Čierny kašeľ ohrozuje najmä bábätká a malé deti. Čo by ste o tejto infekcii mali vedieť?
Čierny kašeľ patril v minulosti k jedným z najobávanejších ochorení bábätiek a malých detí. V priebehu histórie bolo vo svete i na území dnešného Slovenska zaznamenaných viacero epidémií čierneho kašľa, ktoré viedli k vážnym následkom a v mnohých prípadoch končili smrťou. Dnes je už výskyt čierneho kašľa pomerne raritný. Nie je to však kvôli tomu, že by ochorenie rokmi zázračne zmizlo. Je to len vďaka tomu, že proti nákaze čiernym kašľom máme v súčasnosti k dispozícii účinnú zbraň v podobe očkovania, ktoré bráni masívnemu šíreniu ochorenia v populácii.
Ani vďaka očkovaniu ale nesmieme stratiť ostražitosť. Čierny kašeľ sa môže z času na čas znova objaviť, a to najmä u detičiek, ktoré ešte očkované nestihli byť, prípadne nemôžu byť.
Čo spôsobuje čierny kašeľ a koho najviac ohrozuje?
Čierny kašeľ (lat. pertussis) je vysoko infekčné ochorenie dýchacieho systému, pre ktoré sú typické dlhotrvajúce a úmorné záchvaty kašľa. Niekedy sa preto ochorenie označuje aj ako divý alebo dávivý kašeľ1.
Čierny kašeľ vyvolávajú gramnegatívne baktérie Bordetella pertussis, ktoré sa prichytávajú na sliznicu dýchacích ciest, kde pôsobením svojich toxínov poškodzujú riasinkový epitel. To vedie k rozvoju infekcie, zápalu, nadmernej tvorbe hlienu a dráždeniu na kašeľ, čo sťažuje dýchanie.
V minulosti sa ochorenie vyskytovalo hlavne u malých detí. V mnohých prípadoch končilo i smrťou, najmä v dôsledku udusenia alebo pridružených komplikácií, ako bol napríklad zápal pľúc. Dnes je vďaka dostupnému očkovaniu väčšina populácie pred čiernym kašľom chránená. U starších detí a dospelých sa ochorenie zvyčajne prejavuje len v ľahšej forme.
Upozornenie:
Čierny kašeľ je naďalej rizikom pre novorodencov a deti do 1 roka, ktoré ešte proti nemu neboli kompletne zaočkované, a tiež pre dospelých so závažnými poruchami imunity2.
Ako sa čierny kašeľ šíri?
Šíri sa kvapôčkovou infekciou, teda vdýchnutím infikovaných častíc cez nos alebo ústa, ktoré nakazená osoba vylučuje pri kašľaní alebo kýchaní. Infekciu môže rozširovať i osoba, ktorá je infikovaná baktériami (je prenášač), ale má len mierne alebo žiadne klinické príznaky (je asymptomatická). Čierny kašeľ môže takto preniesť napríklad dospelý na nezaočkované bábätko.
Aké sú príznaky čierneho kašľa a ako ochorenie prebieha?
Inkubačná doba čierneho kašľa, teda doba od nákazy až do objavenia sa prvých príznakov, môže byť 7 až 21 dní. Väčšinou sa prvé príznaky objavujú na 7. až 10. deň po nakazení. Ochorenie obyčajne trvá 6 – 8 týždňov. Má 3 fázy3,4:
Prodromálna – katarálna fáza
Prvé štádium čierneho kašľa sa podobá bežnému prechladnutiu alebo chrípke. Nakazená osoba môže mať nádchu, zvýšenú teplotu, horúčku, bolesť hrdla a suchý dráždivý kašeľ. Táto fáza trvá približne 1 – 2 týždne a počas nej je jedinec najviac infekčný.
Paroxyzmálna fáza
Suchý dráždivý kašeľ sa zhoršuje a prechádza do záchvatovitého kašľa. Charakterizujú ho početné rýchle zakašľania, nasledované namáhanými nádychmi, čo sprevádza zvuk podobný kikiríkaniu, híkaniu alebo hvízdaniu. Záchvaty bývajú sprevádzané vykašľaním hustého priehľadného hlienu, ktorý napína na zvracanie.
V tomto štádiu, ktoré môže trvať niekoľko týždňov (obyčajne 2 – 6), početnosť a závažnosť záchvatov stúpa. Epizódy záchvatovitého kašľa sa objavujú často počas dňa i noci. Záchvaty môžu spôsobovať problémy s dýchaním (lapanie po dychu), zmodranie v tvári kvôli nedostatočnému okysličovaniu krvi, poruchy spánku aj silnú vyčerpanosť.
Fáza rekonvalescencie
Intenzita a frekvencia záchvatov kašľa sa znižuje, dochádza k zlepšeniu stavu. Táto fáza môže trvať niekoľko týždňov, ale aj mesiacov – závisí od veku a aktuálneho zdravotného stavu pacienta.
Komplikácie čierneho kašľa môžu byť veľmi vážne
U očkovaných starších detí a dospelých máva čierny kašeľ zvyčajne len ľahší priebeh a prognóza býva dobrá. U dospelých a mladistvých dokonca nemusia byť prítomné ani vyššie spomenuté štádia ochorenia, priebeh býva často atypický.
Pozor však u neočkovaných osôb, najmä detí do 1 roka. Tu ochorenie prebieha oveľa závažnejšie s častými komplikáciami. V ojedinelých prípadoch môže viesť čierny kašeľ u detí až k apnoe – dočasnému zastaveniu dýchaniu alebo výraznému zníženiu dýchacieho rytmu po dobu niekoľkých sekúnd až minút, čo je život ohrozujúci stav4.
Medzi ďalšie komplikácie čierneho kašľa patria4:
- Sekundárna infekcia baktériami alebo vírusmi, ktorá najčastejšie vedie k zápalu pľúc (pneumónii).
- Hypoxia – nedostatočný prísun kyslíka do krvi a orgánov pri úpornom kašli, ktorá môže viesť k ich trvalému poškodeniu.
- Cyanóza – zmodranie kože v dôsledku nedostatočného okysličovania krvi.
- Natrhnutie brušných svalov, zlomeniny rebier alebo problémy udržať moč pri silnom kašli.
- Encefalopatia – poškodenie nervového systému, vrátane mozgu, bakteriálnymi toxínmi a nedostatočnými dodávkami kyslíka pri záchvatoch kašľa. Prejavuje sa poruchami správania, vedomia a kŕčmi. Obzvlášť nebezpečná je u malých detí.
- Vyššia náchylnosť na iné respiračné infekcie a chronické ochorenia, ako je astma alebo chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP).
Ako možno čierny kašeľ diagnostikovať?
Diagnostika čierneho kašľa môže byť spočiatku problematická, keďže prvotné príznaky môžu pripomínať iné, bežné respiračné ochorenia, ako prechladnutie, bronchitídu alebo chrípku. Pri klasickom fyzikálnom vyšetrení však môže ochorenie naznačiť typický zvuk kašľa.
Pre diagnostiku čierneho kašľa obyčajne nestačia ani bežné krvné testy. V nich síce môžeme pozorovať znížený počet bielych krviniek (leukocytov) typický pre infekciu alebo zápal, avšak tento parameter nie je špecifický iba pre čierny kašeľ, ale aj pre mnohé iné infekčné a zápalové ochorenia2.
Na definitívne potvrdenie diagnózy čierneho kašľa je potrebné potvrdiť prítomnosť baktérie Bordetella pertusiss v dýchacích cestách. To možno vykonať viacerými laboratórnymi metódami1:
- Kultivácia: Je to štandardný test na diagnostiku čierneho kašľa. Vzorka sa odoberá sterom zo zadnej steny nosohltana cez nos alebo ústa, prípadne kombináciou oboch. Odobratý materiál je následne v mikrobiologickom laboratóriu kultivovaný na špeciálnych živných pôdach 7 dní. Potom sa vyhodnotí prítomnosť alebo neprítomnosť bordetélií. Nevýhodou tejto metodiky je nižšia citlivosť v porovnaní s PCR metódou, skreslenie výsledkov pri súbežnom užívaní antibiotík a časová náročnosť.
- Metóda polymerázovej reťazovej reakcie – PCR: Umožňuje dôkaz nukleových kyselín bordetélií, ako aj rozlíšenie jednotlivých druhov bordetélií v reálnom čase. Ako vzorka sa najčastejšie využíva ster z nosohltanu. Výhodou tejto metódy je vysoká citlivosť, rýchlosť (výsledky do niekoľkých hodín) a dôkaz baktérií aj v neskorších fázach ochorenia.
- Sérologické vyšetrenie metódou ELISA: Enzýmová imunoanalýza (ELISA) umožňuje sérologické stanovenie hladiny protilátok typu IgG a IgA proti pertussickému toxínu zo vzorky krvi. Vďaka tomu možno potvrdiť ochorenie alebo overiť prítomnosť protilátok po očkovaní celobunkovou vakcínou. Metóda je vhodná na diagnostiku čierneho kašľa najmä u pacientov, ktorí vykazujú klinické príznaky – záchvatovitý kašeľ, lapanie po dychu či zvracanie po kašli.
Upozornenie:
Diagnostika čierneho kašľa je komplexná. Je potrebné, aby bola vykonaná čo najskôr, obzvlášť u novorodencov a malých detí, u ktorých môže byť priebeh ochorenia závažnejší.
Liečba čierneho kašľa prebieha pod lekárskym dohľadom
Základom liečby čierneho kašľa je podávanie antibiotík, najčastejšie zo skupiny makrolidov (azitromycínu, klaritromycínu, erytromycínu), ktoré predpisuje lekár. Čím skôr sa s antibiotickou terapiou začne, tým je priebeh ochorenia priaznivejší a znižuje sa riziko prenosu baktérií na ostatných jedincov.
Antibiotiká sa môžu nasadiť aj profylakticky. Robí sa to najmä pri výskyte ochorenia v úzkom rodinnom kruhu u jedincov, u ktorých sa predpokladá ťažký priebeh, ako sú deti do 1. roku a tehotné ženy v 3. trimestri3.
Na zmiernenie symptómov, ako sú bolesti a horúčka, možno použiť lieky zo skupiny antipyretík a analgetík (napr. paracetamol, ibuprofén). Dôležité je dodržiavať dostatočnú hydratáciu a pokoj na lôžku.
Osoba s čiernym kašľom by mala byť izolovanáod ostatných, aby sa zabránilo nakazeniu ostatných osôb. Liečba pertussis u novorodencov a malých detí, ako aj závažných prípadov, prebieha v nemocnici. Výskyt čierneho kašľa ako prenosného ochorenia tiež zo zákona podlieha povinnému hláseniu na Regionálny úrad verejného zdravotníctva.
Očkovanie proti čiernemu kašľu prebieha už v detstve
Najúčinnejším spôsobom, ako bojovať s čiernym kašľom, je ochoreniu predchádzať. Na to slúži očkovanie (vakcinácia) proti čiernemu kašľu, ktoré je na Slovensku od roku 1958 povinné. Vďaka zavedeniu celoplošného očkovania výskyt pertussis v našich končinách výrazne klesol, hoci občasné prípady sa stále objavujú.
Upozornenie:
V súčasnosti však, žiaľ, stále viac a viac rodičov odmieta povinné očkovania u detí. Do budúcna hrozí aj riziko opätovného vypuknutia lokálnych epidémií ochorení, o ktorým sme si mysleli, že patria už len do učebníc dejepisu.
Dnes je očkovacia látka proti čiernemu kašľu súčasťou tzv. hexavakcíny, ktorou sa deti očkujú v 3., 5. a 11. mesiaci života. Hexavakcína chráni súčasne pred 6 infekčnými ochoreniami:
- Čiernym kašľom (pertussis)
- Záškrtom (diftériou)
- Tetanom
- Vírusovou hepatitídou typu B
- Hemofilovými invazívnymi infekciami
- Detskou obrnou (poliomyelitídou)
Proti čiernemu kašľu, záškrtu, tetanu a poliomyelitíde (tzv. tetravakcínou) sa deti preočkovávajú v 6. a 13. roku života. Keďže hladina protilátok proti čiernemu kašľu klesá približne 10 rokov po očkovaní, u dospelých je možné preočkovanie posilňujúcou dávkou vakcíny (tzv. boostrom). Odporúča sa najmä tým dospelým a dospievajúcim, ktorí sa pohybujú v tesnej blízkosti detí do 1 roka, na ktoré môžu infekciu nevedomky preniesť.
Očkovanie proti čiernemu kašľu sa odporúča aj tehotným ženám v 3. trimestri (najlepšie medzi 27. a 36. týždňom tehotenstva), vďaka čomu budú vytvorené protilátky u matky chrániť aj novonarodené dieťa do času, kým ešte nebude samo očkované.
Nezabúdajte, že očkovanie je veľkým privilégiom dnešnej doby. Keď je totiž väčšina populácie zaočkovaná, tzv. kolektívna imunita bráni šíreniu infekcie v populácii. Tým chráni nielen vás, ale aj tých najzraniteľnejších – teda tých, ktorí ešte očkovaní nie sú (napríklad novorodenci) alebo sa z vážnych zdravotných dôvodov očkovať nemôžu.
Zdroje použité v článku:
1. HUDECOVÁ, G. Bordetella pertussis: Možnosti diagnostiky a výskyt. Bordetella pertussis: Possibilities of diagnostics and occurence. Zdravotnícke listy 2019, 7(1). ISSN 2644.4909
2. Whooping cough. St. Clair Health. In: stclair. org [online] [cit. 09-18-2023]. Dostupné z: https://www.stclair.org/services/mayo-clinic-health-information/diseases-and-conditions/CON-20378955
3. VAVERKOVÁ, R. Černý kašel není nemocí minulosti. Medicina pro praxi 2013; 10(11-12): 366-368
4. Čierny kašeľ. Európsky informačný portál o očkovaní. In: vaccination-info-eu.sk [online] [cit. 09-18-2023]. Dostupné z: https://vaccination-info.eu/sk/informacne-listy-o-ochoreniach/cierny-kasel
