Mykoplazma – aké sú príznaky a liečba infekcie mykoplazmami?
Mykoplazmy sú veľmi malé baktérie, ktoré sú v prírode zastúpené v hojnom počte. Existuje ich približne 100 rôznych druhov. Väčšinou ide o neškodné druhy. Niektoré však vedú k vzniku infekcie u človeka. Doteraz nie je celkom jasné, či je ich prítomnosť u človeka len rizikovým faktorom, alebo priamym vyvolávateľom pľúcnych alebo močovopohlavných ochorení. Ako sa šíria, aké problémy spôsobujú a ako sa liečia? V tomto článku sa dozviete všetko, čo potrebujete vedieť.
Mykoplazma bola objavená v roku 1898 a najprv bola známa ako parazitárna infekcia zvierat.1 Až neskôr sa prišlo na súvis s ochoreniami človeka, hlavne s netypickým zápalom pľúc.
Čo je mykoplazma?
Mykoplazmy sú baktérie. Od bežných baktérií sa líšia tým, že nemajú bunkovú stenu. Sú to baktérie schopné rásť aj bez prítomnosti kyslíku a vyskytujú sa v celom spektre rôznych tvarov. Ich nápadne malá veľkosť ich radí k jedným z najmenších žijúcich organizmov so schopnosťou delenia. Majú krátku genetickú informáciu a aj z toho vyplýva, že musia prijímať niektoré látky z okolitého prostredia. Do čeľade Mycoplasmataceae radíme samotné rody Mycoplasma a Ureaplasma.
Ktoré druhy mykoplaziem spôsobujú ochorenia u človeka?
- Mykoplasma pneumoniae – napáda primárne respiračný systém.
- Mycoplasma hominis, Ureaplasma urealyticum a Mycoplasma gentitalium – spôsobujú bakteriálne ochorenia močovo-pohlavnej sústavy.
- Mycoplasma genitalium – vedie k lokálnym zápalom pohlavných orgánov u oboch pohlaví.
Pľúcna mykoplazma
Pľúcna mykoplazma, teda Mykoplasma pneumoniae, spôsobuje zápal pľúc, a tiež zápaly horných dýchacích ciest, priedušnice či priedušiek. Objaviť sa môžu aj nehnisavé zápaly stredného ucha, ale skôr sporadicky.
Najzávažnejšou formou infekcie pľúcnou mykoplazmou je mykoplazmová pneumónia. Postihuje hlavne deti a mladých dospelých. Radíme ju medzi tzv. komunitné pneumónie, teda v komunite získané zápaly pľúc. Zdrojom býva nakazený človek, už v prvých dňoch od vypuknutia infekcie sa mikroorganizmus Mycoplasma pneumoniae vylučuje do slín. Inkubačná doba je priemerne 3 týždne.
Ako sa prejavuje pľúcna mykoplazma? Pri pľúcnej forme sa často neobjavujú žiadne príznaky. V anglickej literatúre sa tento zápal pľúc zvykne nazývať aj „walking pneumonia“2, teda „pacient s ňou chodí“. Medzi typické príznaky pľúcnej mykoplazmy patria:
- Suchý, dráždivý kašeľ, ktorý pretrváva aj niekoľko týždňov
- Horúčka
- Únava, slabosť, malátnosť
- Bolesť hrdla
- Bolesť hlavy, svalov a kĺbov
- Piskot alebo sipot pri dýchaní
Mykoplazma ako príčina pohlavnej choroby alebo zápalu močových ciest
Mykoplazmy môžu spôsobovať aj zápal močovej rúry alebo hlboký panvový zápal (angl. pelvic inflammatory disease). Močovopohlavný trakt sexuálne aktívnych dospelých ľudí bežne obývajú Mycoplasma hominis, Ureaplasma urealyticum a Mycoplasma genitalium. Problémy spôsobujúhlavne v prípadoch, keď je organizmus oslabený iným ochorením. U žien vedú niekedy k zápalom výstelky maternice, hlbokým panvovým zápalom, niekedy sa spájajú s popôrodnými horúčkami. Naopak, u mužov môžu viesť k zápalom prostaty či močovej trubice.
Močovopohlavná forma mykoplazmového ochorenia sa najčastejšie prejavuje:
- Zvýšeným nutkaním na močenie
- Pálením pri močení
- Hlienovitým výtokom
- Zvýšenou teplotou
- Bolesťami pri pohlavnom styku (u žien)
- Krvácaním z pošvy (pri hlbokom panvovom zápale)
Mycoplasma genitalium sa prenáša intímnym stykom a vedie k lokálnym zápalom pohlavných orgánov u oboch pohlaví. Okrem prítomnosti bielkoviny adhezín využíva mykoplazma pri útoku na ľudské bunky aj hemolyzín, kvôli ktorému sa tvorí peroxid vodíka poškodzujúci bunky. Ureaplasma urealyticum tvorí zas iné enzýmy, podieľajúce sa na tvorbe zápalu. Tiež štiepia močovinu na amoniak, ktorý je vo väčšom množstve pre bunky škodlivinou.

Ako sa prenáša mykoplazma?
Prenos pľúcnej mykoplazmy sa deje prostredníctvom kvapôčok dýchacím systémom z človeka na človeka – napríklad pri kýchaní či kašli. Baktérie spôsobujúce močovo-pohlavné choroby sa môžu preniesť pri pohlavnom styku alebo pri nedostatočnej hygiene intímnych oblastí.
Komplikácie mykoplazmových infekcií
Komplikácie mykoplazmových infekcií nie sú až tak časté. V raritných prípadoch sa môže objaviť:
- kožná vyrážka,
- hnačka, niekedy spojená aj so zápalom pečene,
- pľúcny absces (dutinka vyplnená hnisom) – po pľúcnej mykoplazme
- zápal mozgu a mozgových blán,
- zápal srdcového svalu a osrdcovníka,
- postihnutie pohybového aparátu,
- chudokrvnosť.
V prípade napadnutia urogenitálneho systému je nutné myslieť na pôrodné komplikácie a ochorenie novorodenca. Zriedka, ale predsa, môžu mykoplazmy spôsobiť predčasný pôrod, zníženie pôrodnej hmotnosti, ale aj zápal priedušiek a pľúc u novorodenca. Môže sa tiež vyvinúť zápal plodových obalov.
Upozornenie:
Udáva sa, že okolo 25% pacientov, ktorí prekonali pľúcnu formu mykoplazmovej infekcie, má aj mimopľúcne prejavy – najčastejšie to môžu byť poruchy nervového systému, kože, ale tiež ochorenia kĺbov či kardiovaskulárne komplikácie. Zadokumentoval sa aj možný poinfekčný autoimunitný škodlivý potenciál týchto mikróbov.
Ako diagnostikujeme infekciu mykoplazmou?
Pri napadnutí dýchacieho traktu cestou Mycoplasma pneumoniae pomáha röntgen2,3. Prítomnosť niektorých druhov mykoplaziem je tiež možné dokázať pomocou pH indikátorov (hodnota sa zvyšuje pri štiepení močoviny baktériou Mycoplasma urealyticum). K vyšetreniam sa teda odoberá moč, výter z močovej trubice a z vagíny.
Vyšetrenie zápalových markerov z krvi, akými je CRP, nemusí vykazovať nárast. Ani zmeny bielych krviniek v krvnom obraze nemusia byť prítomné. Aj z toho dôvodu sa diagnostika mykoplazmy opiera hlavne o mikrobiologické dôkazy.
Ako sa lieči mykoplazma?
Mykoplazma sa najčastejšie lieči antibiotikami. Niektoré z nich však neúčinkujú. Je to dané tým, že mykoplazmy nemajú prítomnú bunkovú stenu, a teda chýba antibiotický cieľ. Väčšinou sú mykoplazmy dobre citlivé na tetracyklínové antibiotiká a makrolidy. Volí sa antibiotikum doxycyklín. Tiež môžu byť vhodné fluorochinolóny, hlavne pri ťažkých formách infekcie.
Pri antibiotickej liečbe mykoplaziem treba pamätať na to, že takáto liečba trvá pomerne dlho a často sa vyskytuje opakovane.
Ako podporná liečba, hlavne pri komplikovanejších priebehoch, sa podávajú aj voľnopredajné lieky na niektoré symptómy:






Z byliniek je pri dýchacích ťažkostiach prospešná medovka, majoránka, mäta, materina dúška4 či tymián. Pripravte si z nich teplý čaj a doplňte nimi pitný režim. Na podporu imunity je vhodný vitamín C, vitamín D, zinok či hliva ustricová. Liečba pľúcnej mykoplazmy by ale mala byť v prvom rade liečená lekárom, ktorý vám predpíše antibiotiká.






Zdroje použité v článku:
1. LANAO, E. A. a kol.: Mycoplasma Infections. 2023. National Library Of Medicine [online] [cit. 02.23.2025]. Dostupné z: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK536927/
2. HURYCH, J. a kol.: Lékařská mikrobiologie. Repetitorium. 3. vydání. Mykolasmata. 2021. Triton. s.188-192 [cit. 02.23.2025]. Dostupné z: ISBN 978-80-7553-976-2
3. KRAUSE, L. a kol.: Mycoplasma Pneumonia Infection. 2021. Healthline [online] [cit. 02.23.2025]. Dostupné z: https://www.healthline.com/health/mycoplasma-pneumonia
4. MIKA, K.: Fytoterapia z pera lekára. Choroby dýchacích ústrojov. 2016. Osveta. s.436-437 [cit. 02.23.2024]. Dostupné z: ISBN 978-80-8063-436-0