Vitamíny rozpustné v tukoch potrebujú na absorpciu do organizmu mastné či tukové zložky. Vitamíny rozpustné vo vode naopak tieto zložky nepotrebujú. Do tejto skupiny patrí vitamín B a vitamín C. Aké majú tieto 2 vitamíny význam pre náš organizmus? Pripravili sme pre vás krátky článok s odpoveďami na tieto otázky.
Vitamín C je ako kyslý citrón, ale účinky má sladké
Vitamín C, teda kyselina askorbová, je pre ľudský organizmus jedným zo základných mikrovýživných prvkov s mnohými funkciami súvisiacimi predovšetkým s jeho schopnosťou uvoľňovať elektróny. V tele sa správa ako regulátor enzýmov či ako antioxidant. Okrem toho sa okrajovo podieľa na mnohých významných pochodoch v ľudskom organizme. Prispieva k zlepšenej funkcii imunitného systému predovšetkým podporou vrodeného a získaného imunitného systému.
Jeho prítomnosť podporuje funkciu epitelovej bariéry proti patogénom, chráni pred enviromentálnym stresom. Vitamín C má v organizme rozsiahle molekulárne, bunkové a metabolické účinky. Odporúčané prijímané denné dávky kyseliny askorbovej sú 100 – 200 mg/deň. Táto dávka je dostačujúca na to, aby sa vytvorila dostatočne saturovaná plazmatická koncentrácia, ktorá je u zdravých ľudí približne 0,8 mg/dl (45 µmol/l). Koncentrácia vitamínu C je odlišná v jednotlivých tkanivách. Pri zvýšenom príjme sa zvýši koncentrácia v plazme, a to v prvých fázach lineárne.
Pokiaľ sa rozhodnete užívať ho formou výživových doplnkov, je vhodné siahnuť po kapsuliach s postupným uvoľňovaním, pretože pri tomto vitamíne platí, že ho treba prijímať v menších množstvách, ale zato pravidelne.
Aké vitamíny patria do B komplexu?
Do skupiny vitamínov skupiny B zaraďujeme 8 podôb tohto vitamínu, a to vitamín B1 (tiamín), vitamín B2 (riboflavín), vitamín B3 (niacín), vitamín B5 (kyselina pantoténová), vitamín B6 (pyridoxín), vitamín B7 (biotín), vitamín B9 (kyselina folová) a vitamín B12 (kobalamín). Hoci sa tieto druhy vitamínov vo väčšine prípadov zaraďujú medzi komplex vitamínov, každý z nich má špecifické a jedinečné účinky na ľudský organizmus. V prípade komplexu vitamínov skupiny B sa tieto vitamíny považujú za „zdroj zdravia a dobrého bytia“. Ich dostatok má priamy dopad na tvorbu energie, funkcie mozgu a tiež na bunkový metabolizmus. Komplex vitamínu B má mnohé nezastupiteľné funkcie a úlohy, a jeho prijímanie je závislé od nielen prijímania rastlinnej ale aj živočíšnej potravy.
Vitamín B1 – tiamín
Tiamín je zodpovedný za tvorbu energie z prijímaného jedla. Je nenahraditeľný pri vzniku a raste buniek a pri plnení ich funkcií. Pokiaľ je prijímaný z potravy v nízkych dávkach, absorbuje sa tenkým črevom za pomoci aktívnych transportérov. Pokiaľ sa prijíma vo farmakoterapeutických dávkach prebieha jeho absorbcia pasívne. Malé množstvo sa dokáže uskladňovať v pečeni, ale keďže má veľmi krátky polčas, mal by sa prijímať kontinuálne.
Vitamín B2 – riboflavín
Riboflavín je základným komponentom pre dva základné koenzýmy, ktoré predstavujú hlavnú úlohu vo výrobe energie, vo funkciách buniek, pri raste a vývoji, pri metabolizme tukov, liečiv a steroidov.
Vitamín B3 – niacín
Niacín je prirodzene sa vyskytujúci vitamín skupiny B v potrave, pričom po jeho absorpcii ho všetky tkanivá v organizme premieňajú alebo konvertujú do jeho metabolicky aktívnej podoby. Viac ako 400 enzýmov vyžaduje prítomnosť aktívnej podoby niacínu ako katalyzátora. Žiadny iný vitamín nemá tak široko zastúpené pôsobenie v rámci chemických reakcií v organizme. Vo všetkých tkanivách okrem kostrových svalov sa premieňa na inú aktívnu formu, ktorej prítomnosť sa vyžaduje pri enzýmoch zapojených do kritických bunkových funkcií a bunkovej komunikácie.
Vitamín B5 – kyselina pantoténová
Vitamín B5 má svoju základnú úlohu syntetizovať koenzým A, ktorý je nevyhnutný pre syntézu a degradáciu mastných kyselín. Pôsobí tiež na množstvo ďalších anabolických a katabolických procesov.
Vitamín B6 – pyridoxín
Pyridoxín vo formách koenzýmu plní v tele celý rad funkcií a je mimoriadne všestranný. Zúčastňuje sa na viac ako 100 enzýmových reakciách, väčšinou týkajúcich sa metabolizmu bielkovín. Fosfátové podoby pyridoxínu sa podieľajú na metabolizme aminokyselín a lipidov. Vitamín B6 je tiež potrebný pri rozumovom rozvoji prostredníctvom biosyntézy prenášačov informácií, pri udržiavaní normálnych hladín homocysteínu v krvi, podieľa sa na glukoneogenéze a glykogenolýze, imunitných funkciách a na tvorbe krvného farbiva hemoglobínu.
Vitamín B7 – biotín
Biotín je kofaktorom piatich karboxyláz, ktoré urýchľujú kritické kroky v metabolizme tukov, glukózy a aminokyselín. Väčšina biotínu v potravinách sa viaže na bielkoviny, hoci niektorý biotín v potrave je vo voľnej forme.
Vitamín B9 – kyselina folová
Vitamín B9 je nezastupiteľný predovšetkým pri správnom delení buniek. Porušenie správnosti tohto procesu spôsobuje predovšetkým megaloblastickú anémiu, ktorá je najcharakteristickejších ochorením z nedostatku vitamínu B9. Nie je známe, či nemetabolizovaná kyselina listová má nejakú biologickú aktivitu alebo môže byť použitá ako biomarker stavu kyseliny listovej. Folát sa syntetizuje aj v črevnej mikroflóre, môže sa absorbovať cez hrubé črevo. Celkový obsah folátu v tele sa odhaduje na 15 až 30 mg; asi polovica tohto množstva je uložená v pečeni a zvyšok v krvi a iných tkanivách.
Vitamín B12 – kobalamín
Vitamín B12 existuje v niekoľkých formách a obsahuje minerálny kobalt, preto sa zlúčeniny s aktivitou vitamínu B12 súhrnne nazývajú „kobalamíny“. Aktívne formy vitamínu B12 sú nevyhnutné pri metabolizme. Vitamín B12 je potrebný na správnu tvorbu červených krviniek, neurologické funkcie a syntézu DNA. Vitamín B12, viazaný na bielkoviny v potrave, sa uvoľňuje pôsobením kyseliny chlorovodíkovej a žalúdočnej proteázy v žalúdku. Ak sa do obohatených potravín a doplnkov výživy pridáva syntetický vitamín B12, je už vo voľnej forme, a preto tento separačný krok nevyžaduje.
História článku