Vývinové poruchy učenia časť 2.: Dyskalkúlia, dyspraxia, dyspinxia a dysmúzia u detí. Aké majú prejavy a ako dieťa ovplyvnia?
Na Slovensku sa v posledných rokoch pristupuje k zodpovednejšej diagnostike vývinových porúch učenia. Deti už nie sú vnímané ako lenivé, ale prihliada sa na ich špecifické potreby a obmedzenia. Detí s poruchou učenia pritom nie je málo, týka sa približne 2 – 4% detí.1 Je teda vysoká šanca, že sa s takéto dieťa vyskytne aj vo vašom okolí, prípadne porucha ovplyvní vaše dieťatko. Aby ste jednotlivým poruchám a ich špecifikám lepšie porozumeli, pripravili sme si pre vás niekoľko článkov o ich prejavoch a diagnostike.
V prvom článku sme sa podrobnejšie venovali trom zo siedmych na Slovensku najčastejších porúch. Išlo o dyslexiu (poruchu čítania), dysgrafiu (poruchu písania) a spomenuli sme aj dysortografiu (porucha písania s problémom dodržiavania gramatických pravidiel). V tomto článku sa pokúsime priblížiť ďalšie poruchy z tejto skupiny:
- Dyskalkúlia – porucha aritmetických schopností
- Dyspraxia – porucha motoriky
- Dyspinxia – porucha výtvarných schopností
- Dysmúzia – porucha vnímania hudby
Zaujíma vás viac o poruchách učenia ako je dyslexia, dysgrafia alebo dysortografia?
Pozrite si prvú časť nášho článku o vývinových poruchách učenia, v ktorom sa bližšie venujeme práve týmto najčastejším poruchám učenia. V krátkosti približujeme tiež potrebný režim pre dieťa a vysvetlíme, prečo by nemalo byť vyčleňované z kolektívu alebo označované nálepkou lenivé či menej šikovné.
Dyskalkúlia – porucha aritmetických schopností
Dyskalkúlia je pomerne častá porucha učenia, ktorá sa zreteľne prejaví, keď dieťa nastúpi do školy. Ide o poruchu matematických schopností a neschopnosť pracovať s číslami. Nie len, že dieťa nedokáže správne čítať a písať čísla, nevie ich vzájomne porovnávať (čo je viac, čo je menej), ale má postupne problém s akýmikoľvek matematickými operáciami. K tomu sa pridružuje neschopnosť porozumieť slovným úlohám (pamätá si maximálne dva kroky zadania), či riešenie geometrických príkladov2,3.
Ako sa dyskalkúlia prejavuje?
- V mladšom veku si u dieťaťa môžete všimnúť, že nevie ukázať správny počet prstov alebo počítať v poradí.
- Z obrázkov málo kedy určí správny počet alebo nevie porovnať čoho je viac alebo menej.
- Dieťaťu nejdú ľahké matematické úlohy ako sčítanie alebo odčítanie.
Na základnej škole sa dyskalkúlia posilňuje. Problematické preňho je aj identifikovať znamienka a preto ich nesprávne používa. Postupne s vyššími ročníkmi prichádzajú slovné či geometrické zadania, pri ktorých je pre dieťa veľmi náročná predstavivosť. Často je u dieťaťa spolu s dyskalkúliou diagnostikovaná dyslexia a dysgrafia.
Deti s dyskalkúliou majú problém sa orientovať v čase, v plánovaní úloh a sú často finančne negramotné3. Náročné je pre nich chápanie tabuliek, grafov a komplikovanejších matematických operácií. V dospelosti to môže mať veľmi nepriaznivý efekt, hlavne pri riešení finančných záležitosti domácnosti.
Dyspraxia – porucha motoriky
Dyspraxia je taktiež špecifická porucha, ktorá sa prejavuje zníženou schopnosťou obratnosti a zručnosti. Prejavuje sa už od útleho detstva, no výraznejšia sa stáva v období predprimárneho vzdelávania či v škole. Ide o narušenie motorickej funkcie, čo má vplyv ako na telesné, pohybové, tak aj manuálne zručnosti.
Deti s dyspraxiou pôsobia neobratne a nemotorne. Majú ťažkosti pri manipulácii s hračkami, pri domácich prácach a samozrejme aj pri pracovnom vyučovaní. Túto poruchu nemožno pripisovať ani retardácii, ani nejakej nervovej chorobe. Dyspraxia je totiž neurovývinová porucha, nemá na ňu vplyv ani intelekt, či bystrosť dieťaťa2. Deti sú však poruchou limitované, pretože zhoršuje kvalitu života a v škole prospech. V praxi sa dyspraxia spája aj s inými špeciálnymi dysfunkciami, najčastejšie s dysgrafiou.
Aké sú znaky dyspraxie?
- Zlá koordinácia pohybov, pohyby nie sú plynulé
- Zlá orientácia v priestore
- Problém vykonať viacero činností za sebou – umývanie zubov, poskladanie šatstva, česanie vlasov
- Zlá jemná motorika a problémy s používaním ceruziek či nástrojov, napríklad pri strihaní, lepení, šití, zapínaní gombíkov či navliekaní korálok
- Problém s ľavou alebo naopak pravou stranou
- Odmietanie fyzickej aktivity a športu
- Tanec mimo rytmu či neschopnosť súhry s viacerými ľuďmi – napríklad pri tlieskaní, pochodovaní a podobne
- Problém presného umiestnenia hračiek (typické pre stavebnice s otvormi, kde má dieťa vložiť správny tvar)
Niektorí odborníci vravia, že túto poruchu je možne odhaliť už v dojčenskom veku. Dieťa obvykle neskôr sedí, chodí a rozpráva. Znaky sú však jasnejšie v škôlkarskom veku, kedy je dieťa pozadu v bežných zručnostiach oproti svojim rovesníkom.
Dyspinxia – porucha výtvarných schopností
Medzi menej známe poruchy patrí dyspinxia a dysmúzia, ktoré idú často ruka v ruke s inými poruchami alebo sú podkladom pre ďalšie špecifické poruchy. Dyspinxia sa prejavuje neschopnosťou vyjadriť sa kreslením. Vyznačuje sa kŕčovitým držaním ceruzky, nerovnými líniami a nedodržiavaním ohraničení farebných plôch.
Aj keď sa môže zo začiatku zdať, že si s týmto problémom dieťa časom poradí, učenie je zdĺhavé a bez výrazného efektu. V staršom predškolskom veku sú deti za to kritizované, čím strácajú chuť a motiváciu kresliť. V škole majú potom následne problém naučiť sa písať.
Ak dieťa nedodržiava línie obkresľovania, môžete s ním skúsiť jeden test1. Porovnajte jeho výtvor s originálnym obrázkom a opýtajte sa ho, čo nakreslilo inak ako na predlohe. Ak to vie, tak pravdepodobne ide o problém v rámci motoriky. Ak nevidí rozdiel, ide o zrakovú vadu.
Dysmúzia – porucha vnímania hudby
Dysmúzia je špecifická porucha hudobných schopností. Prejavuje sa neschopnosťou rozoznávať tón, písať noty, určiť zvuk hudobných nástrojov alebo spievať. Títo ľudia sa nikdy nenaučia hrať na hudobný nástroj1. zaujímavé však je, že ľudia s dysmúziou môžu mať hudbu rovnako radi ako ľudia, ktorí dysmúziou netrpia. Môžu si ju užívať či dokonca vyhľadávať, sami však hudbu nikdy nebudú schopní tvoriť.
Aj napriek tomu, že je dysmúzia zaradená medzi špeciálne vývinové poruchy učenia, nie je predmetom záujmu špeciálnych pedagógov alebo psychológov. Neovplyvňuje totiž školský prospech a v dospelosti nespôsobuje žiadne výrazné komplikácie v dennom živote.
Ako pristupovať k dieťaťu s poruchou učenia?
Dieťa s akoukoľvek poruchou učenia si vyžaduje svedomitý a trpezlivý prístup. Je vhodné aby takéto dieťa malo vyvážene nastavený celkový režim. Dôležité sú najmä:
- Dostatok pohybu, času na hru, kreativitu a predovšetkým odpočinok.
- Kľudový rituál pred spaním by mal zahŕňať skôr čítanie a rozprávanie príbehov, nie multimediálnu zábavu.
- Vhodný výber mimoškolských aktivít. Detský mozog si potrebuje mimo školy predovšetkým oddýchnuť alebo by mal mať aktivity, ktoré ho príliš fyzicky a psychicky nezaťažujú.
- Stravovanie dieťaťa by malo byť plné vitamínov a minerálov. Pre lepšiu pamäť, koncentráciu a fungovanie nervovej sústavy sú vhodné výživové doplnky s obsahom vitamínov B, zinku alebo omega-3 kyselín. Karnozín je tiež vhodný na zlepšenie kognitívnych funkcií, sústredenia a celkovej psychickej pohody.
Ako poruchu učenia dieťaťa zvládnuť z pohľadu rodiča?
Týmto článkom sme vám priniesli stručný pohľad na jednotlivé špecifické poruchy učenia, s ktorými sa môžete stretnúť vy alebo vaše dieťa. Aj keď si myslíte, že sa vás to netýka, je vhodné, aby ste v prípade akýchkoľvek prvých príznakov skúsili dieťaťu pomôcť. Učiteľ a rodič sú dve najdôležitejšie osoby, ktoré typ poruchy vedia najskôr odhaliť.
Odbornú pomoc nájdete v centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie alebo v centre špeciálno-pedagogického poradenstva, kde poruchu presne diagnostikujú. Súčasťou diagnostiky sú aj odporúčania pre rodičov a učiteľov. Poradia ako s poruchou pracovať, a ako má byť dieťa vhodne integrované do vzdelávacieho procesu.
Pamätajte si, že dieťa s poruchou učenia je žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a majú byť splnené všetky jeho špeciálne potreby pre vzdelávanie, prípadne mu má byť ponúknutá pomoc špeciálneho asistenta. V súčasnosti je výskyt porúch veľmi častý, a je náročné splniť všetkým deťom ich individuálne vzdelávacie potreby, no treba veriť, že úzka spolupráca rodič-pedagóg pomôže deťom k ľahšej integrácii do spoločnosti v mladšom, ale aj v staršom veku.
Zdroje použité v článku:
1. HARČARÍKOVÁ, T. Pedagogika jednotlivcov s poruchami učenia, vybrané kapitoly. 2008.
2. JANČIAROVÁ, M., KUĽKOVÁ M. a K. JANDOVÁ. Špecifické poruchy vývinu školských schopností – diagnosticko-liečebný štandard. 2022.
3. GUGOVÁ, G. Neurodidaktické aspekty pri poruchách učenia. Vysokoškolské učebné texty pre odborné vzdelávanie a prípravu. 2020
