Kvapavka a syfilis sú rizikovými pohlavnými chorobami. Aké majú príznaky, liečbu a aká je najlepšia prevencia?

Za pohlavné choroby sa považujú tie choroby a infekcie, ktoré sú prenášané pohlavným stykom. Celosvetovo sa označujú ako sexuálne prenášané infekcie a označujú sa skratkou STI (Sexually Transmitted Infection). Často je ich príčina spájaná s uvoľneným sexuálnym správaním, v dôsledku častého striedania sexuálnych partnerov alebo nechráneného pohlavného styku. Ako sa nimi môže infikovať zdravá osoba?

• Od chorého, ktorý trpí príznakmi pohlavnej choroby.
• Od nositeľa infekcie, ktorý nevykazuje žiadne klinické príznaky ochorenia¹.
• Niektoré pohlavne prenosné choroby sa môžu prenášať aj z matky na dieťa počas tehotenstva, pôrodu alebo dojčenia.
• Prenos prostredníctvom infikovanej krvi je síce ojedinelý, ale nie úplne vylúčený.

Aj preto je nevyhnutné, aby každá krajina evidovala výskyt pohlavných chorôb tak, ako je to v prípadoch celej rady iných ochorení. Sexuálne prenášané choroby patria medzi často sa vyskytujúce ochorenia na celom svete a výrazne ovplyvňujú zdravotný stav obyvateľstva štátu, nevynímajúc Slovensko.

Výskyt pohlavných chorôb na Slovensku

Každý prípad pohlavne prenosnej choroby je povinne hlásený Národnému centru zdravotníckych informácií. Ten každoročne zbiera údaje o zdravotnom stave obyvateľstva. Podľa posledných zozbieraných a spracovaných údajov z roku 2021 bolo najviac ľudí infikovaných gonokokovou infekciou (kvapavkou) a syfilisom. V tomto roku bolo nahlásených 424 prípadov gonokokovej infekcie a 294 prípadov syfilisu, pričom nebol zaznamenaný ani jeden prípad prenosu syfilisu z matky na dieťa.

V porovnaní s rokom 2020 došlo dokonca k vzostupu vo výskyte syfilisu o viac ako 50%.

Dlhodobo sa tieto ochorenia najčastejšie vyskytujú v hlavnom meste Bratislava vo vekovej skupine 25 – 34 rokov. Častejšie sú infikovaní muži. V sledovanom roku poskytovatelia zdravotnej starostlivosti nahlásili 1077 prípadov iných sexuálne prenosných chorôb, kde sa zaraďujú napríklad sexuálne prenášané chlamýdiové choroby, urogenitálna trichomonáza, anogenitálne infekcie herpetickými vírusmi, akútna hepatitída B, cytomegalovírusová choroba a kandidóza. Podľa NCZI sa na Slovensku za rok 2021 nevyskytol žiadny nový prípad lymphogranuloma venereum². Oproti roku 2020 sa počet infikovaných osôb zvýšil o 230 prípadov.

Upozornenie:

Čo sa týka evidencie prípadov s HIV, za rok 2021 pribudlo celkovo 110 novodiagnostikovaných prípadov.

Aké sú všeobecné príznaky sexuálne prenosných ochorení?^1,3

• Svrbenie a pálenie v oblasti genitálií alebo konečníka
• Výtok z vagíny, penisu alebo konečníka
• Pľuzgiere, bradavice, hrčky alebo kožné výrastky v intímnej oblasti
• Bolesť pri močení
• Neštandardné vaginálne krvácanie
• Bradavice v ústach alebo hrdle

Kedy treba určite vyhľadať lekársku pomoc, ak máte podozrenie na nakazenie sexuálne prenosnou chorobou?

• V prípade, že sa u vás vyskytne niektorý z vyššie uvedených príznakov.
• Ak sa niektorý z vyššie uvedených príznakov objaví u vášho sexuálneho partnera, či už stáleho alebo „príležitostného“.
• Ak ste tehotná.
• Mali ste nechránený pohlavný styk a máte z toho obavy.

Syfilis – ako sa ochorenie rozvíja a čo spôsobuje?

Pôvodcom ochorenia Syfilis – leus je tkanivový parazit Treponema palidum, ktorý do organizmu preniká cez malú ranku, odreninu alebo inak narušenú kožu. Pohlavne sa prenáša nechráneným stykom a vstupnou bránou infekcie je sliznica genitálií, análneho otvoru alebo ústnej dutiny¹. Ako sa ochorenie syfilisom vyvíja?

• Príznakom skorého štádia je nebolestivý tvrdý vred a lokálne zdurenie lymfatických uzlín.
• V druhom štádiu sa na pokožke vytvárajú začervenané ložiská a v oblasti genitálií takzvané condylomata lata, čo sú papuly a hrboly telovej alebo červenej farby. Tieto útvary sa môžu objaviť aj na sliznici úst, v kútikoch úst alebo medzi prstami.
• Generalizované príznaky syfilisu sa obvykle v priebehu 6 – 8 týždňov vyhoja, prípadne zanechajú zmenu pigmentácie na pokožke.
• V pokročilom štádiu syfilisu sa na rôznych častiach kože objavia vredy, z ktorých vyteká žltá, viskózna tekutina. Papuly a hrboly splývajú do tmavočervených útvarov.

Upozornenie:

Vážnosť pokročilého štádia syfilisu spočíva v tom, že sú infekciou postihnuté orgány, cievy a dokonca centrálny nervový systém. Toto štádium spôsobuje neuroparalýzu a degeneratívne ochorenie miechy. Neliečený syfilis prináša rozvoj takzvanej syfilitickej hepatitídy, meningitídy a nefrtídy³.

Aj napriek tomu, že v súčasnosti syfilis dokážeme včasne diagnostikovať a úspešne liečiť, je potrebné, aby sa toto ochorenie sledovalo. Liečba je v rukách dermatovenerológov, za úzkej spolupráce všeobecných lekárov a v prípade gravidnej ženy aj gynekológov. Liečba syfilisu spočíva v podávaní penicilínových antibiotík, tetracyklínov alebo makrolidov³.

Syfilis sa môže preniesť z matky na dieťa. Aké sú riziká syfilisu u detí?

Syfilis, nanešťastie, patrí medzi tie ochorenia, ktoré sa prenášajú z matky na dieťa. Odborne sa nazýva kongenitálny syfilis. Vrodený syfilis delíme na:

• včasný – príznaky sa objavia prvých dvoch rokoch života,
• neskorý – príznaky sa objavia až po druhom roku života.

To, ako je plod poškodený alebo aké príznaky má už narodené dieťa, závisí od toho, v akom štádiu tehotenstva sa prenesie infekcia z matky na dieťa. Spravidla platí, že čím skôr dôjde v priebehu gravidity ku kontaktu plodu s infekciou, tým je nebezpečenstvo vyššie. V prvých mesiacoch gravidity je riziko prenosu najvyššie a taktiež aj jeho následky.

Prenos infekcie prebieha cez placentu. Ak sa matka nakazila v neskorých týždňoch gravidity alebo tesne pred pôrodom, nákaza prebehne pri pôrode a potom sa už nejedná o syfilis vrodený, ale získaný. Pri fetálnej nákaze hrozí potrat, predčasný pôrod, pôrod mŕtveho plodu alebo pôrod novorodenca s aktívnym syfilisom. Parazit koluje v tele dieťaťa a spôsobuje zápaly, nekrózy a toxické poškodenie orgánov.

 

Väčšina detí, ktoré sa narodia so syfilisom, sa narodia predčasne, sú dehydratované, majú nízku hmotnosť a takmer žiadnu imunitu. V prvých týždňoch po narodení sa na detskej koži tvoria papilózne a mukulózne fľaky červenej farby. Dlane a chodidlá sa postupne pokryjú typickými syfilitickými vyrážkami.

Jeden z prvých príznakov syfilisu u dieťaťa po narodení je nepriechodnosť nosovej sliznice, zápal nosohltanu aj hrtanu. Po druhom roku života obvykle nastupuje fáza, pre ktorú je typické poškodenie špecifických tkanív – typické súdkovité zuby, keratitída, slepota a hluchota⁴. Toto neskoršie štádium sa ale dostaví len v prípade, že sa dieťa nezačne skôr liečiť. Najúčinnejšie je, ak sa liečba začne čo najskôr počas tehotenstva, ihneď po diagnostike u matky. Čím skôr začne liečba matky, tým skôr sa predíde fatálnym dôsledkom ochorenia u dieťaťa.

Liečba syfilisu u tehotných žien

Už dlhodobo najefektívnejšou liečbou syfilisu je penicilín, ktorý je ženám podávaný parenterálne, a to obvykle v prvej a následne v druhej polovici tehotenstva. Ak nie je možné zahájiť liečbu penicilínom kvôli alergii, druhou voľbou je doxycyklín alebo makrolidové antibiotiká. Liečba sa pokladá za úspešnú, ak sa matka preliečila najneskôr 30 dní pred pôrodom. Dieťa, ktoré sa narodí infikované, taktiež musí podstúpiť liečbu penicilínovými antibiotikami, pričom sérologické kontroly sú vykonávané každé štyri mesiace v 1. roku života.^1,4

Kvapavka – najčastejšie sa vyskytujúca pohlavná choroba na Slovensku. Ako vyzerajú príznaky a kedy sa objavia?

Kvapavku v odbornej literatúre nájdete aj pod názvami gonorrhoea alebo gonokoková infekcia. Pôvodcom tejto infekcie je Neisseria gonorrhoeae a hneď po chlamýdiách je druhou najčastejšie sa vyskytujúcou sexuálne prenosnou chorobou. Primárne postihuje oblasť močovej rúry a genitálií, ale nie je ojedinelý ani jej výskyt v oblasti konečníka alebo ústnej dutiny.

Ako sa kvapavka prenáša?

Baktérie spôsobujúce kvapavku sa nachádzajú vo výtoku z penisu či vagíny. Aj preto sa infekcia najľahšie prenáša nechráneným pohlavným stykom¹. Ochorenie nie je prenosné bozkávaním, objímaním, pitím z jedného pohára, kýchaním, ani plávaním v bazéne či používaním toalety spoločne s nakazeným. Tiež sa nie je možné nakaziť používaním rovnakého uteráku alebo spodnej bielizne.

Liečba kvapavky by mala byť zahájená čo najskôr

Medzi typické príznaky kvapavky patrí:

• zelený alebo žltý výtok z genitálií,
• bolesť pri močení,
• u žien krvácanie mimo menštruačný cyklus.

Upozornenie:

Prepuknutie ochorenia je u mužov rýchlejšie ako u žien. Zatiaľ čo u mužov sa príznaky objavia už do 5 dní, u žien to môže byť až po dvoch týždňoch od nakazenia.

V súčasnosti je liečba kvapavky limitujúca vzhľadom na citlivosť bakteriálnych kmeňov na konkrétne antibiotikum a prítomnosť inej infekcie, ako napríklad chlamýdií (viac ako 60% pacientov s kvapavkou má súčasne chlamýdiovú infekciu). Je dokázané, že mnohí pacienti sú bez jednoznačných príznakov, a preto sa ochorenie dokáže šíriť veľmi ľahko u ľudí, ktorí často striedajú sexuálnych partnerov.

Diagnostika a liečba kvapavky je v rukách odborníka, dermatovenerológa. Ten na základe príznakov a mikrobiologických vyšetrení určí diagnózu a zaeviduje ju. Štandardne sa robia výtery z krčka maternice, konečníka alebo ústnej sliznice u žien, u mužov ide o odber steru z penisu alebo vzorky z moču. Sérologické vyšetrenie protilátok sa robí v prípade, že si pacient nie je istý nákazou a nemá žiadne príznaky.

 

Na Slovensku sa súčasne na kvapavku robia aj testy na AIDS a iné pohlavne prenosné ochorenia. Je to práve kvôli nastaveniu optimálnej liečby.

Keďže je kvapavka spôsobená baktériou, najúčinnejšia liečba je antibiotická. V súčasnosti sa podávajú cefalosporínové antibiotiká III. generácie v kombinácii s azitromycínom⁴. Je nutné, aby sa preliečili všetci sexuálni partneri, s ktorými mala infikovaná osoba pohlavný styk za posledné dva mesiace. Počas liečby sa kontroluje stav pacienta a kontrolné testy sa opakujú po dobu 5 mesiacov.

Kvapavka u tehotných predstavuje riziko pre bábätko

Je veľmi vážne, pokiaľ sa nakazí tehotná žena. Veľmi ľahko totiž dochádza k infikovaniu ešte nenarodeného dieťaťa. Dieťa sa taktiež môže nakaziť prechodom cez pôrodné cesty, kedy dochádza k zápalu očných spojiviek. Bez okamžitej liečby hrozí dieťaťu oslepnutie. U nás na Slovensku sa však novorodenecká konjunktivitída tohto typu takmer nevyskytuje, pretože ženy podstupujú počas tehotenstva skríning výskytu gonokokových baktérií^1,3. Liečba je potom rýchlejšia a účinnejšia ako u matky, tak aj u dieťaťa. Testovanie a skorá diagnostika je v prípade tohto ochorenia kľúčová. Neskorá diagnostika a liečba môže viesť k vážnemu poškodeniu maternice, vaječníkov, zápalu semenníkov či neplodnosti oboch pohlaví.

Aká je najlepšia prevencia pred pohlavnými chorobami?

Pri sexuálne prenosných ochoreniach je najdôležitejšia prevencia. Striedanie sexuálnych partnerov a nechránený pohlavný styk sú veľmi častými rizikovými faktormi. Treba mať na pamäti, že orálny alebo análny styk je tiež možnou cestou prenosu infekcie, preto je nutné, aby boli mladí ľudia o všetkých nástrahách dostatočne informovaní a sexuálne obozretní.

Je dobré si uvedomiť, že nakaziť sa je možné aj viacerými pohlavnými chorobami, čím sa nielen zhoršuje samotná diagnostika, ale komplikuje to hlavne liečbu. Nechránený pohlavný styk bez kondómu môže spôsobiť rôzne infekcie, ktoré môžu byť nedostatočným diagnostikovaním alebo samoliečbou život ohrozujúce.

Mnohé sexuálne prenosné choroby sa v súčasnosti dajú liečiť, no nemôžeme očakávať, že po prekonaní ochorenia sa človek nenakazí znovu. Sexuálna výchova a informovanosť mladých ľudí, ktorí začínajú sexuálne žiť, by preto mala byť základom zdravého sexuálneho života.

Nepodceňujte prevenciu

Sexualita je prirodzená vec, no vždy sa treba dostatočne chrániť. Majte vždy po ruke potrebnú ochranu a minimalizujte tak riziko prenosu akýchkoľvek menej či viac závažných problémov. 

Pozrieť si dostupnú ochranu

Zdroje použité v článku:

1. ŠVECOVÁ, D. Pohlavné choroby na Slovensku. Via practica, 2016; 13(5): 196-200. www.solen.sk
2. NCZI. Zdravotnícka ročenka Slovenskej republiky 2021. [online] [cit. 6-15-2023]. Dostupné z https://www.nczisk.sk/Documents/rocenky/2021/Zdravotnicka_rocenka_Slovenskej_republiky_2021.pdf
3. JARČUŠKA, P. a A. LIPTÁKOVÁ. Pohlavné choroby v ambulancii praktického lekára. Via practica, 2005, roč. 2 (7-8): 286-289. www.meduca.sk
4. MARTINÁSKOVÁ, K. Syfilis v detskom veku. Dermatológia pre prax, 2015, 9(4): 137-142. www.solen.sk