SIBO: Všetko o syndróme bakteriálneho prerastenia tenkého čreva. Aké sú príznaky SIBO a ako sa lieči?
Syndróm bakteriálneho prerastenia tenkého čreva, tzv. SIBO, označuje stav, pri ktorom baktérie z hrubého čreva prerastajú do tenkého čreva. U človeka to môže viesť k tráviacemu diskomfortu1.
Prirodzené baktérie ľudského tela vytvárajú spolu so svojimi produktami mikrobiont, známejší aj pod názvom mikroflóra. Mikrobiont je v podstate svetom baktérií v ľudskom tele. Nemusíte sa však báť, ide o tzv. dobré baktérie, ktoré sú pre človeka potrebné. Tento mikrobiont osídľuje pokožku, nosovú sliznicu, močovo-pohlavný a tráviaci trakt. Zabezpečuje homeostázu medzi vonkajším a vnútorným prostredím človeka.
Názov SIBO pochádza z angličtiny a je skratkou pre celý názov tohto ochorenia – Small Intestinal Bacterial Overgrowth.
Črevný mikrobióm a ako súvisí so SIBO?
Najpočetnejšie zastúpenie baktérií je práve v črevách. Črevný mikrobiont pozostáva z 500 rôznych bakteriálnych druhov. Osídlenie čriev mikroorganizmami sa mení smerom od žalúdka k hrubému črevu. Baktérie sa v kyslom prostredí vplyvom žalúdočných, pankreatických a žlčových kyselín nemôžu množiť, takže je pre ne prostredie čreva ideálnejšie.
Konkrétne črevná mikroflóra zohráva nezastupiteľnú úlohu v trávení a absorpcii živín v tráviacom trakte. Mikroorganizmy taktiež vytvárajú ochrannú bariéru na sliznici čriev, čím zabezpečujú prirodzenú imunitu, a to ochranu pred prienikom škodlivých mikroorganizmov2.
Zastúpenie baktérií v určitých častiach čriev sa tiež líši. V tenkom čreve je ich výskyt oveľa menší ako v hrubom čreve, pričom zriedka prekračuje 1000 mikroorganizmov na jeden mililiter. Sekrécia žalúdočnej kyseliny a črevná motilita bránia premnoženiu baktérii v tenkom čreve. Keď tieto obranné mechanizmy zlyhajú, baktérie začnú prerastať do hrubého čreva a rozvinie sa syndróm bakteriálneho prerastenia, teda SIBO1.
Čo spôsobuje SIBO?
SIBO môže byť spôsobený zlou životosprávou, chronickým stresom, nedostatkom vlákniny a zlými stravovacími návykmi. Nedostatočná absorpcia živín, s narušenou motilitou čriev a chronickou bolesťou, môže viesť k poškodeniu sliznice, čím sa naruší homeostáza medzi vonkajším a vnútorným prostredím čriev.
Často sa SIBO rozvinie aj v dôsledku iného ochorenia, ako je napríklad syndróm dráždivého čreva, chronická pakreatitída, diabete mellitus, hypotyreóza, postradiačná enteropatia alebo sklerodermia. Veľký vplyv na rozvoj SIBO majú anatomické zmeny v tráviacom trakte po operácii či vážnych infekciách alebo celková imunitná nedostatočnosť.
Upozornenie:
Syndrómom bakteriálneho prerastenia trpia prevažne ženy a starší ľudia, ktorý sa opakovane sťažujú na rôzne tráviace ťažkosti.
SIBO príznaky sú:
- Nadúvanie
- Nafukovanie
- Zápcha alebo naopak riedka stolica
- Bolesť a kŕče brucha
- Pocit plnosti
- Nevoľnosť
- Slabosť a únava
V súčasnosti sa vyšetrenie SIBO stalo predmetom diferenciálnej diagnostiky gastrointestinálnych ťažkostí. Zlatým štandardom testovania SIBO je kultivácia obsahu tenkého čreva. Tento test je však invazívny, finančne nákladný a sporný, pokiaľ sa jedná o presný počet baktérií. V súčasnosti sa volí skôr dychový test, ktorý je neinvazívny, lacný a rýchly3. Princíp testu spočíva v stanovení koncentrácie vodíka vo vydychovanom vzduchu.
Príprava na SIBO test
Na to, aby bol test správne prevedený a poskytol relevantný výsledok, dostane pacient od gastroenterológa presné pokyny, ako sa na vyšetrenie pripraviť.
- 4 týždne pred vyšetrením by pacient nemal užívať antibiotiká, podstúpiť kolonoskopiu, gastrofibroskopiu a podobné vyšetrenia.
- 1 týždeň pred vyšetrením by pacient nemal užívať laxatíva a lieky ovplyvňujúce stolicu – laktóza, fruktóza, probiotiká.
- 24 hodín pred vyšetrením by pacient nemal jesť ťažko stráviteľné jedlá (strukoviny, vyprážané jedlá, mlieko, mliečne výrobky, celozrnné pečivo, orechy, ovocie, zeleninu). Taktiež sa neodporúčajú konzumovať jedlá a nápoje s vysokým obsahom cukru.
- 24 hodín pred vyšetrením sa odporúča stravovať striedmo a konzumovať ľahko stráviteľné jedlá (ryby, hydina, ryža, vajíčka, biele pečivo). Pitný režim by mal obsahovať už iba čistú vodu.
- 12 hodín pred vyšetrením by pacient nemaljesť už žiadne jedlo ani piť alkohol a mal by piť len čistú vodu3,4.
SIBO vyšetrenie – ako prebieha a čo vás čaká?
Pred samotným vyšetrením už pacient nesmie nič konzumovať. Maximálne 2 hodiny pred vyšetrením si môže umyť zuby a napiť sa trochu vody. 2 hodiny pred testom však nesmie pacient fajčiť, cvičiť ani sa namáhať. O potrebe užívania ranných liekov rozhoduje ošetrujúci lekár. Obvykle sa užijú ihneď po vyšetrení, pretože najčastejšie sa test na SIBO realizuje ráno.
Celé vyšetrenie na SIBO trvá približne 2,5 hodiny. Na úvod pacient vydýchne celý obsah pľúc po hlbokom nádychu do trubičky, ktorá je napojená na testovací prístroj. Stačí si predstaviť fungovanie alkohol testeru, je to veľmi podobné. Následne pacient vypije roztok laktulózy a v stanovených intervaloch (15 – 20 minút) opakovane vydychuje vzduch cez trubičku do prístroja. Prístroj okamžite zaznamená koncentráciu vodíka, ktorá sa zapisuje a následne lekárom vyhodnocuje.
Kontraindikovaní na test sú pacienti s cukrovkou alebo chronicky chorí pacienti, ktorým to na základe zdravotného stavu neodporučí ich ošetrujúci lekár. Podľa celosvetových štandardov je SIBO diagnostikované, keď koncentrácia vydychovaného vodíka presiahne hodnotu 10 ppm v priebehu 60 – 120 minút po požití laktulózy3,4.
Čo príde po SIBO vyšetrení?
Ak vyšetrenie prebehne v poriadku a test nezaznamená zvýšenú hodnotu koncentrácie vodíka vo vydychovanom vzduchu, pacientovi sa odporučí podstúpiť ďalšie vyšetrenia podľa ťažkostí, ktorými trpí. Pokiaľ bolesti brucha a tráviace ťažkosti neustupujú, odborný lekár hľadá s pacientom ďalšie riešenia.
V prípade pozitívneho testu, kedy koncentrácia vodíka stúpne nad 10 ppm, gastroenterológ pacientovi predpíše antibiotiká. V niektorých krajinách je okamžite nasadený levofloxacín. Na Slovensku je predpisovaný rifaximín, ktorý pacient užíva 7 – 10 dní, v ťažších prípadoch premnoženia baktérií až 14 dní4.
K antibiotickej liečbe sa odporúča užívať probiotiká a prebiotiká na obnovu prirodzenej mikroflóry.
Veľmi obľúbené sú aj prípravky s berberínom a masticha, čo je živica zo stromu Pistacia lentiscus. Pre pacienta so SIBO je veľmi prospešné, keď upraví svoju životosprávu a stravuje sa podľa diétneho režimu s nízkym obsahom sacharidov, tzv. FODMAP1.
FODMAP: Diéta pri SIBO. Akým potravinám sa vyhýbať?
Fermentovateľné (kvasiteľné sacharidy): Potraviny rozložiteľné mikroorganizmami ako sú baktérie alebo kvasinky.
Oligosacharidy: Obilniny a strukoviny.
Disacharidy: Laktóza v mliečnych výrobkoch.
Monosacharidy: Fruktóza v ovocí a zelenine.
Polyoly: Potravinárske sladidlá.
Nevhodné potraviny podľa FODMAP:
- Sladené nápoje
- Strukoviny ako fazuľa, šošovica, hrach
- Obilniny – raž, pšenica
- Mliečne výrobky s obsahom laktózy
- Sušené ovocie
- Hrušky, figy, jablká, bobuľové ovocie
- Med
- Cibuľa, cesnak
Vhodné potraviny podľa FODMAP:
- Obilniny neobsahujúce lepok – kukurica, ryža
- Vajíčka, quinoa
- Jahody, grep, marhule, citrusy, maliny, čučoriedky
- Tofu
- Mäso a ryby
- Listová zelenina, paprika, paradajky, mrkva, zemiaky, brokolica, kel, uhorka, baklažán, špargľa, zelená fazuľka, cvikla, cuketa, avokádo, olivy
- Všetky druhy orechov – ale naturálne, bez soli a cukru
- Olivový olej, kokosový olej
- Horká čokoláda
Recidíva SIBO je veľmi častá, a to hlavne u starších pacientov alebo u chronicky chorých pacientov, ktorí trpia dlhodobo tráviacimi ťažkosťami alebo užívajú inhibítory protónovej pumpy (lieky na reflux). Preto sa týmto pacientom odporúča užívať antibiotiká dlhšie a častejšie, napríklad v mesačných intervaloch.
Tráviace ťažkosti, problémy s vyprázdňovaním alebo bolesti brucha môžu byť pre pacienta veľmi nepríjemné. Ak problémy pretrvávajú dlhšie ako 3 mesiace, je potrebné aby čo najskôr navštívil gastroenterologickú ambulanciu a spolu s odborným lekárom našiel príčinu jeho diskomfortu. Opäť totiž platí, že včasná diagnostika prináša včasné riešenia na zlepšenie kvality života každého pacienta.
Zdroje použité v článku:
1. SORATHIA, S.J. a kol. Small Intestinal Bacterial Overgrowth. [Updated 2023 Apr 17]. In: StatPearls [Internet]. Treasure Island (FL): StatPearls Publishing; 2023 Jan-. Dostupné z www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK546634/.
2. BRANDYSOVÁ, R. a M. ŠPAGLOVÁ. Črevná mikrobionta a exogénne faktory ovplyvňujúce jej zloženie. Praktické lekárnictvo, 2022;12(2):55-59. www.solen.sk.
3. TANSEL, A. a D.J LEVINTHAL. Understanding Our Tests: Hydrogen-Methane Breath Testing to Diagnose Small Intestinal Bacterial Overgrowth. Clin Transl Gastroenterol. 2023 Apr 1;14(4):e00567. doi: 10.14309/ctg.0000000000000567. PMID: 36744854; PMCID: PMC10132719.
4. SHIMURA, S. a kol. Intestinal Bacterial Overgrowth in Patients with Refractory Functional Gastrointestinal Disorders. J Neurogastroenterol Motil. 2016 Jan 31;22(1):60-8. doi: 10.5056/jnm15116. PMID: 26554916; PMCID: PMC4699722.
