Čo je štítna žľaza, ako funguje a ako s jej poruchami súvisí jód?
Búšenie srdca, zmenená chuť do jedla, potenie? Možno vás trápi práve štítna žľaza. Hoci nemusíte mať spomínané príznaky, tento článok môže byť pre vás zaujímavý a priblíži vám funkcie štítnej žľazy. Bohužiaľ, udalosti posledných týždňov priniesli nielen celkový nepokoj, ale aj často sa opakujúcu otázku, ako ochrániť štítnu žľazu jódovými tabletami. Prečo táto otázka vzniká a aké funkcie má štítna žľaza? V nasledujúcich riadkoch sa dočítate o princípe jej fungovania, prejavoch ochorení štítnej žľazy a tiež nájdete odpoveď na otázku, prečo by sme nemali robiť paniku a rozhodne nebrať jód preventívne.
Čo je štítna žľaza, čo robí a ako funguje?
Štítna žľaza je najväčšia žľaza v tele človeka. Váži približne 20 – 40 gramov. Je zložená z dvoch lalokov v tvare motýľa, ktoré sú spojené mostíkom (istmom) a je umiestnená v prednej časti krku v oblasti priedušnice. Žľaza je bohato prekrvená a prechádzajú ňou nervy dôležité pre kvalitu hlasu. Najdôležitejšou úlohou štítnej žľazy je vylučovanie tyreoidálnych hormónov, ktoré sú zodpovedné za normálny rast, vývoj organizmu, látkovú premenu a množstva homeostatických (udržiavacích rovnováhu) funkcií. Hormóny štítnej žľazy zasahujú do metabolizmu cukrov, tukov, bielkovín, látkovej premeny, regulujú tvorbu tepla, zapájajú sa do kostného metabolizmu, krvotvorby a tvorby svalovej hmoty. Ovplyvňujú tiež pohlavné orgány, nervový a kardiovaskulárny systém1.
Štítna žľaza prirodzene produkuje hormón tyroxín (T4), ktorý nie je sám o sebe účinný, no predstavuje zásobu pre tvorbu tkanivovo aktívneho hormónu trijódtyronínu (T3). Hormón stimulujúci štítnu žľazu (TSH) je vylučovaný hypofýzou a priamo súvisí s hladinami spomínaných hormónov. Ak je hodnota TSH zvýšená, koncentrácia hormónu T4 je znížená a štítna žľaza má zníženú funkciu (hypofunkcia). Pokiaľ je hladina TSH veľmi nízka, koncentrácia T3 a T4 sa zvyšuje a štítna žľaza funguje nadmieru (hyperfunkcia). Ani jeden stav nie je zdraviu prospešný, a preto je nutné udržiavať rovnováhu medzi týmito hormónmi2.
Aké ochorenia môže mať štítna žľaza a aké stavy s tým súvisia?
Problémy so štítnou žľazou sa prejavujú ako:
- Porucha funkcie štítnej žľazy (hypotyreóza, hypertyreóza, zápal štítnej žľazy).
- Zmena veľkosti a štruktúry štítne žľazy (struma).
Zápal poškodzuje bunky štítnej žľazy buď pôsobením vírusov, baktérií alebo vlastným imunitným systémom. Akútna tyreoditída patrí medzi vzácne infekčné zápaly a ich príčinou sú baktérie. Podobne je to aj so subakútnou tyreoditídou, ktorú spôsobujú vírusy, a to súčasne alebo po respiračnom infekte. Veľmi častým typom tyreoditídy je Hashimotova tyreoditída, pri ktorej imunitný systém atakuje vlastné bunky štítnej žľazy a oslabuje jej funkciu. Hlavným prejavom akútneho zápalu sú opuch, začervenanie v oblasti nad štítnou žľazou, bolestivosť a horúčka.
Tip od eTabletky:
Pri chronickom zápale sa symptómy nemusia dlhší čas prejaviť, no po čase je možné pozorovať zväčšenie štítnej žľazy, čo má za následok tlak v oblasti krku, pocitu ťažšieho dýchania alebo problém s prehĺtaním3.
Opačným prípadom je autoimunitná Gravesova-Basedowova choroba, pri ktorej sa vplyvom imunitného systému zvyšuje tvorba hormónov T3 a T4 a abnormálne sa zvýši funkcia štítnej žľazy. Prejavuje sa zväčšením žľazy, vytláčaním oka z očnice (exoftalmus), zvýšeným potením, vyčerpanosťou, búšením srdca a podráždenosťou2.
Príznaky pri zvýšenej, resp. zníženej funkcii štítnej žľazy:
| Zvýšená funkcia štítnej žľazy – Hypertyreóza | Znížená funkcia štítnej žľazy – Hypotyreóza |
| Búšenie srdca a zvýšený tep (nad 100 úderov/minútu) | Spomalená srdcová frekvencia |
| Strata hmotnosti | Zvýšenie hmotnosti |
| Zvýšená telesná teplota | Znížená telesná teplota |
| Zvýšený krvný tlak | Zvýšená hladina cholesterolu |
| Zvýšená chuť do jedla | Nechutenstvo |
| Teplá, vlhká pokožka | Suchá pokožka |
| Potenie | Pocit chladu |
| Nervozita, úzkosť, podráždenosť | Depresia, pomalé myslenie, apatia, poruchy sústredenia |
| Únava, pocit zoslabnutia | Únava, pocit zoslabnutia |
| Tras rúk | Bolesť svalov, stuhnutosť |
| Poruchy menštruačného cyklu | Nepravidelná alebo veľmi silná menštruácia, problém s otehotnením |
| Častejšia stolica | Zápcha |
| Poruchy spánku | Poruchy pamäte |
| Vypadávanie vlasov, lámanie nechtov | Vypadávanie vlasov |
| Tlak v oblasti krku – problém s dýchaním, prehĺtaním | Tlak v oblasti krku – problém s dýchaním a prehĺtaním |
| Opuch očí, porucha videnia | Zachrípnutie |
Ako sa štítna žľaza vyšetruje a čo pacienta čaká?
V súčasnosti je vyšetrenie hladín hormónov štítnej žľazy v kompetencii všeobecného lekára. Ak sa u vás prejavili spomínané prejavy, prípadne máte v rodine niekoho s ochorením štítnej žľazy, oznámte to svojmu lekárovi. V prípade hraničných hodnôt sledovaných hormónov štítnej žľazy vás všeobecný lekár pošle k endokrinológovi a ten vás vyšetrí podrobnejšie.
Endokrinológ vám okrem krvného obrazu urobí sonografické vyšetrenie štítnej žľazy, prípadne EKG. Na základe výsledkov vám stanoví liečbu a interval kontrol. Zo začiatku bývajú kontroly každý štvrťrok alebo polrok, po upravení hladín hormónov sa na kontrolu dostavíte raz za rok. Je nutné lekára oboznámiť o každej zmene vášho zdravotného stavu, napríklad o prekonaných ochoreniach, tráviacich ťažkostiach, neprirodzenom potení alebo opuchoch.
Štítna žľaza a tehotenstvo. Prečo sa mení jej funkcia, ak žena čaká dieťatko alebo sa dostane do obdobia menopauzy?
Funkcia štítnej žľazy je u žien veľmi oslabená v období tehotenstva alebo menopauzy. Zvýšené nároky na normálnu funkciu dôležitých orgánových systémov štítnu žľazu veľmi oslabujú. Nedostatok hormónov štítnej žľazy sa môže prejaviť poruchami telesného vývoja u dieťaťa. Počas vnútromaternicového vývoja môže spôsobiť ťažké a trvalé poruchy vývoja plodu, najmä jeho mozgu, a preto je potrebné sledovať hormonálne hladiny počas celého tehotenstva4.
Ako sa štítna žľaza lieči?
Liečba ochorení štítnej žľazy je celoživotná. Je veľmi potrebné sledovať zdravotný stav odborníkom, pretože sa prístup k liečbe môže niekoľkokrát za život meniť. Liečba môže pozostávať z viacerých prístupov:
1.Konzervatívna liečba – užívanie tabliet na podporu funkcie alebo na jej zastavenie:
Medikamentózna liečba levotyroxínu pri zníženej hladine hormónov, tyrostatická liečba pri hyperfunkcii štítnej žľazy. Obvyklá dávka liečiva sa pohybuje v rozmedzí 100 μg – 150 μg, u tehotných sa zvyšuje.
2.Chirurgická liečba
Odporúča sa pri nedostatočnej odpovedi na lieky pri hyperfunkcii štítnej žľazy. Zákrok sa nazýva tyreoidektómia a predstavuje odstránenie štítnej žľazy pri nádorovom ochorení. Po odstránení štítnej žľaze je pacient nastavený na adekvátnu liečbu, ktorá spočíva v dopĺňaní hormónov.
3.Rádionuklidová liečba
Predstavuje podávanie radioaktívneho jódu na odstránenie zapálených ložísk štítnej žľazy, ak sa stav nezlepší ani po medikamentóznej liečbe alebo po chirurgickom zákroku. Pod kontrolou lekára je táto forma bezpečná, určite by ste si ju však nemali „naordinovať“ sami.
Tip od eTabletky:
Keďže sú ochorenia štítnej žľazy geneticky podmienené, je namieste oboznámiť všeobecného lekára a výskyte tohto ochorenia v rámci rodiny. Čím skôr je liečba zahájená, tým menej komplikácií hrozí v staršom veku.
Ako s poruchami štítnej žľazy súvisí jód?
Pri úniku rádioaktívneho materiálu môže do atmosféry unikať rádioaktívny materiál, a to vrátane izotopov jódu. Izotop jódu označovaný ako I-131 má polčas rozpadu 8 dní a je obzvlášť rizikový, pretože po inhalácii kontaminovaného vzduchu alebo požití kontaminovaných potravín je vychytávaný štítnou žľazou. Funkčné a štrukturálne zmeny štítnej žľazy spôsobené kontaminovanými potravinami môžu viesť k rozvoju rakoviny.Riziko rakoviny štítnej žľazy po expozícii je najvyššie u malých detí. Po 20. roku života je riziko oveľa menšie a po 40. roku nie je prakticky žiadne.
Expozícia I-131 spôsobuje hypotyreózu, no samotný dôsledok závisí od množstva uvoľnených rádionuklidov, environmentálnych podmienok, meteorologických okolností a ochranných opatrení v danej lokalite. Riziko radiačného poškodenia štítnej žľazy sa dá znížiť, prípadne sa mu dá úplne predísť, a to podaním stabilného jódu vo forme jodidu draselného (KI). Stabilný jód súťaží s rádioaktívnou formou jódu I-131 o transport do štítnej žľazy, čím sa zablokuje hromadenie I-131 v organizme. I-131 sa potom rýchlo vylúči z tela v moči, v menšej miere aj v stolici, dychu a materskom mlieku dojčiacich žien. Ďalej sa uplatňuje aj tzv. Wolffov-Chaikoffov efekt, kedy príliš vysoké dávky jódu autoreguláciou zabránia jeho ďalšiemu spracovaniu pri syntéze hormónu štítnej žľazy.
Tablety jodidu draselného a radiácia
Stabilný jód sa preventívne distribuuje obyvateľom do vzdialenosti 5 až 40 km od reaktoru – čiže od jadrovej elektrárne6. Vo vzdialenejších oblastiach sa prihliada na okolnosti danej situácie. Vo všeobecnosti sa k intervencii pristupuje, ak sú obyvatelia vystavení hraničnej dávke žiarenia 100 mGy (miligray).
Odporúčaná dávka pre dospelých a deti nad 12 rokov je 100 mg jodidu draselného, pre deti do 12 rokov je dávka polovičná, pre deti do 3 rokov štvrtinová, pre novorodencov do 1 mesiaca osminová. U dospelých starších ako 40 rokov je riziko rozvoja rakoviny štítnej žľazy veľmi nízke, no naopak, s vekom rastie pravdepodobnosť výskytu nežiaducich účinkov po opakovanom užití jódu. Preto sa tejto vekovej skupine profylaktické užívanie jódu neodporúča, ak sa nenachádzajú v bezprostrednej vzdialenosti od miesta havárie (5 – 40 km)7.
Pre dosiahnutie maximálneho efektu stabilného jódu (95 – 99 %) musí byť dávka podaná simultánne s uvoľnením radiácie alebo okamžite po ožiarení. Účinnosť dávky podanej do 2 hodín po ožiarení klesá na 85 – 90 %, 3 hodiny po ožiarení je to už len 50%. Blokáda funkcií štítnej žľazy postupne odznieva, trvá 24 až 36 hodín7. Teoreticky je účinné aj podanie 24 hodín vopred (efektivita 93 %). Podanie viac než 72 hodín vopred má už efektivitu menej ako 32 % a 96 hodín vopred je účinnosť zanedbateľná (pod 5 %). Preventívne užívanie sa však v žiadnom prípade neodporúča.
Upozornenie:
Všetky národné autority majú vypracované núdzové plány, ktoré zohľadňujú všetky faktory pri uvoľnenej radiácii, takže skupovanie a zásobovanie sa jódovými tabletkami a ich preventívne užívanie nie je v rámci prevencie nutné. Preventívne užívanie tabliet jódu bez priamej príčiny ohrozenia radiáciou môže urobiť organizmu väčšie zlo ako dobro.
Zdroje použité v článku:
1. Gessl, A., Lemmens-Gruber, R. & Kautzky-Willer, A. Thyroid Disorders. In Sex and Gender Differences in Pharmacology (ed. Regitz-Zagrosek, V.) 361–386 (Springer, 2012). doi:10.1007/978-3-642-30726-3_17.
2. Kiňova, S., Tyreopatie v ambulancii všeobecného lekára. 2016, Via practica 2016, 16(6): 252-255, www.solen.sk
3. Fariduddin, M. M. & Singh, G. Thyroiditis. 2021, StatPearls – StatPearls Publishing, 2021.
4. Hnilica, P. 2008, Poruchy funkcie štítnej žľazy v gravidite – ich dôsledky, rozpoznanie a liečba, Ambulantná terapia, 2008, roč.6 (4): 254-257, www.solen.sk
5. Felson, S., Myxedem Coma. 2020, https://www.webmd.com/a-to-z-guides/myxedema-coma.
6. Guidelines for Iodine profylaxis following Nuclear Accidents, 2010, Iodine_Prophylaxis_guide.pdf.
7. Agopiantz, M. et al. Thyroid side effects prophylaxis in front of nuclear power plant accidents. Annales d’Endocrinologie 77, 1–6 (2016).
