Pálivý pocit pri močení, nezvyčajný výtok, nepríjemný tlak v podbrušku… Alebo aj nič. Kvapavka patrí medzi pohlavne prenosné infekcie, ktoré sa môžu prejaviť hneď, alebo sa dlho neozvú a nijako neprejavia. Práve to je na nej nebezpečné.

Kvapavka je choroba známa už z čias staroveku. Dnes je možné úspešne ju liečiť, no liečbu komplikuje fakt, že niektoré kmene baktérie sú odolné voči antibiotikám. Imunita voči kvapavke sa po prekonaní nevytvára, čo tiež komplikuje liečbu opakovanej nákazy. Aj keď prebieha výskum v oblasti vývoja vakcíny, v rámci pohlavne prenosných chorôb stále platí, že najlepšou prevenciou je chránený pohlavný styk a vyhýbanie sa častému striedaniu partnerov.

Čo vyvoláva kvapku?

Kvapavka je po chlamýdiových infekciách druhým najčastejšie diagnostikovaným pohlavne prenosným ochorením. Termín kvapavka, latinsky gonorea, pochádza z gréckych slov gonos – spermie a rhoia – výtok. Voľne by sa dal výraz preložiť ako „výtok semena“. Toto pohlavne prenosné ochorenie spôsobuje baktéria, tzv. diplokok či gonokok s názvom Neisseria gonorrhoeae.

Neisseria gonorrhoeae je patogén, ktorý k svojmu prežitiu vyžaduje kyslík a mimo ľudského organizmu neprežije. Pod mikroskopom vyzerá ako zdvojená gulička, odtiaľ názov diplokok. Nie je pohyblivý a nemá puzdro. Neisseria gonorrhoeae je patogénny len pre človeka.

Neliečená kvapavka a jej komplikácie

Kvapavka prebieha ako invazívny zápal močovopohlavných slizníc. Môže ale postihnúť aj konečník, hltan, mandle a u novorodencov oči (ak sa prenesie z matky na dieťa pri pôrode). U žien môže zápal postupovať a neliečená kvapavka sa môže rozvinúť na zápalové ochorenie panvy, s postihnutím ženských pohlavných orgánov a viesť až k neplodnosti. Vážnou komplikáciou kvapavky je diseminovaná gonokoková infekcia, pri ktorej sa baktéria šíri krvou a môže vyvolať:

• otravu krvi – sepsu,
• zápal mozgových blán (meningitídu),
• zápal kĺbov.

Prenos kvapavky

Kvapavka sa prenáša len dvomi spôsobmi:

Keďže baktéria kvapavky mimo ľudského tela neprežije, nemožno sa ňou nakaziť z toalety ani zdieľaním uteráka. Rizikové je však používanie sexuálnych pomôcok bez ich predošlej dezinfekcie. Vyššie riziko nákazy kvapavkou majú ľudia, ktorí často striedajú sexuálnych partnerov alebo praktizujú nechránený pohlavný styk.

Aké sú príznaky kvapavky?

Kvapavka u žien sa typicky môže prejavovať bielym alebo žltým vaginálnym výtokom², bolesťou alebo pálením pri močení³, bolesťou počas pohlavného styku, bolesťou v podbrušku alebo panve a tiež krvácaním mimo menštruácie.

Kvapavka u mužov sa typicky môže prejavovať výtokom z penisu², bolesťou alebo pálením pri močení, bolesťou a opuchom semenníkov.

Nie vždy sa však kvapavka navonok prejavuje, ide vtedy o tzv. asymptomatickú formu ochorenia^2,3. Môže to byť zradné, pretože takéto ochorenie v skrytosti vedie napríklad k zápalovému ochoreniu panvy u ženy, pri ktorom dochádza k jazveniu a často i zníženiu priechodnosti vajcovodov. 

Návštevu lekára neodkladajte. Ako sa kvapavka diagnostikuje?

Stanovenie diagnózy sa odvíja od fyzikálneho nálezu a rozhovoru s pacientom ohľadom jeho rizikového správania v rámci pohlavného života.

V mikrobiologickom dôkaze sa využíva mikroskopické vyšetrenie v laboratóriu, kultivácia baktérií na živnej pôde a polymerázová reťazová reakcia.² K vyšetreniu je potrebný výter z močovej rúry, pošvy, hltana alebo konečníka. Štandardne sa u žien robia výtery z krčka maternice, konečníka alebo ústnej sliznice, u mužov sa berú stery z penisu alebo sa analyzije vzorka moču.

Ak sa vyskytnú komplikácie ochorenia (napríklad zápal mozgových blán), diagnostiku dopĺňajú zobrazovacie metódy ako röntgen, CT alebo MRI. Pri zápale mozgových blán sa vykonáva lumbálna punkcia na odobratie mozgomiešneho moku z driekovej oblasti chrbticového kanála.

Ako sa lieči kvapavka?

Kvapavka sa lieči antibiotikami, no liečba penicilínom nie je spoľahlivá² kvôli odolnosti baktérií. Uprednostňujú sa lieky zo skupiny cefalosporínov. Alternatívou môžu byť fluorochinolóny či azitromycín. Pri voľbe antibiotika musí lekár zvážiť rezistenciu gonokoka na liečivinu a zohľadniť pri tom aj celosvetovo budovanú odolnosť týchto mikróbov.

Keďže kvapavku môžu dostať aj deti narodené matke s týmto ochorením, niekedy je potrebné na kvapavku preliečiť aj bábätko. Po pôrode sa rizikovým detičkám kvapkajú do očí očné kvapky, vďaka čomu sa úspešne predchádza rozvoju keratokonjunktivitídy, a zabraňuje sa tak oslepnutiu.

Prevencia sexuálne prenosných chorôb

Baktéria Neisseria gonorrhoeae má schopnosť vyvolávať aj opakované infekcie a tiež má tendenciu rozvíjať svoju rezistenciu voči používaným antibiotikám. To znamená, že aj po prekonaní infekcie sa ňou môžete znovu nakaziť a že nie vždy budú tie-ktoré antibiotiká účinné. Počet gonokokových ochorení celosvetovo každým dňom rastie a zdá sa, že vzniká kvapavková „superbaktéria“¹, pretože chýbajú nové spôsoby liečby tohto ochorenia.

Svoje významné miesto by nielen z tohto dôvodu mohla mať vakcína. V niektorých krajinách je v súčasnosti pripravovaný očkovací program proti príbuznej baktérii Neisseria meningitidis.  Existuje genetická zhoda medzi baktériou meningitídy a kvapavky, vakcinácia tu funguje skrížene-ochranne pre oba patogény, a to v 32 – 42% prípadov.⁴

Ak sa kvapavka zachytí včas a lieči správne, prognóza je veľmi dobrá. Rizikom sú neskoro diagnostikované prípady, najmä u žien s bezpríznakovým priebehom. Aj preto, ak ste sexuálne aktívny, mali by ste dodržiavať aspoň základné preventívne opatrenia:

• Snažte sa čo najmenej striedať partnerov.
• Používajte kondómy pri každom pohlavnom styku.
• Ak často striedate partnerov, pravidelne sa testujte na sexuálne prenosné choroby.
• Pri akejkoľvek pozitívnej diagnóze kontaktujte svojich sexuálnych partnerov.