Je bakteriálna infekcia prenosná?

Väčšina ochorení, ktoré nás z času na čas potrápia, sú spôsobené vírusovými alebo bakteriálnymi infekciami. Za vírusové infekcie sú zodpovedné vírusy – malé častice, ktoré pre svoje prežitie potrebujú hostiteľskú bunku. Bakteriálne infekcie, ako ste už iste uhádli, spôsobujú baktérie. Bakteriálne infekcie sú často závažnejšieho charakteru a spravidla si vyžadujú inú formu liečby než virózy. Pozrite sa spolu s nami na to, či je bakteriálna infekcia prenosná, ako ju odlíšite od vírusovej a tiež ako prebieha jej liečba.

Baktérie sú jednobunkové organizmy prirodzene sa vyskytujúce všade okolo nás a dokonca aj v našom tele. Niektoré baktérie sú dobré a pre naše telo prospešné, iné sú zas škodlivé, ba priam až nebezpečné. Pri bakteriálnej infekcii sa príznaky zvyčajne objavia lokálne, teda na mieste primárne postihnutom infekciou. Často ide o symptómy ako opuch, začervenanie a hnisanie.¹ Bakteriálnu infekciu môžete dostať priamo, ale môže sa objaviť aj ako pridružená infekcia, ktorá vznikne pri vírusovom ochorení. Infekcie baktériami si vyžadujú liečbu antibiotikami a často je ich liečba dlhšia.

Je bakteriálna infekcia prenosná?

Áno, bakteriálne infekcie sú prenosné. Rozlišujeme však to, ako rýchlo sa baktérie prenášajú, akou cestou sa prenášajú a tiež koľko ich treba na to, aby vyvolali u človeka infekciu. Niektoré bakteriálne infekcie sa šíria kvapôčkovou infekciou, iné kontaktom s chorým človekom, prípadne infikovaným predmetom, konzumáciou jedla alebo pitím vody. Iné baktérie sa prenášajú pri intímnom styku či zlej hygiene. Pokiaľ hovoríme vyslovene o prenose z človeka na človeka, dalo by sa povedať, že najčastejšie dochádza k prenosu práve kvapôčkovou infekciou a priamym kontaktom.

Ako rozlíšiť bakteriálnu infekciu od tej vírusovej?

Vy sami pravdepodobne budete len ťažko schopný s istotou určiť, či trpíte vírusovou alebo bakteriálnou infekciou. To dokáže posúdiť lekár na základe patričných testov a vyšetrení. Čo vám však môže o vašom ochorení povedať viac, je napríklad prítomnosť žltého, až akoby zeleného sekrétu slizníc – čiže hlienu pri kašli a fúkaní nosa.

V prípade bakteriálnej infekcie hrdla, akou je napríklad hnisavá angína, sú zase prítomné biele fliačiky na mandliach a v hrdle. Pri mnohých ochoreniach to ale nie je tak ľahko poznateľné. Medzi najrýchlejšie a najúčinnejšie spôsoby, ako tieto infekcie od seba odlíšiť, patrí takzvaný CRP test.

CRP test je spoľahlivým spôsobom nielen na detekovanie bakteriálnej infekcie, ale pomáha lekárovi spoľahlivo určiť účinnosť liečby a zlepšovanie stavu pacienta. Na vykonanie CRP testu postačí kvapka krvi z prsta. Ide teda o bezbolestné a rýchle vyšetrenie.^2,3

Aké lieky sa používajú na liečbu bakteriálnej infekcie?

Mnoho ľudí si myslí, že antibiotiká sú odpoveďou na všetky ochorenia a že pokiaľ im ich lekár nepredpíše, nie je liečba dostatočná. Pravdou však je, že antibiotiká sa používajú špecificky na liečbu bakteriálnych infekcií. Pokiaľ sa u vás tento typ infekcie nepreukáže, liečba antibiotikami je zbytočná. Antibiotiká totiž nie sú účinné proti vírusovým infekciám.

Antibiotiká „pracujú“ tak, že útočia na citlivé miesto bunky a blokujú ich dôležité funkcie. To znamená, že napríklad zastavia rast takejto bunky, znemožnia jej ďalšie rozmnožovanie, prípadne ju celú usmrtia. Keďže vírus, na rozdiel od baktérie, nie je bunka, antibiotikum vám pomôže len v tom prípade, že sa k primárne vírusovej infekcii pridruží komplikácia vo forme bakteriálnej infekcie.

Rezistencia na antibiotiká – prečo by ste mali tieto lieky užívať len vtedy, keď je to naozaj potrebné?

Antibiotiká by ste mali užívať len vtedy, keď vám ich predpíše lekár, pričom by ste sa vždy mali presne držať jeho pokynov. Pokiaľ by ste totiž antibiotiká užívali nadmerne a zbytočne, zvýšite šancu, že sa na ne baktérie stanú rezistentnými. To znamená, že sa im prispôsobia a stanú sa voči nim odolné. Túto rezistenciu si potom dokážu predávať medzi sebou, a to nielen z generácie na generáciu, ale aj takzvaným horizontálnym prenosom – čiže medzi sebou navzájom. Odolnosť teda vzniká na základe určitej genetickej mutácie buniek alebo výmenou rezistentných génov medzi bunkami.

Toto má za následok, že užívanie antibiotík nemusí zničiť všetky baktérie. Niektoré ostanú vo vašom tele a môžu opätovne vyvolať ochorenie. Pri ďalšej liečbe, respektíve opätovnom nasadení daných antibiotík sa potom stáva, že predpísaný druh liekov nezaberá, nakoľko baktérie sú voči nim odolné.³

Ako prebieha liečba, keď sa nepreukáže bakteriálna infekcia?

Ak ste chorý, navštívite lekára, ten vám urobí CRP test a ukáže sa, že vaše ochorenie nie je bakteriálneho pôvodu, prebieha liečba zväčša symptomaticky. To znamená, že vám lekár predpíše alebo odporučí lieky na liečbu konkrétnych príznakov. Medzi najčastejšie symptómy pritom patrí horúčka, kašeľ, bolesť hrdla či nádcha. Na liečbu vírusových ochorení sa používajú napríklad tieto voľnopredajné lieky: