Infarkt myokardu je život ohrozujúce ochorenie. Čo sú jeho varovné príznaky, ako ho diagnostikujeme a správne liečime?
Infarkt myokardu, známy aj ako infarkt srdcového svalu či v angličtine heart attack, je vážne život ohrozujúce ochorenie, ktoré potrebuje neodkladnú lekársku starostlivosť. Radíme ho medzi akútne formy ischemickej choroby srdca.1 Vzniká na podklade zmien prietoku krvi týmto orgánom, pričom je prietok obmedzený, alebo v niektorej časti úplne zablokovaný.
Blokáda väčšinou súvisí s procesom aterosklerózy vencovitých tepien – kôrnatením koronárnych artérií. Ateroskleróza je dej, pri ktorom dochádza k ukladaniu tuku, hlavne cholesterolu, vo vnútornej výstelke ciev. Takýto aterosklerotický plát je rizikom vzniku srdcovej príhody jednak tým, že zhrubne a zastaví sa tak prietok krvi ku srdcovému svalu, alebo môže prasknúť a vytvorená zrazenina zapchá cievu niekde v jej koncových častiach.
Upozornenie:
Dlhodobo vysoký cholesterol môže byť jednou z príčin aterosklerózy, vedúcej k infarktu myokardu. Výskyt infarktu myokardu u mužov stredného veku je približne 10 – 15 prípadov na 1000 obyvateľov. U žien sa často vyskytuje až po klimaktériu v podobnej miere ako u mužov.
Prečo je dôležité starať sa o zdravie srdcovo-cievnej sústavy?
Keď je cieva upchatá, do častí, ktoré predtým vyživovala, neprichádzajú živiny ani kyslík (ischémia). Takéto tkanivo začne zanikať, pričom bunky srdcového svalu v danej lokalite nevratne odumierajú.
Prognóza infarktu do veľkej miery závisí od toho, na akom mieste je srdce takto postihnuté. Pri uzávere hlavného kmeňa koronárnej tepny býva väčšinou prognóza zlá. Ak sa poškodí napríklad v menších vetvách vencovitých tepien, prognóza ochorenia býva lepšia.
Vďaka poznaniu príznakov a skorému zásahu dokážeme zachrániť množstvo pacientov s infarktom. Keď pacient infarkt myokardu prežije, tvorí sa v mieste odumretých oblastí tkanivová jazva. Tkanivo teda zostáva menejcenné. Aj napriek tomu ale môže srdce ako pumpa plniť svoju funkciu, teda distribúciu okysličenej i odkysličenej krvi do celého organizmu, aj keď často v obmedzenej miere.
Odlišujeme aj stav tzv. nestabilnej anginy pectoris. Je to tiež forma akútnej ischemickej choroby srdca, pri ktorej však nevzniká nekróza, ale iba ischémia. O tom, či vznikne nekróza, rozhoduje len dĺžka doby uzáveru tepny (môže dôjsť k rozpusteniu zrazeniny, tzv. rekanalizácii a aktivácii kolaterálneho riečiska – vedľajších vetiev cievy). V týchto prípadoch je aterosklerotický plát nestabilný, to znamená, že praská a zapĺňa sa zhlukom krvných doštičiek. Tie vylučujú aj chemické substancie, ktoré vedú k zúženiu cievy. Vzniká tu teda začarovaný kruh.
Príčiny vzniku infarktu
Najčastejšou príčinou infarktu myokardu je ochorenie koronárnych artérií. Pri tejto chorobe je jedna alebo viac vencovitých tepien blokovaných, väčšinou v súvise s aterosklerotickým cholesterolovým plátom. Tieto pláty redukujú (znižujú) prietok krvi srdcom. Aké sú ďalšie časté príčiny?
1. Čiastočné alebo úplné uzavretie vencovitej tepny. Jedna z ciest klasifikácie infarktu myokardu je použitie EKG, na ktorom je možné nájsť zmeny segmentu ST. V praxi potom delíme infarkt srdca na:
- Akútnu kompletnú blokádu – strednej alebo väčšej cievy. Znamená to väčšinou, že sa jedná o infarkt s eleváciou (nadvihnutím) ST segmentu na elektrokardiograme. Jedná sa o tzv. STEMI infarkt.
- Čiastočná (parciálna) blokáda – znamená, že na EKG nie sú prítomné zmeny v úseku ST v zmysle elevácie. Jedná sa teda o tzv. NONSTEMI infarkt.
2. Spazmus koronárnej artérie: jedná sa o zovretie, stiahnutie cievy, avšak nie je prítomná blokáda. Často vzniká u fajčiarov. Iný názov pre toto ochorenie je Prinzmetalova angina pectoris alebo variantná angina.
3. Niektoré infekcie: Poškodenie svalstva srdca môžu spôsobiť aj niektoré infekcie, napríklad COVID-19.
4. Spontánna dissekcia koronárnej artérie: natrhnutie vencovitej cievy spôsobuje život ohrozujúci stav.
Rizikové faktory infarktu myokardu sú:
- Vek – do rizikovej skupiny spadajú muži nad 45 rokov a ženy nad 55 rokov.
- Fajčenie – a tiež dlhodobé vystavovanie sa tabakovému dymu a nikotín všeobecne pôsobia na cievy negatívne.
- Vysoký krvný tlak – spolu s pridruženou obezitou, vysokým cholesterolom či cukrovkou môžu viesť k poškodeniu ciev a srdca. Pravdepodobnosť vzniku infarktu myokardu zvyšuje aj tzv. metabolický syndróm.
- Vysoký cholesterol a triglyceridy – ukladanie cholesterolu do ciev za vzniku aterosklerózy je predispozíciou k vzniku infarktu.
- Pozitívna rodinná anamnéza – zvýšený risk na rozvoj máte aj v prípade, že toto ochorenie prekonali príbuzní – rodičia, súrodenci a podobne.
- Nezdravé stravovanie – príjem vysokého množstva cukrov, tukov, slabá konzumácia zeleniny a ovocia či príjem veľa soli.
- Stres.
- Užívanie drog – stimulanciá ako metamfetamín či kokaín sú potencionálne nebezpečné a môžu viesť k vzniku infarktu.
- Preeklampsia – stav spojený so zvýšeným krvným tlakom počas tehotenstva.
- Autoimúnne ochorenia – potenciálnym rizikom sú aj ochorenia ako reumatoidná artritída alebo lupus erytematodes.
Ako rozpoznáte, že ide o infarkt?
Symptómy srdcového infarktu sa líšia od pacienta k pacientovi. Niektorí ľudia majú mierne prejavy, iní vážne, ďalší žiadne. K najbežnejším prejavom infarktu myokardu patrí hrudníková bolesť, ktorá môže byť pálivá, ostrá, pichavá, žeravá aj prenesená. Často sa objavuje vľavo pod lopatkou, niekedy v trojuholníku medzi rebrami nad pupkom, inokedy vyžaruje do ľavého ramena.
Pacient pociťuje celkový diskomfort. Necíti sa dobre. Môže ho zalievať studený pot, páli ho záha či pociťuje nevoľnosť a často veľkú úzkosť.2 Môže sa tiež vyskytnúť náhly závrat, pocit slabosti, pocit na vracanie a skrátené dýchanie. Niekedy je hlavným príznakom pocit zvierania srdca, inokedy pocit blížiacej sa záhuby či strach o život. Niektoré srdcové infarkty začínajú náhle. Iné sa však môžu ozývať dni, niekedy i mesiace. Oproti angine pectoris trvá zvyčajne bolesť pri infarkte aj niekoľko minút a neprestáva.
Varovné príznaky, ktoré môžu byť predzvesťou infarktu
Nepodceňujte bolesti v oblasti hrudníka v strese, pri hneve, pri zvýšenej fyzickej záťaži. Bolesť môže byť zvieravá, ostrá, tupá, avšak po chvíli ustupuje. Môže sa objaviť v chladnejšom počasí, ale aj po alkoholickom excese. Väčšinou spontánne odoznie. Všetky tieto príznaky môžu signalizovať anginu pectoris, ktorá zase môže byť predzvesťou infarktu.
Kedy vyhľadať lekára?
Pokiaľ vy alebo váš príbuzný pociťujete niektoré z príznakov vyššie a máte podozrenie na infarkt myokardu, neodkladne vyhľadajte lekársku pomoc. Držte sa nasledujúcich krokov:
- Zavolajte pohotovostné číslo 112, alebo vyhľadajte lekára priamo v nemocnici. Šoférovanie pri príznakoch nie je bezpečné.
- Ak máte predpísaný liek nitroglycerín, treba ho užiť.
- Tiež užite aspirín (alebo iný liek s obsahom kyseliny acetylsalicylovej), pokiaľ vám váš lekár nepovedal inak. Pre možné interakcie sa poraďte s pracovníkom na linke 112.
Upozornenie:
Ak pacient nemá hmatateľný pulz alebo prestal dýchať, je nutné započať kardiopulmonálnu resuscitáciu. Robia sa 2 vdýchnutia a 30 stlačení hrudníka, pričom tento cyklus sa opakuje až do príchodu sanitky.
K štandardnej diagnostike infarktu myokardu patrí EKG vyšetrenie, pri ktorom sa sníma elektrická aktivita srdca a zapisuje sa do podoby elektrokardiogramu. Z výsledku tohto vyšetrenia vie lekár zistiť rôzne typy ochorení srdca a infarkt. Pomocou ultrazvuku sa vykonáva aj echokardiogram. Zobrazuje prietok krvi cez srdce a chlopne, pričom identifikuje, ktorá časť srdca bola poškodená. Okrem základného vyšetrenia musí doktor poznať hodnotu tlaku krvi. Ten môže byť pri infarkte myokardu vysoký, alebo naopak veľmi nízky.
Krvné vyšetrenie je zamerané hlavne na troponín – proteín, ktorý sa do krvi vylučuje pri poškodení srdcového svalu. Vykonať sa môže aj CT AG (angiografia pri počítačovej tomografii), ktorá dokáže detailne zhodnotiť cievne zásobenie srdca, teda vencovité tepny. Za niektorých okolností sa môže urobiť katetrizácia koronárnych ciev k nájdeniu samotnej blokády (angiogram).
Liečba infarktu patrí do rúk lekára
Terapia infarktu myokardu sa odvíja od toho, či sa jedná o čiastočnú alebo úplnú blokádu cievy. Delí sa na medikamentóznu, procedurálnu a rehabilitačnú.3
Medikamentózna terapia infarktu myokardu:
- Aspirín (kyselina acetylsalicylová) – znižuje zrážanie krvi, tým predchádza vzniku zrazeniny v postihnutej cieve
- Trombolýza, fibrinolýza – lieky rozpúšťajúce zrazeninu
- Iné lieky na riedenie krvi – heparín – riedi krv, zmierňuje tvorbu zrazenín
- Nitroglycerín – zvyšuje prívod krvi do srdca, podáva sa pod jazyk, tabletkovo alebo injekčne
- Morfín – podáva sa vtedy, keď po nitroglyceríne neustupuje bolesť hrude
- Beta blokátory – spomaľujú akciu srdca a znižujú tlak krvi, zároveň chránia pred ďalšími infarktmi,
- Antihypertenzíva – lieky znižujúce tlak krvi – patria sem diuretiká (odvodnenie), kalciové blokátory, ACE inhibítory či sartany
- Statíny – znižujú celkový cholesterol v organizme, čím predchádzajú vzniku aterosklerózy a následnému možnému infarktu
Procedurálna liečba
- PTCA – jedná sa o srdcovú katetrizáciu cestou cievy (najčastejšie stehnovej), pričom sa zavádza na zúžené miesto postihnuté aterosklerózou drôtená pletivová trúbka (STENT). Miesto je potom dlhodobo spriechodnené a riziko infarktu sa znižuje.
- CABG – otvorená operácia srdca, pri ktorej chirurg vezme zdravú cievu z inej časti tela a vytvorí ňou nové cesty pre výživu srdca krvou. Krv potom ide okolo blokovanej časti tepny.
Rehabilitačná liečba
- Oxygenoterapia
- Dychové cvičenia
- Zdravá diéta
- Protistresové cviky a nácvik relaxácie
- Komplexná kúpeľná liečba spojená s kardiálnou rehabilitáciou
Proti infarktu myokardu sa dá preventívne bojovať. Základom je zdravá životospráva
Okrem pravidelného pohybu je zo všetkého najdôležitejšie prestať fajčiť, obmedziť alkohol, udržiavať si prijateľnú váhu a zdravo sa stravovať. Znížte príjem cukrov, mastných a vyprážaných jedál, údeného mäsa a soli. Do jedálnička zaraďte ovocie a zeleninu s vysokým obsahom vlákniny, celozrnné potraviny, bielkoviny a zdravé tuky. Tieto odporúčania sú základnou a najúčinnejšou prevenciou nie len pred infarktom myokardu, ale prakticky pred každým civilizačným ochorením.
Pokiaľ vám bolo diagnostikované iné ochorenie, dodržiavajte liečbu a odporúčania stanovené lekárom. V prípade, že patríte do rizikovej skupiny, zvýšte pozornosť starostlivosti o zdravú srdcovo-cievnu sústavu. Okrem spomínanej stravy môžete napríklad siahnuť po doplnkoch na udržanie optimálnej hladiny cholesterolu či ochranu kardiovaskulárneho systému. Toto sú niektoré z nich:
Zdroje použité v článku:
1. KLENER, P. a kol. Vnitřní lékařství. Třetí, přepracované a doplněné vydání. Akutní formy ICHS. 2006. s.1036. [cit. 04.18.2024]. Dostupné z: ISBN 80-7262-430-X (Galén), ISBN 80-246-1252-6 (Karolinum)
2. MACON, L. B. a kol. Acute Myocardial Infarction (heart attack). 2021. Healthline [online] [cit. 04.18.2024]. Dostupné z: https://www.healthline.com/health/acute-myocardial-infarction
3. MAYO CLINIC STAFF. Heart attack. 2023. Mayoclinic [online] [cit. 04.18.2024]. Dostupné z: https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/heart-attack/symptoms-causes/syc-20373106
