Neviditeľná sieť, ktorá riadi náš organizmus. Ako funguje nervový systém človeka a ako podporíte zdravie svojich nervov?

Nervová sústava vznikala v procese evolúcie postupne, kým sa vyvinula do dnešnej podoby. Môžeme povedať, že je to v podstate riadiace a komunikačné centrum tela. Jeho hlavnou úlohou je prijímať, spracovávať a prenášať informácie medzi rôznymi časťami organizmu a vonkajším prostredím.

Základnou zložkou nervovej sústavy sú nervové bunky, ktoré zabezpečujú samotnú prácu s informáciou. Je pre ne typická tzv. vzrušivosť na podnet, teda schopnosť podnet prijať a premeniť ho na elektrochemický akčný potenciál, ktorý ďalej prebieha nervovou sústavou. Nervové bunky sú však aj vodivé, teda zabezpečujú vodivosť vyvolaného akčného potenciálu – hovoríme vtedy o nervovom vzruchu, ktorý sa šíri nervovým systémom. U ľudí rozlišujeme centrálny nervový systém a periférny nervový systém.

Centrálny nervový systém

Centrálny nervový systém – CNS, tvoria:

• Mozog: je uložený v lebke. Delíme ho na koncový mozog, medzimozog, stredný mozog, most, mozoček a predĺženú miechu. Tá plynulo prechádza do miechy.
• Miecha: uložená v chrbticovom kanáli.

Každá časť mozgu je anatomicky aj funkčne jedinečná. Sú vzájomne prepojené na viacerých úrovniach a spolu tvoria jeden celok. Niektoré časti súvisia s hodnotením zrakových podnetov, iné sluchových, vôľovými pohybmi, mimovôľovou činnosťou srdca a podobne. Vďaka mozgu tiež môžeme cítiť pocity, mať určitú náladu, vnímať okolitý svet a bezprostredne naň reagovať. CNS musí často simultánne riešiť veľa podnetov a informácií naraz. Je však na to prirodzene adaptovaný.

Pre CNS je typická šedá a biela mozgová i miechová hmota. Šedá hmota je zložená z nervových a podporných buniek, biela hmota z ich výbežkov obalených charakteristickou pošvou. Tieto výbežky niekedy vytvárajú zväzky bielej hmoty, ktoré sa nazývajú nervová dráha. Nervová dráha môže byť vzostupná a zostupná.

Mozog a miecha sú tiež chránené obalmi centrálneho nervového systému. Rozlišujeme 3 typy týchto obalov, tzv. meningov:tvrdá plena,pavúčnica, mäkká plena. Orgány centrálneho nervového systému sú bohato cievne zásobené. Práve krvou sem neustále prichádzajú dôležité látky ako kyslík či glukóza, ktoré sú pre nervové bunky veľmi potrebné. Krvou sú zároveň odvádzané od neurocytov splodiny ich metabolizmu, vrátane oxidu uhličitého.

Periférny nervový systém

Periférny nervový systém – PNS, je zložený z periférnych nervov, teda zväzkov nervových vlákien spojujúcich CNS s PNS. Nervové korene periférneho nervového systému vystupujú z tkaniva mozgu a miechy. Úlohou periférnych nervov je prevádzať informácie z vonkajšieho a vnútorného prostredia do CNS, opačnou cestou vedú podnety k činnosti. K periférnemu nervovému systému patria aj nervové uzliny – nahromadenia nervových buniek, ležiace mimo CNS.

Periférne nervy sa skladajú z veľkého množstva axónov, teda výbežkov neurónov. Väčšina nervových vlákien v periférnych nervoch je myelinizovaná, čo znamená, že sú obalené tukovým a bielkovinovým komplexom. Na rozdiel od CNS, periférne nervy obsahujú aj väzivové tkanivo, ktoré má izolačnú funkciu a zvyšuje ich pevnosť a odolnosť voči mechanickému poškodeniu.

Samotné nervové vlákna sa rozdeľujú podľa stavby či funkcie.³ Môžu viesť napríklad informáciu bolesti z kožných receptorov, teploty z termoreceptorov, informácie o pohyblivosti v rámci priestoru, dotyku, tlaku, napätí svalu a podobne.

Aká je funkcia nervového systému?

Úlohou nervového systému je:

• Ovládanie pohybov – riadi svalovú aktivitu, či už vedomú (napríklad chôdza) alebo reflexnú (napríklad rýchle stiahnutie ruky pri popálení).
• Spracovanie zmyslových podnetov – umožňuje vnímať dotyk, bolesť, teplotu, chuť, vôňu, zvuk či svetlo.
• Regulácia telesných funkcií – kontroluje dýchanie, srdcový tep, trávenie a iné automatické procesy.
• Umožnenie myšlienkových procesov a emócií – je zodpovedný za proces učenia, pamäť, rozhodovanie, ale aj prežívanie radosti či stresu.
• Rýchla reakcia na podnety – zabezpečuje okamžité odpovede na vonkajšie vplyvy.

Ak chceme funkciu nervového systému pochopiť do hĺbky, musíme si priblížiť, čo je to podnet. Podnetom môžu byť rozličné formy energie, ktoré svojím pôsobením na dráždivé tkanivá vyvolávajú fyzikálno-chemické zmeny v bunkovej membráne, charakterizované zmenou dráždivosti, respektíve vznikom nervového vzruchu. Rozlišujeme kvalitu podnetu, ktorá je dôležitá najmä z hľadiska vzniku podráždenia v nervových zakončeniach, pretože každý typ receptora je svojou štruktúrou prispôsobený transformácii určitého typu energie na elektrické signály. Tento „adekvátny podnet“ je pre mechanoreceptory tlak, pre zrakové receptory elektromagnetické vlnenie a podobne.

Centrálny nervový systém má hlavne funkciu kontrolovať, koordinovať a integrovať jednotlivé činnosti organizmu. Znamená to, že okrem zabezpečenia vnútorného prostredia organizmu a ďalšej regulácie koordinuje harmonickú súčinnosť orgánov a orgánových systémov tela. Integračná funkcia znamená, že organizmus sa v prírodnom i sociálnom prostredí správa vždy ako celok.

Nervové bunky ako základná jednotka nervového systému

Niektoré z výbežkov slúžia k tomu, aby bunka prijala podnet a vzruchy – tieto výbežky sa volajú dendrity. Iný výbežok slúži k tomu, aby vzruch odviedol z nervovej bunky k ďalšej štruktúre, napríklad k ďalšej nervovej bunke, svalovému vláknu, žľaze a podobne – tento výbežok sa volá axón.

Centrálny nervový systém človeka obsahuje 10 až 20 miliárd nervových buniek.² Spolu so svojimi výbežkami vytvárajú trojrozmernú priestorovú sieť, v ktorej každá nervová bunka so svojimi výbežkami zostáva samostatnou, od ostatných buniek oddelenou jednotkou. Od iných buniek vzruchy dostáva a sama vzruchy prenáša cestou kontaktov, tzv. synapsí. Prenos vzruchu medzi dvoma bunkami sa potom deje prostredníctvom vylúčenia chemickej látky alebo elektricky v rámci tejto synapsie, čiže v rámci tohto funkčného spojenia. Chemické látky nachádzajúce sa v synapsách sa odborne nazývajú neurotransmitery. Radíme k nim dopamín, serotonín a iné.

Nervové bunky sú rozmanité tvarom, počtom výbežkov aj veľkosťou. V hmote centrálneho nervového systému sú nervové bunky zhluknuté do typických nahromadení, ktoré sa odborne nazývajú jadro, inde sú uložené vo vrstvách, mimo CNS ako spomínané nervové uzliny. Aby mali nervové bunky v priestore oporu a výživu, ale tiež obaly pre svoje vlákna, jestvuje v ich okolí tzv. neuroglia. Sú to špecializované bunky viacerých typov.

Aké problémy môžu postihnúť nervový systém?

Nervovým systémom sa zaoberajú odbory neurológia, psychiatria a psychológia. K najčastejším chorobám a problémom týkajúcim sa nervovej sústavy radíme nasledovné:

• Epilepsia
• Migréna
• Neuralgia trojklanného nervu
• Roztrúsená skleróza
• Demencia
• Parkinsonova choroba
• Alzheimerova choroba
• Niektoré závratové stavy
• Amyotrofická laterálna skleróza
• Náhla cievna mozgová príhoda (mŕtvica)
• Mozgová aneuryzma
• Ischias
• Syndróm karpálneho tunela
• Schizofrénia
• Depresia
• Úzkostná porucha a ďalšie

Každé z týchto ochorení má iné príznaky a diagnostikuje sa inak. Pri vyšetrovaní neurologických ochorení má ale pre lekára veľkú výpovednú hodnotu vyšetrenie reflexov. Vďaka nemu vie neurológ vyčítať, či nie je niektorá časť centrálneho a periférneho nervového systému poškodená. Niektoré reflexy sú prítomné aj v zdravom organizme, iné len pri niektorých chorobách. Tiež dochádza k tomu, že za istých okolností môžu niektoré reflexy vymiznúť, iné sa naopak objaviť. Reflexy môžu byť teda zoslabené, ale aj zosilnené.

Ako podporíte zdravie vášho nervového systému?

V zdravom organizme funguje nervový systém správne. Čo to znamená? Že si dokáže plniť všetky svoje funkcie. Aby teda všetko fungovalo ako má, je potrebné venovať nervovému systému dostatočnú pozornosť rovnako, ako ju venujete napríklad imunite či kráse.

K udržaniu zdravého nervového systému slúžia tieto základné režimové opatrenia:

• Pravidelný a kvalitný spánok. Práve spánok je časom, kedy môže náš organizmus regenerovať a čerpať nové sily.
• Správna diéta. Zdravá a vyvážená strava je základom zdravia človeka. Platí to aj o nervovom systéme. Ak naše telo nedostane potrebné „palivo“, nebude správne fungovať.
• Dostatok pohybu. Pohyb je jedným z pilierov zdravia. Nebaví vás šport? Doprajte si svižnejšiu prechádzku alebo si nájdite pohybovú aktivitu, pri ktorej si oddýchnete aj psychicky.
• Relaxácia a oddych. Snažte sa vyhýbať stresu a naučte sa oddychovať. Na relax je vhodné nájsť si aktivitu, ktorá nebude spojená s pozeraním do telefónu, scrollovaním sociálnych sietí a podobne. Prílišné „zamestnávanie“ nervového systému je totiž z dlhodobého rámca škodlivé. Aj často pozorovaná zvýšená dráždivosť nervového systému sa môže prejaviť rôzne a môže byť predzvesťou vážnych ochorení.
• Vyhýbať sa fajčeniu. A tiež priestorom, kde sa fajčí. Tento zlozvyk vedie okrem iného aj k zvýšenej dráždivosti nervového systému, čo má negatívne vplyvy na zdravie.
• Vyhýbať sa alkoholu. Je preukázané, že aj alkohol má negatívny vplyv na nervový systém. Nervovú sústavu môžu nepriaznivo ovplyvňovať aj ďalšie psychoaktívne látky.

Je preukázané, že pri niektorých neurologických chorobách majú priaznivé účinky vitamíny skupiny B a horčík. Vitamíny skupiny B podporujú správne fungovanie neurónov, tvorbu neurotransmiterov a zabraňujú poškodeniu nervov. Horčík zase pomáha pri relaxácii nervov, znižuje stres a svalové napätie. Pokiaľ nemáte vyváženú stravu, prežívate stres alebo máte v rodine ochorenie nervovej sústavy, môžete zvážiť pravidelné užívanie týchto látok vo forme doplnkov.

Niektoré doplnky a lieky s obsahom vitamínov skupiny B a/alebo horčíka sa používajú aj na liečbu niektorých neurologických ochorení, ako je zápal nervu, ischias, bolesť chrbta spôsobená vysunutím medzistavcovej platničky, polyneuropatia, pásový opar či iné poškodenie nervov. Zjednodušene by sme o nich mohli povedať, že poskytujú výživu nervom a posilňujú nervový systém. Toto sú niektoré doplnky na posilnenie nervového systému:

Ak by sme sa na neurologické problémy pozreli skôr z psychickej stránky, najčastejšie ľudí trápi stres. Pri zvládaní stresu a psychického vypätia môžu pomôcť aj prípravky s rastlinnými výťažkami. Z rastlinnej liečby sa na ukľudnenie odporúča koreň valeriány, šištice chmeľu, ľubovník bodkovaný, majoránka, levanduľa či mučenka.⁵ Je vhodné ich podávať napríklad v zmesiach pri nespavosti z podráždenia.

Naopak, ak máte pocit, že máte útlm, trpíte spavosťou či únavou, vyskúšajte bylinky, ktoré vás „preberú“. Na podporu sa odporúča mäta pieporná, palina obyčajná, koreň puškvorca obyčajného, listy rozmarínu či vňať rebríčka.

Je len na nás, akú pozornosť venujeme nášmu organizmu a nervovému systému. Aby bol vitálny a odolný, prvým a neodmysliteľným krokom je zdravá životospráva. Pokiaľ hľadáte doplnky na podporu nervového systému, pozrite si našu širokú ponuku. Pamätajte, že o nervový systém sa treba dobre starať, nakoľko ovplyvňuje nielen naše fyzické ale i psychické zdravie.