Parodontitída vás môže stáť zub. Ako s ňou bojovať?
Mať zdravý a plne funkčný chrup do vysokého veku sa podarí len málokomu. V priebehu života sa zuby kazia a mechanicky poškodzujú, čo niekedy vedie až k ich strate. Vypadávanie zubov u dospelých je častým strašiakom najmä pri ochorení, ktoré poznáme pod názvami parodontóza, paradontóza, či paradentóza. Vedeli ste však, že ani jedno pomenovanie nie je správne? Zápalové ochorenie závesného aparátu zubov sa totiž správne odborne nazýva parodontitída. Dokáže pacienta poriadne potrápiť a starostlivosť o takýto chrup nebýva vždy jednoduchá.
Od zdravého parodontu k parodontitíde
Na to, aby zuby mohli plniť svoje základné funkcie – spracovanie potravy a tvorbu reči, musia byť v ústach pevne uložené v zubných lôžkach alveolárnej kosti. Podporné zubné tkanivá, ktoré obklopujú a upevňujú zub na svojom mieste, označujeme ako závesný aparát zuba, alebo parodont. Je tvorený ďasnom (gingiva), väzivovým tkanivom – ozubicou (periodontium), alveolárnou kosťou (processus alveolares) a zubným cementom (cementum) nachádzajúcim sa na povrchu koreňa zubu. Každá z týchto štruktúr má svoju nezastupiteľnú úlohu, a poškodenie hoci len jednej z nich sa môže vo výsledku prejaviť nežiaducim ovplyvnením fungovania celého parodontu.
Chorobný stav, pri ktorom dochádza k poškodeniu až deštrukcii tkanív závesného aparátu, ktoré upevňujú zub v zubnom lôžku, preto označujeme ako parodontitída1. Je preukázané, že hlavným vinníkom pri vzniku parodontitídy je zubný plak, ktorý je tvorený zvyškami potravy, slinami a baktériami. Pokiaľ nie je zubný plak zo zubov a medzizubných priestorov pravidelne a dostatočne odstraňovaný, hromadí sa a mineralizuje, čím vzniká zubný kameň. Zubný kameň je najčastejšou príčinou zápalovej reakcie ďasna – gingivitídy, ktorá na seba upozorňuje zvýšenou krvácavosťou ďasien.
O parodontitíde hovoríme vtedy, ak neliečený zápal ďasien postupuje k rozpadu spojivových tkanív a úbytku alveolárnej kosti (resorpcii), ktoré sú viditeľné na röntgenových snímkach. V okolí krčkov zubov vznikajú prehĺbené ďasnové žliabky, tzv. parodontálne choboty (vačky), ktoré majú hĺbku viac ako 3 mm. Parodontálne choboty narúšajú pripojenie zubov k ďasnu a kosti, a tým zvyšujú kývavosť zubov. Ľahko sa v nich usádza ďalší zubný plak a zubný kameň, ktoré sú vhodným prostredím pre osídlenie baktériami a následný rozvoj zápalu, či hnisavého výtoku. V závažných štádiách dochádza až k vypadnutiu zuba1,2.
Ako sa parodontitída prejavuje?
Prvým príznakom parodontitídy býva u väčšiny pacientov krvácanie ďasien, ktoré sa objavuje po čistení zubov alebo po jedle, prípadne cez noc. Pacienti si zvyčajne ako prvé všimnú zvyšky krvi pri vypľúvaní zubnej pasty, na medzizubnej kefke či zubnej niti. Ďasno býva z dôvodu vyššieho prekrvenia začervenané, a môže byť prítomný i mierny opuch, kvôli ktorému je ďasno pri dotyku viac citlivé alebo bolestivé.
Prvým príznakom parodontitídy býva u väčšiny pacientov krvácanie ďasien, ktoré sa objavuje po čistení zubov alebo po jedle, prípadne cez noc. Pacienti si zvyčajne ako prvé všimnú zvyšky krvi pri vypľúvaní zubnej pasty, na medzizubnej kefke či zubnej niti. Ďasno býva z dôvodu vyššieho prekrvenia začervenané, a môže byť prítomný i mierny opuch, kvôli ktorému je ďasno pri dotyku viac citlivé alebo bolestivé.
Agresívna vs. chronická parodontitída
Z hľadiska rýchlosti postupu ochorenia môžeme parodontitídu rozdeliť na agresívnu a chronickú. Aký je medzi nimi rozdiel?
Agresívna forma parodontitídy
Ako už názov napovedá, táto forma má náhly priebeh a môže viesť k rýchlejšej strate zubov1. Vyskytuje sa skôr u starších detí a mladých dospelých do 25 rokov, ktorí sú inak systémovo zdraví. Agresívna parodontitída sa vyznačuje rapídnym úbytkom alveolárnej kosti okolo viacerých zubov trvalého chrupu, prítomné sú i hlbšie parodontálne choboty. Hoci množstvo prítomného zubného plaku je menšie ako u chronickej formy, plak obsahuje väčšie množstvo škodlivých mikroorganizmov1,3.
Chronická parodontitída
Postihuje skôr dospelých, hoci ani mladší pacienti nie sú výnimkou. Predstavuje asi 95 % všetkých prípadov parodontitíd. Chronická forma má všeobecne pomalší priebeh a môže sa vyvíjať i niekoľko rokov, počas ktorých sa striedajú obdobia zlepšenia a zhoršenia stavu. U pacientov sa objavuje krvácanie ďasien, spočiatku bez výraznej bolestivosti, ktoré významne súvisí s množstvom nahromadeného zubného plaku. Závažnosť ochorenia v tomto prípade ovplyvňujú i systémové ochorenia, ako napríklad diabetes3,4.
Parodontitída je záležitosťou celého organizmu
Za vznikom gingivitídy či parodontitídy nemusia stáť len lokálne faktory pôsobiace v ústnej dutine, ako je napríklad hromadenie zubného plaku či infekcia. Často totiž bývajú aj príznakom iných systémových ochorení, znakom nerovnováhy hormónov alebo sú následkom našej genetiky. Vo viacerých štúdiách z posledných rokov bolo preukázané, že riziko a priebeh parodontitídy môže vo väčšej či menšej miere ovplyvňovať aj:5
Diabetes (cukrovka)
Vysoké hladiny glykémie (krvného cukru), ktorá nie je dostatočne kontrolovaná, zvyšujú aktivitu buniek a tvorbu látok podporujúcich zápal. Navyše, pri diabete sa oslabuje schopnosť regenerácie mäkkých tkanív parodontu a spomaľuje novotvorba kosti, čo prispieva k zhoršeniu stavu parodontitídy. Podobný efekt môže vyvolávať aj obezita, ktorá je často spojená práve s poruchami regulácie glykémie.
Pohlavné hormóny
Progesterón, ženský pohlavný hormón aktívny najmä v tehotenstve, zvyšuje tvorbu prozápalových látok a citlivosť ďasien na zubný plak. Tehotné ženy, predovšetkým medzi 2. – 8. mesiacom tehotenstva, sú náchylnejšie na podráždenie ďasien, opuchy a krvácanie. Tomuto stavu sa hovorí aj ,,tehotenská gingivitída“. Rizikovým môže byť i obdobie puberty, menštruácie a užívanie hormonálnej antikoncepcie, kedy dochádza k hormonálnym zmenám. Pokles hladín estrogénu, najmä počas menopauzy, taktiež výrazne prispieva k strate kostnej hmoty nielen v stavcoch a bedrách, ale aj v čeľustnej kosti, čo zvyšuje riziko uvoľnenia a straty zubov.
Poruchy imunity a krvi
Nevysvetliteľné krvácanie a hyperplázia ďasien (zväčšenie ďasien z dôvodu zmnoženia buniek) môžu byť sprievodným znakom závažných ochorení imunitného systému (napr. HIV/AIDS infekcie) alebo leukémie, zhubného ochorenia krvi.
Infekcie parodontu
Infekcia vírusu herpes simplex typu 1 vyvoláva tvorbu bolestivých pľuzgierov a vredov na slizniciach ústnej dutiny, čím iniciuje zápalovú odpoveď ďasien.
Lieky
Je známe, že niektoré druhy liekov, napríklad antiepileptiká (fenytoín, valproát), imunosupresíva (cyklosporín A) alebo blokátory vápnikových kanálov, dokážu vyvolávať zväčšenie ďasien a ich poruchy. Poškodenie ďasien a vznik nehojacich sa rán môže byť i nežiaducim účinkom cytostatík, určených na liečbu rakoviny. Bisfosfonáty, používané na liečbu osteoporózy, zas so sebou nesú menšie riziko odumierania čeľustnej kosti.
Genetika
Náchylnosť na parodontitídu je sčasti dedičná, pričom sa zdá, že genetické faktory zohrávajú v rozvoji ochorenia dôležitejšiu rolu skôr u mladších pacientov, ako u starších.
Upozornenie:
Netreba zabúdať na to, že liečba primárneho ochorenia by mala ísť vždy ruka v ruke s dôkladnou starostlivosťou o ústnu dutinu práve preto, aby sme preventívne znížili riziko gingivitídy či parodontitídy. Samozrejme, platí to aj opačne – stav ústnej dutiny totiž ovplyvňuje zdravie celého organizmu.
Na stave chrupu sa podpíše aj váš životný štýl
Nie je pochýb o tom, že hlavnou príčinou parodontitídy je hromadenie zubného plaku a kameňa na zuboch a v priestoroch okolo nich, ktoré je výsledkom nedostatočnej alebo nesprávnej ústnej hygieny. Baktérie, nachádzajúce sa v zubnom povlaku, totiž dokážu metabolizovať jednoduché cukry a premieňať ich na organické kyseliny, ktoré naleptávajú zubnú sklovinu a dráždia ďasno. Podráždené a oslabené ďasno je následne ľahkým terčom pre vznik zápalu – gingivitídy, ktorá je predstupňom parodontitídy.
Upozornenie
Prvé náznaky ochorenia dokáže zubný lekár alebo dentálna hygienička pri pravidelných návštevách ľahko spozorovať, no pokiaľ ich neabsolvujeme, ochorenie môže prerásť do závažného štádia, ktoré sa už nedá zvrátiť. Často sa stáva, že práve pacienti, ktorí nevenujú ústnej hygiene dostatočnú pozornosť, najčastejšie vynechávajú i preventívne prehliadky u zubára.
Hoci sa to nezdá, ale aj zloženie stravy, ktorú konzumujeme, môže ovplyvniť zdravie našich ďasien. Vplýva na ne predovšetkým nízka hladina niektorých vitamínov a minerálov, napríklad vitamínu C. Nedostatok vitamínu C (kyseliny askorbovej), už v dávnej minulosti vyvolával obávanú chorobu moreplavcov – skorbut, ktorým pri dlhých plavbách chýbalo v strave čerstvé ovocie a zelenina. Ochorenie sa okrem iného prejavovalo aj krvácaním ďasien a vypadávaním zubov. Hoci dnes máme prístup k pestrej strave viac-menej celoročne, nedostatok vitamínu C môže ohroziť najmä ľudí s poruchami vstrebávania živín, zo sociálne slabších pomerov alebo chronických alkoholikov5.
Okrem toho, ani fajčenie či žuvanie tabaku neprospieva zdraviu ústnej dutiny – u fajčiarov sa parodontitída prejavuje výraznejšou tvorbou parodontálnych chobotov, vyššou mierou úbytku kosti a častejšou stratou zubov.
Ústna hygiena je prevenciou i liečbou
Základom každej úspešnej liečby parodontitídy je dôkladné dodržiavanie ústnej hygieny, ktoré spočíva v pravidelnom odstraňovaní zubného plaku obsahujúceho škodlivé baktérie. Obzvlášť dôležité je zubný plak a kameň odstrániť nielen z povrchu zuba a medzizubných priestorov, ale aj z podďasnového priestoru v parodontálnych chobotoch, kde sa ľahko tvorí zápal.
Alfou i omegou je pri parodontitíde čistenie zubov zubnou kefkou aspoň 2x denne minimálne 3 minúty, ktoré ako jediné zabezpečí mechanické odstránenie zubného povlaku. Po vypití sladených nápojov alebo jedení kyslých potravín je vhodné počkať s čistením zubov aspoň 20 minút, aby sliny zneutralizovali kyseliny a zubná kefka mechanicky nepoškodila oslabenú zubnú sklovinu.
Nevyhnutnosťou je i precízne vyčistenie medzizubných priestorov medzizubnou kefkou a zubnou niťou aspoň raz denne, ktoré sú častým miestom usádzania zubného plaku. Odporúča sa používať zubnú pastu s obsahom fluoridov, ktoré napomáhajú remineralizácii a posilneniu zubnej skloviny. Pacienti s krvácajúcimi a citlivými ďasnami ocenia aj zubné pasty alebo gély s obsahom dusičnanu draselného alebo extraktu z klinčeka, ktoré majú znecitlivujúce účinky. Naopak, používanie zubných pást s drsnými, abrazívnymi zložkami, nie je vhodné používať z dôvodu, že môžu mechanicky dráždiť ďasná. Ústne vody s obsahom antiseptických zložiek (napr. chlórhexidínu) zas pomáhajú predchádzať vzniku infekcií.
Ako sa správne starať o svoj chrup?
Aj v našej online lekárni nájdete množstvo produktov, ktoré vám pomôžu k starostlivosti a domácej liečbe chrupu s paradontózou. Pozrite si všetky produkty a vyberte si spomedzi zubných pást, vôd či gélov.
V prípade parodontitídy je okrem precíznej domácej starostlivosti nevyhnutná aj profesionálna dentálna hygiena prevedená zubným lekárom alebo dentálnou hygieničkou. Samozrejme, netreba zabúdať ani na preventívne zubné prehliadky, na ktoré majú deti a tehotné nárok 2x ročne a dospelí 1x za rok. Zubný lekár dokáže na základe röntgenového snímku zistiť možný úbytok kosti ešte predtým, ako sa prejavia výraznejšie príznaky ochorenia. Závažné formy parodontitídy, najmä agresívnej, totiž niekedy vyžadujú i podávanie antibiotík, ktoré indikuje práve lekár, alebo chirurgickú liečbu, ktorej cieľom je odstránenie zápalových ložísk a nahradenie stratenej kosti a zubov implantátmi.
V zásade platí, že žiadne krvácanie ďasien by sme nemali nechať bez povšimnutia – až polovica gingivitíd sa totiž postupne premení na parodontitídu2. Nie nadarmo sa preto parodontitíde občas hovorí aj „ochorenie ďasien“. Z tohto dôvodu je ochorenie najlepšie podchytiť už v skorom štádiu zápalu ďasien, kedy môžeme ešte poškodenie mäkkých tkanív a kosti zvrátiť. Pri akýchkoľvek príznakoch preto neváhajte navštíviť vášho stomatológa.
Zdroje použité v článku:
1. DŘÍZHAL, I. Parodontitida – onemocnění ohrožující chrup. Med. pro praxi 2007; 4(9): 358-360
2. DŘÍZHAL, I. a kol. Parodontitida – jak ji poznat a léčit. Prakt. lékáren. 2012; 8(4): 164-166
3. KUMAR, S. Evidence-based update on diagnosis and management of gingivitis and periodontitis. Den Clin North Am
4. MEHROTRA, N. a SAURABH, S. Periodontitis. In: StatPearls [Internet]. Treasure Island(FL): Stat Pearl Publishing; 2022
5. STATELOVÁ, D. a kol. Ochorenie parodontu ako prejav systémových ochorení organizmu. Via pract. 2014; 11(3-4): 122-126
