Výskyt kliešťovej encefalitídy už nie je raritou. Ako sa prenáša a čo všetko môže spôsobiť?
Počet prípadov kliešťovej encefalitídy na Slovensku za uplynulé roky rekordne stúpa. Prispievajú k tomu klimatické zmeny, ktoré kliešťom poskytujú lepšie podmienky na prežívanie, ale aj nízka informovanosť týkajúca sa prevencie tohto závažného ochorenia. Viete, aké má kliešťová encefalitída príznaky a ako jej možno predísť?
Kliešťová encefalitída je nebezpečný vírus
Pôvodcom kliešťovej encefalitídy, ľudovo zápalu mozgových blán, je vírus z čeľade Flaviviridae. Primárnym prenášačom tohto vírusu v Európe je kliešť obyčajný, latinsky Ixodes ricinus. Kliešť sa však infikuje vírusom iba vtedy, ak sa kŕmi na už infikovanom zvierati. To znamená, že nie každý kliešť prenáša kliešťovú encefalitídu.
Kliešte infikované vírusom kliešťovej encefalitídy sa vyskytujú najmä v lokálnych ohniskách. Jedná sa predovšetkým o oblasti, kde je populácia kliešťa obyčajného premnožená a kliešte v rôznom štádiu vývoja cicajú krv spoločne na rovnakých zvieratách. Takto si kliešte počas spoločného cicania odovzdávajú vírus medzi sebou, no a ten následne prežíva v ich slinných žľazách.
Predpokladá sa, že vírusom kliešťovej encefalitídy je na Slovensku infikovaných zhruba 1 – 5% kliešťov. K oblastiam s najvyšším výskytom infikovaných kliešťov patria okresy Banská Bystrica, Detva, Lučenec, Považská Bystrica, Púchov a Bytča.
Nakaziť sa v priebehu pár minút môže človek aj zviera
Keďže vírus kliešťovej encefalitídy prežíva v slinných žľazách kliešťa, človek a zvieratá sa môžu nakaziť už aj po krátkom prisatí infikovaného kliešťa na kožu.
Kliešťovú encefalitídu však možno získať aj iným spôsobom, než len prostredníctvom samotného kliešťa. V poslednom období boli na Slovensku pozorované viaceré prípady, kedy sa človek nakazil konzumáciou nepasterizovaných výrobkov z mlieka zvierat nakazených vírusom kliešťovej encefalitídy. Najčastejšie sa jedná o výrobky z mlieka oviec a kôz.
Aké sú príznaky kliešťovej encefalitídy?
Vírus kliešťovej encefalitídy sa v krvnom obehu človeka alebo zvieraťa množí zhruba 2 – 3 dni. Následne môže spôsobiť 1. fázu príznakov, podobných chrípke. Po nich nasleduje niekoľkodňové zlepšenie, respektíve úplné uzdravenie. Stáva sa tiež, že infikovaný človek nemusí mať vôbec žiadne príznaky a ochorením „nevedomky prepláva“. V niektorých prípadoch však môže dôjsť po prekonaní 1. fázy k rozvoju príznakov závažnejšej 2. fázy.
1. fáza zvyčajne prichádza po 7 – 20 dňoch od prisatia kliešťa na kožu alebo od konzumácie rizikových mliečnych výrobkov. Príznaky 1. fázy kliešťovej encefalitídy sú:
- bolesť hlavy, kĺbov a svalov,
- únava,
- zvýšená teplota,
- závraty,
- zvracanie.1,2
Príznaky 2. fázy kliešťovej encefalitídy sú:
- silné bolesti hlavy,
- dvojité videnie, svetloplachosť,
- stuhnutie šije, neschopnosť predkloniť hlavu smerom k hrudníku,
- nevoľnosť, zvracanie,
- zvýšená teplota, horúčka,
- poruchy rovnováhy,
- tras končatín,
- poruchy pamäte,
- zmätenosť, bezvedomie.1,2
Z hľadiska diagnostiky kliešťovej encefalitídy lekár zisťuje podrobnú anamnézu týkajúcu sa predovšetkým nedávneho pobytu v prírode, prípadného prisatia kliešťa alebo konzumácie rizikových mliečnych výrobkov. Príznaky kliešťovej encefalitídy môžu pripomínať mnoho iných ochorení, vrátane cievnej mozgovej príhody alebo sklerózy multiplex. Preto je dôležité, aby ich lekár potrebnými vyšetreniami vylúčil. Pri podozrení na kliešťovú encefalitídu sa vykonávajú nasledovné vyšetrenia.
Dá sa kliešťová encefalitída liečiť?
Liečba kliešťovej encefalitídy je iba symptomatická – teda sa liečia iba jej symptómy. Pacient dostáva lieky proti bolesti, horúčke a v prípade rozvoja 2. fázy ochorenia aj proti opuchu mozgu. Musí byť pod stálym dohľadom lekára. Väčšina pacientov sa však uzdraví bez vážnejších následkov. Vo výnimočných prípadoch môže dôjsť k úmrtiu, a to najmä vtedy, ak sa 2. fáza ochorenia rozvíja veľmi rýchlo a závažne postihuje mozgový kmeň a predĺženú miechu.3
Ako sa pred kliešťovou encefalitídou chrániť?
1. V prírode noste správne oblečenie: Pred plánovaným pobytom v prírode, či v akomkoľvek inom teréne so zvýšeným rizikom výskytu kliešťov, zvoľte dlhé priliehavé oblečenie, pokrývku hlavy, vysoké ponožky a uzavretú obuv.
2. Použite repelent: Na trhu máte na výber z veľkého množstva repelentných prípravkov. Existujú vo forme sprejov, krémov, gélov či dokonca náramkov. Pri výbere repelentu je dôležité zohľadniť najmä terén, v ktorom sa budete pohybovať a citlivosť pokožky. Toto sú niektoré z najobľúbenejších repelentov:
3. Skontrolujte si pokožku po návšteve prírody: Po skončení pobytu v prírode je potrebné dôkladne si skontrolovať povrch tela, či sa na ňom nenachádzajú prisaté kliešte. Nevynechajte ani slabiny, vlasovú časť hlavy, oblasť za ušami, podpazušie či jamky za kolenami.
V prípade, ak si nájdete na tele prisatého kliešťa, je dôležité ho čím skôr odstrániť. Použite pinzetu, ktorou chytíte kliešťa čo najbližšie k hlavičke a kývavým pohybom ho vytiahnete. Miesto, kde bol prisatý kliešť, následne vydezinfikujte. Správny postup nájdete aj v našom nedávnom článku: Čo robiť, keď máte kliešťa?
4. Konzumujte len overené mliečne výrobky: Obmedzte konzumáciu nepasterizovaného mlieka a mliečnych výrobkov pochádzajúcich zo zvierat, ktoré žijú v rizikových oblastiach.Vírus kliešťovej encefalitídy sa inaktivuje pri teplote 65°C už po 10 minútach. Preto je vhodné najmä ovčie a kozie mlieko, respektíve výrobky z neho, dostatočne tepelne spracovať.
5. Nepodceňujte očkovanie: Proti kliešťovej encefalitíde sa zaočkovať môže ktokoľvek od 1. roka života. Odporúča sa však predovšetkým osobám, ktoré pracovne alebo rekreačne navštevujú rizikové oblasti. Ideálne je zaočkovať sa v zimných mesiacoch, kedy sa najprv podá 1. dávka, po mesiaci 2. dávka a po 6. mesiacoch 3. dávka. Po 3 rokoch je potrebné preočkovanie jednou dávkou.
Pokiaľ sa 1. dávka vakcíny proti kliešťovej encefalitíde nestihne podať ešte v zimných mesiacoch, postupuje sa podľa zrýchlenej očkovacej schémy. Všetky 3 dávky sa podajú v mesačných, respektíve dvojtýždňových intervaloch. Vtedy je však preočkovanie ďalšou jednou dávkou nutné už po 1 roku.
Hoci kliešte dokážu napáchať nemalé škody na zdraví, strach z nich by nám určite nemal brániť v tom, aby sme si prírodu naplno užívali. Dôležité je dbať na dôkladnú prevenciu, a v prípade podozrenia na kliešťovú infekciu čo najskôr vyhľadať lekára. Nezabudnite na prevenciu a pozrite si celý sortiment účinných repelentov.
Zdroje použité v článku
1. MÁDEROVÁ, E. Kliešťová encefalitída na Slovensku. Via pract., 2005. Roč. 2 (1): 51-54. [online]. Dostupné z: https://www.solen.sk/storage/file/article/f10fa3829ae4d404d487e5c7eaeb3afa.pdf
2. ŠTEFKOVIČOVÁ, M. Kliešťová encefalitída. RÚVZ Trenčín. [online]. Dostupné z: https://www.ruvztn.sk/kliesence.htm
3. PÝCHOVÁ, M. a kol. Klíšťová encefalitída – choroba s variabilní závažností. Interní Med., 2017; 19(2): 85-87. [online]. Dostupné z: https://www.internimedicina.cz/pdfs/int/2017/02/09.pdf