k únave a vyčerpaniu organizmu. Niekedy môžu u človeka ostať pozostatky neurologického postihnutia – napríklad čiastočne oslabená niektorá z končatín, občasné závraty, dezorientácia.

Očkovanie proti zápalu mozgových blán

Najlepšia prevencia pred rozvojom zápalu mozgových blán je očkovanie. Očkovanie proti meningokokom nie je plošne povinné na Slovensku, no je dostupné pre samoplatcov. Je ale odporúčané pre osoby v riziku – deti, ľudí s oslabenou imunitou, ľudí v kolektívoch (internáty, veľké spoločné prostredia), cestovateľov do oblastí s vysokým výskytom meningokokových ochorení.