Malária: Aké sú príčiny, príznaky, rizikové faktory, liečba a čo by ste o nej mali vedieť pred cestou do exotiky

Malária je vážne infekčné ochorenie, prenášané komárom z rodu Anopheles, ktorý je hosťujúcim rezervoárom parazita druhu Plasmodium. Toto parazitárne ochorenie je prevažne lokalizované v subtropických až tropických klimatických pásmach, no vplyvom súčasnej migrácie obyvateľstva sa objavuje a šíri aj do iných častí sveta.

Najväčší podiel prípadov malárie spôsobuje druh parazita Plasmodium falciparum, ktorého výskyt spadá do oblastí Afriky. V menšej miere sa vyskytuje druh Plasmodium vivax, ktorý je príznačný pre oblasti južnej a strednej Ameriky alebo juhovýchodnej a južnej Ázie. Miestami sa môže vyskytnúť infekcia parazitom Plasmodium ovale alebo Plasmodium malariae¹.

Čo je to malária?

Maláriu označujeme ako tropickú chorobu, nakoľko sa vyskytuje najmä v tropických oblastiach. Ide o ochorenie krvi a pečene, ktoré môže mať mierny až život ohrozujúci priebeh, v závislosti od typu pôvodcu a rýchlosti nasadenia liečby.

Maláriu spôsobujú jednobunkové parazity rodu Plasmodium, ktoré napádajú ľudské telo po prenose infikovaným komárom. Ide o parazitárne ochorenie, nie o vírus ani baktériu. U človeka vyvolávajú maláriu najmä druhy Plasmodium falciparum, Plasmodium vivax, Plasmodium ovale, Plasmodium malariae a Plasmodium knowlesi.

Malária od parazita až po nákazu

Nákazu maláriou si môžeme premietnuť cez životný cyklus parazita Plasmodium, ktorý je zodpovedný za maláriu.¹ Ten má viacero foriem a vyzerá nasledovne:

1. Parazit rodu Plasmodium sa dostane do komára z rodu Anopheles, kde sa začína jeho životný cyklus nazývaný aj sporogonický cyklus. Proces trvá približne 17 dní.
2. Uštipnutím od infikovanej samičky komára rodu Anophele prechádzajú zrelé sporozoidy zo slín komára do krvi človeka.
3. Parazit prechádza krvou do pečene, kde ďalej pokračuje jeho vývojový cyklus.
4. Plasmódiá prestupujú postupne do pečeňových buniek, hepatocytov, kde sa neustále množia. V jednej pečeňovej bunke môže byť až 40 tisíc tzv. merozoitov.
5. Merozoity sú vyplavované z hepatocytov do krvi, kde sa naviažu na erytrocyty a asi do 2 minút ich osídlia.
6. Tvar erytrocytu sa mení a vzniká trofozoid, ktorý sa v priebehu 48 hodín štyri – päťkrát rozdelí.
7. Nakopené trofozoidy rozrušia membránu bunky, a tým dochádza deštrukcii napadnutých krviniek. Pacient v tomto štádiu pociťuje typické príznaky – záchvaty horúčky a zimnice.
8. Uvoľnené trofozoidy infikujú ďalšie a ďalšie erytrocyty.
9. Z človeka sa parazity dostávajú opäť krvou pri prisatí komára, a tým sa ochorenie ďalej šíri.

Ako rozpoznáte príznaky malárie?

Klinické príznaky ochorenia môžu byť mierne, no ak sa nepodchytia hneď v počiatočnom štádiu, môžu sa zmeniť na veľmi vážne, až život ohrozujúce. Miernymi príznakmi malárie sú horúčka, zimnica a bolesť hlavy. Tie sa objavia spravidla do 10 – 15 dní po uštipnutí infikovaným komárom. Medzi závažné príznaky patrí únava, zmätenosť, záchvaty a ťažkosti s dýchaním. Pacienti môžu mať kŕče a celkovo sa im zhoršuje vedomie.

Keďže ide o masívne osídľovanie červených krviniek parazitom, príznakom sú aj anemické stavy, abnormálne krvácanie a môže sa objaviť krv v moči. Ak sa ochorenie nepodchytí včas, môžu sa príznaky zhoršovať. Behom 24 hodín môže pacient prejsť do tak vážneho stavu, že sa nákaza skončí smrťou⁴.

Príznaky malárie v skratke:

• Triaška, zimnica
• Vysoká horúčka
• Silné potenie
• Bolesti hlavy
• Nevoľnosť až vracanie
• Bolesť brucha
• Hnačka
• Anémia
• Kŕče
• Kóma
• Krvavá stolica

Ako sa diagnostikuje malária?

Včasná diagnostika malárie je kľúčová. Čím skôr sa malária diagnostikuje, tým rýchlejšie sa predíde zhoršeniu stavu.

Prvoradý je odber anamnézy. Pre lekára sú podstatné informácie, ako napríklad či ste boli nedávno v zahraničí, uštipol vás komár, mali kontakt s chorým, ste tehotná, vyskytla sa u vás kosáčikovitá anémia alebo ste v minulosti prekonali maláriu.

Samotná diagnostika je založená najmä na laboratórnom vyšetrení krvi, prípadne na tzv. RDT testoch – rýchlotestoch. Maláriu dokážu určiť už z kvapky krvi na prste. Lekári v tropických oblastiach vedia na základe príznakov veľmi rýchlo odhadnúť, že sa jedná práve maláriu.

Dominantným príznakom je horúčka, ďalej bolesti hlavy, malátnosť, slabosť, gastrointestinálne ťažkosti, bolesti svalov. V prípade ťažkej malárie sa prejavujú častejšie záchvaty, zníženie cukru v krvi a otrava krvi, a to najmä u detí.

Na presné stanovenie diagnózy sa hodnotí hrubý a tenký krvný náter. Ten predstavuje rýchlu a vysoko senzitívnu metódu stanovenia ochorenia. Podľa hrubého krvného náteru sa potvrdí výskyt parazita v erytrocytoch. Ide hlavne o kvantitatívne stanovenie prítomnosti ochorenia. Tenký krvný náter zas umožňuje špecifikovať jednotlivé druhy parazita, čiže je viac kvalitatívny.

Ako sa malária lieči?

Liečba musí byť zahájená čo najskôr po diagnostikovaní ochorenia. Postup terapie závisí od veku pacienta, typu parazita (Plasmodium), oblasti nákazy, vážnosti príznakov a celkového zdravotného stavu pacienta.

V prípade malých detí, tehotných žien a imunodeficientných pacientov, je čas diagnostiky a liečby kľúčový. Prvá fáza liečby je zameraná na trofozoidy, ktoré napádajú a usmrcujú erytrocyty. Liečba sa zameriava na akútny stav pacienta a klinické príznaky.

Liečba môže byť aj profylaxická, čo znamená, že je zameraná na zastavenie aj ostatných štádií vývojového cyklu parazita, napríklad v hepatocytoch¹. Registrovanými liekmi na Slovensku proti malárií (antimalarikami) sú:

• Plaquenil (hydrochlorochín) – indikuje sa na liečbu akútnej malárie, ale aj na profylaxiu. Je účinný proti kmeňom Plasmodium falciparum, P. vivax, P. ovale a P. malariae.
• Malarone (proguanil vo fixnej kombinácii a atovachónom) – je účinný na kmeň Plasmodium falciparum pri akútnej a nekomplikovanej malárii. Tiež sa indikuje na profylaxiu.

Liečbu akútnej malárie musí mať v rukách lekár

Tabuľka nižšie popisuje liečebný proces⁴. Ide o štandardizované odporúčanie dávkovania, avšak v prípade zvlášť závažných okolností lekár môže dávkovanie upraviť.

Cestujete do exotiky s výskytom malárie? Nepodceňte prípravu

Pokiaľ sa chystáte do niektorej z krajín, kde sa môžete potenciálne nakaziť maláriou, oznámte to svojmu lekárovi. Lekár vám určí a predpíše lieky, ktoré je vhodné začať užívať ešte pred odcestovaním. Profylaxia – teda preventívne užívanie antimalarík, by malo začať už pred odcestovaním do rizikovej krajiny.

Plaquenil sa odporúča užívať 2 týždne pred plánovanou cestou. U detí sa užíva 6,5 mg / na 1 kg hmotnosti 1x týždenne, u dospelých 400 mg 1x týždenne. Ak nie je možné užívať liek 2 týždne pred cestou, existuje možnosť podania dvojnásobnej dávky. Dennú dávku je možné rozdeliť na dve dávky s odstupom šiestich hodín. Užívanie predpísaných dávok by malo trvať ešte 8 týždňov po odcestovaní z krajiny s potenciálnym rizikom nákazy. Dávkovanie a užívanie vždy prekonzultujte s lekárom.

V prípade lieku Malarone sa má liečba zahájiť 24 alebo 48 hodín pre odcestovaním do krajiny s hroziacou nákazou, mala by pokračovať celý pobyt a následne trvať ešte 7 dní po odchode z endemickej oblasti⁴. Dospelí užívajú 1 tabletu denne, u detí dávkovanie určuje len lekár.

Buďte ostražitý aj na dovolenke

Malárii možno predchádzať opatreniami, ktoré sú zverejnené na cestovateľských portáloch či na stránkach Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky⁵. Ako sa pred maláriou chrániť v rizikovej krajine?

Nezabudnite si pribaliť repelent

Aby ste predišli bodnutiu komárom, majte na dovolenke vždy po ruke kvalitný repelent. Reaplikujte si ho po kúpaní, keď sa veľmi spotíte alebo každých niekoľko hodín. Ak cestujete s deťmi, overte si, či je daný repelent vhodný aj na detskú pokožku.

Moderná medicína už priniesla aj vakcínu proti malárii

Aj napriek objavu účinnej liečby proti malárii vyvstávala otázka, ako zabrániť šíreniu tohto ochorenia v tých najohrozenejších krajinách a ako predísť úmrtiam malých detí. Farmaceutické spoločnosti ako GlaxoSmithKline (GSK) či BioNTech dlhodobo pracujú na zlepšení zdravotného stavu obyvateľstva v endemických častiach sveta. Ako prvej sa to podarilo práve firme GSK, ktorá vyvinula vakcínu známu pod názvom Mosquirix.

Mosquirix je rekombinantná vakcína, obsahujúca adjuvant pozostávajúci z proteínu Plasmodium falciparum s povrchovým antigénom hepatitídy B vo forme neinfekčných častí podobných vírusom. Primárne bola vyvinutá pre potreby ochrany voči malárii, na základe zloženia však poskytuje ochranu aj voči vírusu hepatitídy B. Hlavným dôkazom účinnosti tejto vakcíny je štúdia, ktorá bola realizovaná na území Burkina Faso. Na základe tejto štúdie sa vakcína ukázala na 77% účinná. V roku 2015 výbor Európskej liekovej agentúry pre lieky na humánne použitie prijal oficiálne rozhodnutie o zaradení vakcíny Mosquirix do svetového očkovacieho programu Svetovej zdravotníckej organizácie⁶.

Malária na Slovensku

Malária sa na Slovensku prirodzene nevyskytuje. Zvyknú sa však objavujiť importované prípady u cestovateľov – a teda že sa cestovateľ nakazí ešte v zahraničí a ochorenie si so sebou „prinesie“ na územie Slovenska.

U nás teda považujeme maláriu za vzácne ochorenie, a keďže nie je súčasťou nášho každodenného života, ani si neuvedomujeme, aké je vážne. Čísla úmrtí pacientov, a hlavne detí, v ohrozených krajinách nie sú pritom vôbec zanedbateľné. Úspešnosť vakcinácie je v celosvetovom meradle kľúčová, pretože vďaka pokroku vo vývoji vakcín by malária postupne nemusela byť nepríjemnou súčasťou každodenného života afrických detí.