Infekčné ochorenie COVID-19 sa po prvý raz objavilo v roku 2019 v čínskom meste Wuhan, odkiaľ sa rozšírilo do celého sveta. Spôsobuje ho koronavírus SARS-CoV-2, ktorý sa z človeka na človeka prenáša predovšetkým kvapôčkovou infekciou – teda rozptyľovaním kvapôčok sekrétu dýchaním, kýchaním a rozprávaním.1 Existuje viacero spôsobov, ako u pacienta detegovať infekciu vírusom SARS-CoV-2. Najpoužívanejšie sú diagnostické RT-PCR a antigénové testy.
Práve antigénové testy COVID-19 sú veľmi populárnou voľbou – možno si ich totiž urobiť aj doma, bez prítomnosti lekára či zdravotníka. Ako fungujú antigénové testy a kedy po nich siahnuť?
Predtým, ako prejdeme k samotným antigénovým testom, popíšeme si doteraz známe príznaky ochorenia COVID-19. Za ten čas, čo sa toto ochorenie aktívne rozšírilo po svete, ste mohli počuť o viacerých variantoch, napríklad bete, delte či omikrone. Príznaky a priebeh ochorenia sa môže pri jednotlivých variantoch ochorenia líšiť. Zatiaľ čo niektoré mutácie koronavírusu napádajú primárne dolné dýchacie cesty, iné spôsobujú ťažkosti horných dýchacích ciest a nemusí ich sprevádzať strata chuti a čuchu.
Medzi najčastejšie príznaky ochorenia COVID-19 patria:
Horúčka nad 38°C
Kašeľ
Sťažené dýchanie
Bolesť svalov
Bolesť hlavy
Únava
Malátnosť
Strata čuchu a chuti
Tieto symptómy môžu byť veľmi podobné chrípke, prípadne silnému prechladnutiu. Pokiaľ sa však infikujete koronavírusom, nemusíte mať príznaky – to sa pri chrípke stáva len veľmi sporadicky. Ak ste boli v úzkom kontakte s pozitívnou osobou a pociťujete príznaky ochorenia, kontaktujte svojho lekára a objednajte sa na RT-PCR alebo antigénový test.
Slovo antigén vzniklo zo slov antibody, čo znamená protilátka, a slovka gen – odvodené zo slova generovať. Antigén je teda biologický faktor, ktorý v ľudskom tele spôsobuje generovanie (výrobu) protilátok. Medzi takéto faktory patria patogény, ako sú vírusy, baktérie a iné choroboplodné zárodky. Pokiaľ vaše telo zaznamená výskyt proteínu, ktorý nie je vášmu telu vlastný – napríklad proteínu z obalu koronavírusu, spustí sa imunitná reakcia a biele krvinky začnú tvoriť protilátky.
Antigénový test funguje teda tak, že testovacie sklíčko, na ktoré nanášate roztok so vzorkou, obsahuje protilátky. Tieto protilátky sú chemicky upravené, aby k sebe proteíny vírusu prichytili a farebne ich odlíšili. To v praxi znamená, že pokiaľ sa vo vašej vzorke nachádzajú proteíny vírusu SARS-CoV-2, protilátky na sklíčku na ne zareagujú a test bude mať pozitívny výsledok.2
Keďže antigénové testy reagujú na prítomnosť proteínu vírusu SARS-CoV-2, ukazujú najpresnejšie výsledky práve vtedy, keď máte v tele najväčšiu koncentráciu vírusu. Ideálny čas na vykonanie Ag testu je teda zhruba 3 – 5 dní od nástupu príznakov ochorenia.3
Ako sme už spomenuli, antigénové i RT-PCR testy patria k diagnostickým testom, ktoré majú za úlohu detegovať prítomnosť koronavírusu SARS-CoV-2. Pri oboch testoch sa používajú vzorky výterov z nosa, nosohltana a/alebo hrdla. Aký je medzi nimi rozdiel?
RT-PCR testy zaraďujeme k molekulárnym testom, zisťujú totiž prítomnosť genetického materiálu vírusu alebo nukleovej kyseliny vírusu v odobratej vzorke. Gény, ktoré sa vo vzorke zachytia, sú namnožené chemickými procesmi a zviditeľnené pomocou fluorescenčného farbiva. Vďaka tomu je možné získať presnejšie výsledky a odhaliť prítomnosť vírusu aj vtedy, keď sa ochorenie ešte neprejavilo úplne. Nevýhodou týchto RT-PCR testov je, že na ich spracovanie je potrebné špeciálne laboratórne vybavenie a školení odborní pracovníci. Vzorky sa teda musia poslať do laboratória a výsledky sa dozviete najskôr o niekoľko hodín, väčšinou však až o 1 či 2 dni.
Antigénové testy sú, tak ako RT-PCR testy, určené na identifikáciu prebiehajúcej infekcie vírusom SARS-CoV-2. Líšia sa však nie len princípom, na základe ktorého detegujú vírus, ale aj tým, že:
Hoci bolo spočiatku potrebné sa na testovanie vždy prihlásiť na špecializované odberné pracovisko, dnes už máte k dispozícii testy určené na samodiagnostiku. Môžete si ich zaobstarať v lekárni a otestovať sa v pohodlí domova, pričom výsledok sa dozviete do 30 minút.
Pri domácom testovaní dávajte však vždy pozor na to, aby ste presne dodržali postup odberu i samotného nanesenia vzorky. Nedodržanie pokynov môže totiž viesť k neplatným alebo klamným výsledkom testu. Pokiaľ sa obávate samotného odberu, môžete byť pokojní. Väčšina samotestov na domáce použitie je určená na ster z prednej časti nosa, nie z nosohltana, čiže maximálne 2 – 2,5 cm. Nemusíte sa teda báť, že by ste si pri výtere ublížili.
Okrem klasických antigénových testov, pri ktorých je potrebný výter z nosa či nosohltana, môžete siahnuť aj po takzvaných slinových antigénových testoch. Ich použitie obľubujú predovšetkým tí, ktorým je výter nepríjemný. Ide tiež často o príjemnejšiu alternatívu pre deti a seniorov. V princípe fungujú tieto typy testov rovnako ako bežné Ag testy, miesto výterov sa však používajú sliny.
Použitie jednotlivých testov sa môže líšiť, preto si nezabudnite vždy pozorne prečítať príbalový letáčik s návodom. Skontrolujte si tiež, či balenie obsahuje všetky potrebné komponenty a či test nie je po exspirácii. Všeobecne prebieha samotestovanie antigénovým testom asi takto:
Pozitívny výsledok
Pokiaľ sa na testovacom sklíčku objaví testovacia čiarka T, spolu s kontrolnou čiarkou C, výsledok je pozitívny. To znamená, že u vás prebieha aktívna infekcia vírusom SARS-CoV-2.
Negatívny výsledok
V prípade, že u vás infekcia neprebieha, resp. je nepravdepodobná infekcia vírusom SARS-CoV-2, objaví sa len kontrolná čiarka C a testovacia čiarka T nie je viditeľná.
Neplatný výsledok testu
Pokiaľ na testovacom sklíčku nie je viditeľná kontrolná čiarka C, test je neplatný. V takomto prípade je potrebné vykonať nový test.
Pozor! Kontrolná čiarka C musí byť viditeľná vždy, bez ohľadu na to, či je výsledok vášho testu pozitívny alebo negatívny. Pokiaľ sa čiarka C neobjaví, test nie je platný.
Urobili ste si domáci antigénový test a vyšiel vám pozitívny? Kontaktujte ihneď vášho všeobecného lekára alebo Úrad verejného zdravotníctva. Lekár alebo pracovník ÚVZ vám odporučí ďalší postup. Nezabudnite dodržiavať karanténu a miestne nariadenia. Pokiaľ sa u vás prejavia príznaky ochorenia, upovedomte lekára. Pri zhoršení stavu volajte zdravotnú službu.
Zdroje:
