Bércové vredy sú najzávažnejšou komplikácou žilovej nedostatočnosti dolných končatín: Ako ich rozpoznať už v začiatkoch a ako sa liečia?

Bércový vred predstavuje neskoré štádium žilovej nedostatočnosti dolných končatín. Ide o najzávažnejšiu komplikáciu tohto dlhotrvajúceho ochorenia. Príčinou vzniku vredu predkolenia sú buď varixy dolných končatín, ale aj rôzne stavy po cievnych zrazeninách.

Toto ochorenie úzko súvisí s poruchami žilových chlopní a následným venóznym refluxom. Spätný prietok krvi žilovým riečiskom zvyšuje tlak krvi v dolnej končatine. Následné zhoršenie prietoku drobnými cievami vedie k ovplyvneniu výživy kože a podkožia – no a výsledkom je vznik vredu.

Čo je to bércový vred a ako vzniká?

Bércový vred je chronická, ťažko sa hojaca rana predkolenia. Vzniká v dôsledku zhoršeného prekrvenia či poruchy odtoku krvi. To môže viesť až k nekróze, teda odumieraniu tkaniva. Ide o najťažšiu formu chronickej žilovej nedostatočnosti (venóznej insuficiencie). Spôsobený ale môže byť aj arteriálnymi poruchami, cukrovkou alebo kombinovanými faktormi.

Bércový vred postihuje približne 1% populácie, pričom najčastejšie sa vyskytuje okolo 70. roku života.¹ Ochorenie častejšie postihuje ženy, a to v pomere 3:1. Na jeho vzniku sa podieľajú ako konštitučné, tak i genetické faktory, životospráva, vplyvy prostredia, ale napríklad aj sedavý spôsob života či obezita.

U 10% pacientov vzniká bércový vred v dôsledku uzáveru tepny zrazeninou. U približne 5% prípadov vzniká v dôsledku cukrovky, tzv. diabetickej nohy.¹ Až u 70% pacientov je však príčinou vzniku bércového vredu dlhotrvajúca žilová nedostatočnosť. Musíme ale spomenúť, že zo všetkých pacientov s chronickou žilovou nedostatočnosťou sa bércový vred vyvinie len u približne 5% pacientov. Je to aj vďaka skorému záchytu a celkovým preventívnym i liečebným opatreniam.

Prejavy bércových vredov

Bércové vredy sa zvyčajne neobjavia náhle. Vznikajú postupne ako dôsledok dlhodobých problémov s cievami. Začiatok bércových vredov sa prejavuje ako:

• Opuchy členkov, pocit ťažkých nôh
• Večerný opuch, nočné kŕče
• Svrbenie predkolenia
• Pigmentové zmeny na koži – hnedo-oranžové sfarbenie kože v okolí vzniku bércového vredu²
• Zhrubnutá alebo stenčená koža v mieste vzniku vredu
• Koža sa stáva krehkou a náchylnou na poranenia
• Aj malé poranenie alebo odrenina sa ťažko hojí a môže sa zmeniť na otvorenú ranu

Vred sa pritom môže vytvoriť vo viacerých lokalitách predkolenia, najčastejšie však v oblasti vnútorného členka. Jeho veľkosť môže byť od niekoľkých milimetrov až po vredy rozšírené po obvode celej končatiny. Niekedy sa vyskytuje samostatne, inokedy vo vyššom počte. Na začiatku býva plochý s ostrými okrajmi, postupne sa prehlbuje a okraje zaobľujú.

Vredy sa postupne vyvinú v bolestivý stav. Majú tendenciu opakovane sa vracať a vyžadujú si komplexnú liečbu. Liečba zahŕňa starostlivosť o ranu, úpravu obväzov, kompresnú terapiu a liečbu základného ochorenia.

Ako rozlíšite, či sa u vás začína rozvíjať bércový vred?

Podľa nasledujúceho delenia môžete aj samovyšetrením približne odhadnúť, v ktorom štádiu sa vredové ochorenie predkolenia nachádza, či začína a podobne. Klasifikácia chronickej žilovej nedostatočnosti dolných končatín je nasledujúca:

• C0. Žiadne viditeľné ani hmatateľné prejavy žilovej choroby
• C1. Metličkové varixy
• C2. Varikózne žily
• C3. Opuch
• C4. Kožné zmeny žilového pôvodu: pigmentácia, ekzém a podobne
• C5. Zhojený bércový vred spojený s kožnými zmenami
• C6. Nezhojený bércový vred spojený s kožnými zmenami

Dá sa povedať, že bércový vred začína už v prvom štádiu, teda C1, v ktorom sa rozvíjajú podkožné metličkové žilky. Doma pred zrkadlom si môžete prehliadnuť aj tie časti nôh, kde bežne nedovidíte.

Spoľahlivá diagnostika vredov predkolenia patrí do rúk odborníkom

Pri fyzikálnom vyšetrení sa lekár pýta na okolnosti vzniku, a tiež rodinný výskyt ochorenia. Už tu je možné zistiť, či nedošlo k upchatiu žilového systému krvnou zrazeninou ako jednou z komplikácií ochorenia. V diagnostike jednoznačne dominuje ultrasonografické vyšetrenie celého venózneho systému dolných končatín. Vďaka sonu vie lekár zhodnotiť celú venóznu spleť a tiež funkciu konkrétnych chlopní. Odhalí tiež reflux, teda spätný tok krvi v povrchových, hĺbkových žilách i perforátoroch a rôzne žilové anomálie. To všetko prispieva k zefektívneniu následného terapeutického plánu, pre toho – ktorého pacienta.

Liečba bércových vredov

Liečba bércového vredu je komplexná. Pozostáva z lokálneho ošetrovania vredu, chirurgickej intervencie, kompresívnej terapie a liekov či bylín priaznivo pôsobiacich na žilový systém.

Lokálne ošetrovanie vredu

Lokálne ošetrovanie vredu zahŕňa odstránenie odumretého tkaniva, vlhké ošetrovanie či kožné transplantácie. Z ďalších metód sa využíva stripping (odstránenie cievy), ablácia laserom a skleroterapia. Týmto spôsobom je možné okrem povrchových žíl liečiť aj poruchy perforátorového systému. Ďalej je možné robiť plastiku žilových chlopní a transplantácie samotných žíl.

Kompresívna terapia

Kompresívna terapia zahŕňa použitie sťahovacích zdravotných pančúch a ponožiek. Vďaka nim sa zlepšuje cirkulácia krvi postihnutými končatinami.

Lieky a doplnky na bércové vredy

Lieky sa používajú ako súčasť komplexnej liečby. Kľúčová je teda aj správna starostlivosť o ranu, kompresná terapia a liečba základného ochorenia – napr. žilovej nedostatočnosti alebo cukrovky.

Spomedzi liekov na bércové vredy sa zvyknú používať:

• Analgetiká– ak je vred bolestivý, napríklad paracetamol alebo ibuprofen.
• Antibiotiká – ale len v prípade, ak je vred infikovaný.
• Antikoagulanciá – lieky proti zrážaniu krvi, ak je pridružená hlboká žilová trombóza alebo hrozí riziko zrazenín.
• Venotoniká – zlepšujú žilový návrat, znižujú opuch a pôsobia protektívne na žilový systém. Používa sa napríklad diosmín či hesperidín.

Ktoré lieky a doplnky z našej online lekárne môžu zlepšiť zdravie cievneho systému?

Z bylinnej prírodnej liečby sú vhodné:

• Preparáty na báze pagaštanu konského – vo forme čaju či masti.

Liečba bércového vredu by mala byť naordinovaná lekárom a pacient musí byť dlhodobo sledovaný. Jedným z problémov je po prechodnom zhojení vredu častý návrat ochorenia. Aj tu platí, že najlepšou prevenciou pred jeho vznikom je pravidelný pohyb, cvičenie či šport. Diétne opatrenia by mali zahŕňať zaradenie dostatku listovej zeleniny s vysokým obsahom chlorofylu.