Diagnostikovali vášmu dieťaťu ADHD? Ako sa táto porucha prejavuje, ako sa k nej postaviť z pohľadu rodiča a čo vás čaká?
ADHD je skratkou Attention Deficit Hyperactivity Disorder, čo v preklade znamená hyperkinetická porucha pozornosti. V súčasnosti je najčastejšou poruchou psychického vývinu detí do 14 rokov1. Podľa Medzinárodnej klasifikácii chorôb (MKCH-10) je zaradená do kategórie diagnóz F90-F98, čo sú poruchy správania a emočné poruchy vznikajúce zväčša v detstve a počas dospievania. Táto neurovývojová porucha postihuje kognitívne a psychosociálne fungovanie1.
ADHD sa prejavuje hyperaktivitou, impulzivitou a deficitom pozornosti2. Práve tieto tri príznaky pomáhajú lekárom bližšie diagnostikovať ADHD a následne zvoliť čo najlepší terapeutický postup. Prejavy ADHD je možné spozorovať u detí už vo veku siedmych rokov a vo viac ako 50% prípadov si ju nesú až do dospelosti. Veľkou pomocou pri diagnostike dokáže byť učiteľ základnej školy, ktorý má najlepšiu možnosť nestranne pozorovať správanie dieťaťa. Nepozornosť, rozháranosť a neovládateľné správanie sú nepretržité a spôsobujú často problémy v škole, na krúžkoch a celkovo v spoločnosti.
Prevalencia ADHD na Slovensku každým rokom stúpa. Z celkového počtu detí s akýmikoľvek poruchami správania a emotivity je práve výskyt ADHD najčastejší. V roku 2018 to bolo viac ako 78% pacientov z tejto skupiny, pričom viac ako polovica bola chlapcov3. Zdroje uvádzajú, že z celkového počtu detí školského veku má ADHD približne 7% detí.
Aké sú príznaky a prejavy ADHD u detí?
Zatiaľ čo v mladšom predškolskom veku, prevláda u detí s ADHD hyperaktivita, v staršom veku nastupuje nepozornosť. Mladšie deti s poruchou ADHD sú stále v pohybe, neobsedia na jednom mieste, dokážu všade vyliezť a často sú hlučné. V materskej škole si vyžadujú individuálnu pozornosť pedagóga či už pri každodennej rutine (stravovanie, hygiena, spánok) alebo pri pracovných činnostiach.
Častokrát je to pre učiteľa náročné, viesť a ustrážiť všetky deti, keďže podľa najnovších prieskumov pripadá minimálne jedno dieťa s ADHD na každú triedu.
V škole dieťa s poruchou pozornosti vstáva z lavice, nepýta si slovo, ale vykrikuje a neplní všetky zadania. Pri domácich úlohách nedokáže sústredene sedieť a obvykle ich ani nedokončí. Prospech sa zvyčajne zhoršuje, a pokiaľ mu nie je poskytnutý individuálny prístup, nedokáže udržať krok s ostatnými žiakmi v triede. Dieťa tak môže stratiť akúkoľvek motiváciu niečo dosiahnuť a byť úspešný v neskoršom dospelom veku. Dospelí ľudia, ktorí prechádzajú od detstva s touto poruchou, môžu mať následne problémy zotrvať v zamestnaní, prípadne sú v práci nedôslední, roztržití a nedokončujú svoje povinnosti2.
Ako sa prejavuje ADHD, ak u dieťaťa prevláda hyperaktivita?
- Neustále skáče a pobehuje
- Nevydrží sedieť na jednom mieste
- Nedokončí začatú prácu
- Je nedočkavé
- Pri hre odbieha
- Stále rozpráva
- Vyžaduje si pozornosť hlukom
- Skáče do reči
- Nevie sa hrať dlhšie samo
Ako sa prejavuje ADHD, ak u dieťaťa prevláda nepozornosť?
- Často robí chyby
- Neudrží pozornosť pri hre alebo práci
- Nedokončuje úlohy
- Neriadi sa inštrukciami
- Vyzerá, že nepočúva
- Nevie si naplánovať úlohy, hry a povinnosti
- Nedodržuje každodenné rituály a povinnosti
- Rozpráva často mimo témy – to, čo ho práve napadne
- Rozptyľuje sa pri aktivite
- Často si zabúda alebo stráca veci
- Vyhýba sa dlhším aktivitám, ktoré si vyžadujú pozornosť
Jednu a hlavnú príčinu ADHD by sme hľadali márne. Ide totiž o multifaktoriálnu poruchu, ktorá zahŕňa ako genetickú predispozíciu a neurologické a biologické príčiny, tak aj psychosociálne nastavenie dieťaťa. Výskumy priniesli niekoľko významných výsledkov, ako napríklad zmeny v neuroanatómii a neurofyziológii, avšak tie nie sú jedinou príčinou.
Upozornenie
Aj keď je dokázaný dedičný vplyv, treba brať do úvahy aj negenetické vplyvy, ako je napríklad nízka pôrodná váha, komplikovaný pôrod, konzumácia alkoholu, drog a fajčenie v tehotenstve. V súčasnosti sa veľa diskutuje o vplyvoch prostredia, stresu, stravy alebo technológií4.
Ako sa ADHD diagnostikuje?
Správna a včasná diagnostika ADHD je výlučne v rukách lekárov. Zdravotná starostlivosť o tieto deti je vedená v ambulanciách klinických a poradenských psychológov, psychiatrov a odborníkov, ktorí pracujú s duševnými chorobami. Odporúčanie k špecialistovi prichádza najčastejšie od pedagógov a všeobecných lekárov. Tým sa vytvára úzka spolupráca lekár-rodič-učiteľ1. Samotnú diagnostiku komplikujú aj iné duševné ochorenia, ako je schizofrénia, úzkostné poruchy alebo poruchy nálad.
Diagnostika poruchy ADHD zahŕňa nasledovné vyšetrenia4:
Anamnéza
Sleduje sa prenatálny vývoj (expozícia látkami, stres matky, priebeh gravidity), perinatálne komplikácie (priebeh pôrodu, popôrodná hmotnosť, Apgar skóre), postnatálny stav dieťaťa (infekcie, ochorenia po narodení) a rodinná anmnéza.
Fyzické vyšetrenie
Aj keď je ADHD poruchou správania, sledujú sa aj fyzické znaky. Lekár vykoná neurologické vyšetrenie, prezrie stavbu tela dieťaťa a iné vonkajšie znaky.
Komunikačné schopnosti
Sledujú sa verbálne schopnosti dieťaťa, ako je napríklad výslovnosť alebo koktanie, a tiež neverbálne komunikačné zručnosti, ako je reč tela.
Správanie dieťaťa
Pozorovanie správanie je neodmysliteľnou súčasťou diagnostiky ADHD. Sledujú a analyzujú sa konkrétne situácie nevhodného či impulzívneho správania, psychomotorický vývin dieťaťa a identifikujú sa psychosociálne stresory.
Komorbidity
Komorbidita označuje prítomnosť jedného alebo viacerých ochorení súbežne s existenciou primárneho ochorenia5. Identifikujú sa teda aj iné fyzické či psychické ochorenia, ktoré môžu s ADHD súvisieť.
Máme u nás na Slovensku správne nastavenú prevenciu a diagnostiku?
Je to naozaj otázne. Odhalenie poruchy pozornosti a hyperaktivity je často odďaľované, pretože spoločnosť tieto deti „škatuľkuje“ ako neposlušné a nevychované. Mnohí rodičia nechcú prijať fakt, že ich dieťa trpí poruchou, čím je práca s dieťaťom náročnejšia. Skríningové štúdie v materských a základných školách by boli určite prospešné.
Spôsobuje ADHD aj ďalšie poruchy?
ADHD ide obvykle ruka v ruke s:
- dysgrafiou – poruchou písania vplyvom poruchy jemnej a hrubej motoriky,
- dyslexiou – poruchou čítania,
- diskalkulémiou – poruchou počítania2,
Deti, ktoré trpia ADHD, majú obvykle v mladšom veku problémy s hrubou lebo jemnou motorikou, čo môže byť dôležitým signálom pre odhalenie poruchy. Často je možné spozorovať zlú obratnosť alebo nedostatočnú rovnováhu.
Ako zvládnuť dieťa s ADHD?
Dôležitá je správna liečba. Mala by byť komplexná. Okrem farmakologickej liečby je nesmierne dôležitá aj nefarmakologická liečba, ktorá zahŕňa kognitívno-behaviorálnu terapiu a výber tých správnych aktivít pre dieťa.
Farmakologická liečba ADHD
Farmakologická liečba ADHD spočíva v pravidelnom podávaní psychostimulancií. Na Slovensku sú registrované metylfenidát (Concerta) a atomoxetín (Atomoxetin). Každý ošetrujúci lekár musí potrebu týchto liekov veľmi starostlivo zvážiť a ich užívanie si vyžaduje pravidelný monitoring. Aj napriek tomu, že býva farmakoterapia odcudzovaná a odďaľovaná, je to najefektívnejší spôsob terapie poruchy ADHD1,2.
Nefarmakologická liečba ADHD – intervenčný program
Veľmi obľúbené a často využívané sú liečebné metódy bez užívania liekov. Ide o metódy modernej psychoterapie, ktoré sú založené na každodennej svedomitej práci v úzkej spolupráci lekár-rodič-učiteľ. Tento spôsob nazývame ako takzvaný intervenčný program. Je to predovšetkým kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) zameraná na špecifické správanie pacienta. Cieľom je zmena myslenia pacienta tak, aby si uvedomil svoje dysfunkcie či poruchy a nahradil ich racionálnym a adaptívnym myslením.
Táto terapia sa zameriava na myšlienky a správanie prebiehajúce v danom okamihu „tu a teraz“. Ide o každodenné činnosti a nadobúdanie nových zručností2,5. Nefarmakologická liečba ADHD zahŕňa:
- Výchovné metódy – trénovanie každodenných činností doma a v škole. Je potrebné dieťaťu vytvoriť rutinu zásad a povinností, ktoré sú pre dieťa nemenné. Deti sa taktiež učia predvídať dôsledky skôr ako začnú konať.
- Arteterapia – práca s rôznymi materiálmi, ako je keramická hlina, drevo či kreslenie. Ide o precvičovanie jemnej motoriky s cieľom zotrvať pri práci a dokončiť ju.
- Muzikoterapia – počúvanie hudby (sústredenie), hra na hudobný nástroj (jemná motorika) a spev. Stimuluje u detí psychickú pohodu a uvoľnenie.
- Rečová terapia – logopédia. Vhodná pre deti, ktoré trpia zároveň koktaním alebo nesprávnou výslovnosťou.
- Hra divadla – umožňuje navodiť situáciu a prinútiť dieťa premýšľať o vlastnom konaní v danej role. Podporuje tvorivosť, fantáziu a empatiu. Vhodné je hrať kritické situácie, s ktorými má dieťa najväčší problém a nacvičiť si model správania.
- Vzťahy – zlepšenie vzťahu s rodičmi veľmi výrazne napomáha dieťaťu lepšie fungovať.
- Kontrolovaný pohyb – skákanie na trampolíne počas rozhovoru, hojdanie sa na kresle počas riešenia nejakého problému alebo prechádzanie sa po miestnosti počas rozprávania. Jedná sa o cielený pravidelný pohyb, ktorým sa naplní potreba hýbania sa a dieťa v konečnom prípade upokojuje pri hľadaní riešení. Prebytočná energia je ventilovaná a pacient má priestor sa venovať nastavenému problému.
Na kognitívno-behaviorálnu terapiu v liečbe ADHD sú rozporuplné názory. Niektorí odporcovia tvrdia, že pre dieťa s ADHD je takmer nemožné, aby reálne zhodnotilo svoje správanie a vyhodnotilo model iného správania. Želaný výsledok je preto „behom na dlhú trať“ a v konečnom dôsledku sa nemusí dostaviť pozitívny výsledok. Intenzívna psychologická práca je určite dôležitou súčasťou terapie, no v mnohých ťažkých prípadoch musí byť ordinovaná aj farmakoterapia1.
Hrá pri liečbe ADHD svoju úlohu aj strava?
V súčasnosti sa objavujú teórie o správnom nastavení stravovania detí s ADHD. Ako top látku viaceré zdroje uvádzajú omega-3 mastné kyseliny. Bez ohľadu na možnosť účinku tejto látky na deti s ADHD, sú omega-3 mastné kyseliny pre deti dôležité hlavne na vývoj a správnu činnosť mozgu, sústredenie, pamäť aj koncentráciu. Pokiaľ chcete svojmu dieťaťu preventívne doplniť omega-3 mastné kyseliny, vhodné budú napríklad tieto doplnky:
Upozornenie
Za veľmi nevhodné sa považujú potraviny a nápoje s vysokým obsahom cukru a kofeínu, ktoré spôsobujú časom zhoršenie stavu. Mnohé deti môžu byť citlivé na niektoré konzervačné prísady alebo farbivá, preto ich niektorí výrobcovia na svojich obaloch zvýrazňujú a upozorňujú na ne6.
Aj napriek tomu, že ADHD spoznávame stále lepšie a lepšie, neustále narážame ako spoločnosť na limity. V súčasnosti žiaľ naša spoločnosť nie je pripravená (personálne ani materiálne) týmto deťom dostatočne pomôcť. Školenie pedagogických pracovníkov a edukácia rodičov by poruchu ADHD preniesla do pozície ochorenia, s ktorým sa dá bojovať. Intenzívna a vytrvalá spolupráca všetkých zúčastnených by mohla zlepšiť kvalitu života ADHD dieťaťa.
Podľa viacerých zdrojov by deti s ADHD nemali byť vyčleňované zo spoločnosti, ako je to v mnohých prípadoch, ale mal by sa klásť väčší dôraz na ich integráciu a prácu s nimi. Intervencia detí sa nedá bez vzájomnej úzkej spolupráce rodiča, lekára a učiteľa. Učiteľ by sa určite nemal spoliehať na prácu lekára, prípadne užívanie liekov, pretože len každodenná práca s dieťaťom môže priniesť požadovaný efekt. Úprava režimu (spánok vs. aktivita), stravy (menej cukru, žiadny kofeín) a obmedzenie technológií (nie PC, TV pred spánkom) je zase v rukách rodičov.
Zdroje použité v článku:
1. ŠUBA, J. Nové možnosti liečby ADHD na Slovensku. Psychiatria pre prax; 2009; 10(3): 116-120. www.solen.eu, 2009
2. STÁRKOVÁ, L. ADHD ve světle současné psychiatrie a klinické praxe. Pediatrie pro praxi; 2016; 17 (1): 16-21. www.pediatriepropraxi.cz, 2016
3. NCZI: Počet detí s psychickými poruchami neustále narastá. 2019 [online] [citované dňa 3-8-2023] Dostupné z www.npz.sk/sites/npz/Stranky/NpzArticles/2019_10/NCZI__Pocet_deti_s_psychickymi_poruchami_neustale_narasta.aspx?did=6&sdid=81&tuid=0&
4. MAGUROVÁ, B. a J. ŠTEFÁNIKOVÁ. Štandardný diagnostický, preventívny a terapeutický postup pre psychologický manažment dospelého pacienta s poruchou pozornosti a hyperaktivitou (ADHD-Attention Deficit/Hyperactivity disorder); 2021.
5. DONÁTH, V. 2005. Komorbidita pri neurologických ochoreniach [online] [citované dňa 3-17-2023] Dostupné z https://www.neurologiepropraxi.cz/pdfs/neu/2005/05/02.pdf
6.KOVALČÍKOVÁ, I. a kol. 2018. Kognitívne a psychmotorické súvislosti poruchy pozornosti a hyperaktivity.
