Ako sa lieči hypertenzia? Všetko, čo potrebujete vedieť o liečbe vysokého tlaku

Arteriálna hypertenzia (Morbus hypertonicus, hypertenzná choroba) je ochorenie, ktoré je spôsobené vysokým krvným tlakom. V priemyselne rozvinutých krajinách sa u dospelej populácie vyskytuje približne v miere 30 – 35%. Vo vyšších vekových skupinách výskyt ochorenia narastá, a teda sa vyskytuje častejšie.

Je to pomerne rozšírené ochorenie, ktoré svojimi komplikáciami významne ovplyvňuje morbiditu (chorobnosť) a mortalitu (úmrtnosť) obyvateľstva. Obvykle pri nej dochádza k zvýšeniu ako systolického, tak aj diastolického krvného tlaku. Vo vyššom veku býva naopak často zvýšený len systolický tlak krvi. Systolický tlak je ten, pri ktorom srdce vypudzuje krv do tepien. Diastolický tlak je ten, ktorý dosahuje srdce pri následnom nasávaní krvi späť dovnútra srdca.

Esenciálna hypertenzia

Esenciálna hypertenzia vzniká na podklade genetických faktorov, vonkajších vplyvov, ale aj porúch vnútorných regulačných mechanizmov. Príčiny sú:

• Dedičnosť – zistilo sa, že sa ochorenie vyskytuje v rodinách (familiárny výskyt).
• Faktory vonkajšieho prostredia – vysoký príjem soli, nedostatočný príjem draslíku, vápniku i horčíka, obezita, nadmerná konzumácia alkoholu, stres, fajčenie, cukrovka, vysoký cholesterol.
• Vek – rizikovou skupinou sú muži nad 55 rokov a ženy nad 65 rokov.
• Vnútorné regulačné mechanizmy ovplyvňujúce krvný tlak – hormonálne pôsobenie v organizme – vazokonstrikcia (zužovanie ciev), vazodilatácia (rozširovanie ciev).

Sekundárna hypertenzia

Jedná sa o hypertenziu, ktorá vzniká na základe iného ochorenia. Môže sa jednať o už vyššie spomínaný feochromocytóm, ale aj koarktáciu aorty (vrodené zúženie), hypertenziu na podklade zmien obličkových ciev, prípadne hypertenziu v tehotnosti (gestačná). Vzniká tiež pri poškodení CNS (centrálneho nervového systému) – tumory mozgu, úrazy hlavy, syndróm Guillain-Barré a podobne. Sekundárna hypertenzia sa môže objaviť aj po užívaní niektorých liekov, napríklad glukokortikoidoch.

Ako sa prejavuje vysoký krvný tlak?

O arteriálnej hypertenzii sa dá rozprávať aj ako o „tichom zabijaku“, nakoľko sa niekedy ochorenie odhalí až neskôr, prípadne sú jeho príznaky nešpecifické.

V prvom štádiu sa hypertenzia môže prejaviť ako bolesť hlavy, únava, závraty, pichanie pri srdci, tlak na hrudi, nesústredenosť, poruchy spánku. Môžu sa tiež objaviť neurologické problémy.

V druhom štádiu sú ťažkosti podobné, avšak pri echokardiografickom vyšetrení si lekár môže všimnúť zväčšenej ľavej komory, eventuálne známky jej preťaženia.

V treťom štádiu dochádza aj k funkčnému poškodeniu orgánov. To sa môže prejaviť námahovou dušnosťou, niekedy aj pokojovou. Môžu sa tiež objaviť príznaky pľúcneho edému (opuchu). Pri ďalšom vyšetrovaní narazí lekár na opuch očnej papily, známky ICHS (ischemickej choroby srdca) či cievneho poškodenia mozgu (náhla cievna mozgová príhoda).

Pre vyššie hodnoty krvného tlaku je tiež typické začervenanie v tvári (pletora), či krvácanie z nosa (epistaxa). Medzi základné prejavy hypertenzie tiež patria zakrvácané spojovky očí.

Ako sa lieči hypertenzia?

Terapiou sa lekár snaží dosiahnuť normalizáciu hladiny krvného tlaku, teda pod hodnotu 140/90 mmHg. Cieľom antihypertenzívnej liečby nie je však len zníženie tlaku, ale aj spomalenie rozvoja komplikácií hypertenzie. Liečba sa delí na nefarmakologickú a farmakologickú a mala by byť ordinovaná kardiológom.

K nefarmakologickej terapii hypertenzie patrí:

• zníženie hmotnosti u obéznych pacientov,
• zníženie príjmu soli na 5 – 6 gramov denne,
• správna diéta, teda zvýšenie konzumácie ovocia a zeleniny a zníženie celkového príjmu nasýtených tukov (jedálniček by sa mal každému pacientovi pripravovať individuálne),
• zníženie príjmu alkoholu,
• obmedzenie fajčenia,
• eliminácia stresu a zvládanie stresových situácií – napríklad pomocou autogénneho tréningu alebo muzikoterapie,
• dostatočná telesná aktivita a šport.

Toto všetko sú faktory zdravého životného štýlu, ktoré môžu pomôcť k zdraviu aj úprave hladiny krvného tlaku. Farmakologická terapia býva zahájená vtedy, keď nepomohla liečba nefarmakologická a pacient má opakovane namerané vyššie hodnoty tlaku. Liečba sa ordinuje u všetkých tých pacientov, ktorí majú krvný tlak rovný alebo vyšší ako 180/110 mmHg. Podľa výšky krvného tlaku volí lekár monoterapiu (liečbu jedným liekom), alebo kombinovanú liečbu viacerými preparátmi. Pri ordinovaní antihypertenzívnej terapie sa zohľadňuje celý rad faktorov – hypertrofia srdca (zväčšenie), stav po infarkte myokardu (ak nastal), angina pectoris, cukrovka či hyperlipoproteinémia.

Započatie antihypertenzívnej liečby má určité pravidlá. Nie je vhodné znižovať tlak masívne po veľkých mierach, ale postupne. Po ordinovanej monoterapii lekár väčšinou zisťuje, ako sa tlak upravil a či je potrebné liečbu ešte navýšiť o ďalšie antihypertenzívum. Niektoré lieky vedú okrem zníženia tlaku aj k zníženiu rýchlosti akcie srdca, čo môže byť využité pri „nastavovaní“ na celkovú liečbu – betablokátory. V štandardných postupoch sa používajú lieky zo skupiny vápnikových blokátorov, sartany a ACE inhibítory. Vápnikové blokátory majú okrem antihypertenzívneho aj antiarytmické účinky.

Prevencia proti vzniku hypertenzie

Základom prevencie je zdravý životný štýl. Mali by ste si udržiavať optimálnu hmotnosť, zdravo sa stravovať, obmedziť príjem soli a alkoholu či prestať fajčiť. Sekundárna prevencia arteriálnej hypertenzie spočíva v skorom odhalení vysokého krvného tlaku pravidelným preventívnym meraním tlakomerom. K tomu vám poslúžia:

Vhodnou prevenciou už od detstva je pohybová, respektíve športová aktivita. Medzi športy, ktoré zlepšujú kardiovaskulárny systém a znižujú záťaž tohto systému, radíme plávanie, beh a bicykel. Sú to tzv. aeróbne pohybové aktivity, s ktorými môžete zhodiť dochádza prebytočné kilá.

Pokiaľ vám lekár odporučí, môžete siahnuť aj po voľnopredajných doplnkoch na zníženie krvného tlaku. Môžu obsahovať extrakt z cesnaku, hlohu či iné prírodné látky, ktoré prirodzene pôsobia na zníženie tlaku.