Potrebujete pomôcť
pri výbere?

Opýtať sa lekárnika
lekarnicka
email
podpora@etabletka.sk
telefon
+421 915 040 800
plus - ikona
hodnotenia zakaznikov

Hodnotenia
zákazníkov

Zobraziť hodnotenia

Čo je to fytoterapia? Zistite, aké účinky má rastlinná liečba a ktoré látky sa využívajú pri liečení konkrétnych chorôb

Čo je to fytoterapia?

Slovo fytoterapia je odvodené z gréckeho phyto, čo znamená „rastlina“, a zo slova therapeuo, čo znamená „liečiť“. Doslovne teda výraz fytoterapia znamená liečba rastlinou či rastlinná liečba. Už od počiatku ľudstva tvorí jeden zo základných pilierov medicíny. V časoch, keď neexistovali lieky v podobe, v akej ich poznáme dnes, ľudia verili rastlinám využívajúc ich pri liečení chorôb i úrazov. Postupne rástla potreba porozumieť zákonitostiam rastlín a ich využití pri rôznych ťažkostiach.

co je fytoterapia

V stredoveku pripravovali liečiviny kňazi, no aj rôzni šarlatáni. O rozmach fytoterapie sa v Európe do istej miery pričinil aj kráľ Karol Veľký, ktorý popri pestovaní zeleniny a ovocia nariadil aj pestovanie liečivých rastlín.

V našej oblasti sa v modernej medicíne využíva okolo 150 rastlín s liečivými účinkami.

  • Antioxidanty – potláčajú vplyvy voľných radikálov, ktoré môžu viesť k rakovine či vzniku aterosklerózy. Najlepšie zdroje sú chlorella, zelený čaj, zelený jačmeň, resveratrol, bylinky a ovocie.
  • Antokyány – niektoré z rastlinných farbív.
  • Azulenogény – majú protiinfekčný antiseptický a protibakteriálny účinok.
  • Balzamy – zmes silíc a živíc, získavaná z niektorých cudzokrajných ihličnanov.
  • Flavonoidy – majú mnohostrannú pôsobnosť. V prírode sa našlo okolo 2000 typov týchto zlúčenín. Okrem protimutagénnym a protirakovinovým účinkom pôsobia antioxidačne, správne napínajú cievy, niektoré sú spazmolytické či antialergické.
  • Foláty – látky odvodené od kyseliny listovej.
  • Fytoestrogény– pôsobia podobne ako niektoré živočíšne hormóny – na prevenciu nádorových ochorení hrubého čreva, prsníka či prostaty. Majú dokázanú antioxidačnú schopnosť a odporúčajú sa tiež na zmiernenie nepríjemných príznakov menopauzy.
  • Horčiny – dráždia chuťové receptory na jazyku, a tým vedú k reflexnému slineniu, a tiež k vylučovanie žalúdočnej šťavy. Tým napomáhajú tráveniu. Najznámejší je horec.
  • Chlorofyl a iné rastlinné farbivá – v tele človeka sa zúčastňuje pri tvorbe bielkovín, ale tiež DNA. Významne prispieva k prevencii a liečbe aterosklerózy. Zdrojmi sú chlorella, spirulina či žihľava. Okrem chlorofylu je biologicky aktívny napríklad karotén a antokyány.
  • Kumaríny – majú široké spektrum účinkov.
  • Kyseliny – nachádzajú sa v ovocných plodoch, napríklad kyselina jablčná, vínna, citrónová či askorbová – teda vitamín C.
  • Lipidy – rezervné molekuly rastlín. Rastlinné tuky sú väčšinou tekuté – patrí sem slnečnicový, ľanový, repkový a konopný olej. Nenasýtené mastné kyseliny sú dôležité pre biochemické procesy v organizme, pôsobia tiež proti kôrnateniu ciev.
  • Lykopén – prevencia aterosklerózy a vzniku zhubných nádorov.
  • Pektíny – využívajú sa ako želatínové činidlo v potravinárstve a kozmetike.
  • Probiotiká – majú účinok na telesné i duševné zdravie. Spomaľujú starnutie, zlepšujú imunitu a pôsobia na lepšie trávenie. Obsahujú živé kultúry mikroogranizmov, vznikajúcich napríklad kvasom na zelenine.
  • Resveratrol – flavonoid s významnými antioxidačnými účinkami, vyskytuje sa hlavne v jadrách a šupkách červeného hrozna či ríbezliach. Má účinky proti kôrnateniu ciev, protinádorové a tiež protizápalové účinky.
  • Saponíny – napomáhajú vzniku penivých roztokov. Pôsobia proti únave, kardioprotektívne, imunomodulačne a proti tráviacim problémom.
  • Silice – známe aj ako éterické oleje, zmesi prchavých látok s typickou vôňou. Používajú sa najmä ako diuretiká, karminatíva, sedatíva a stomachiká. Okrem toho sa môžu použiť na inhaláciu, aromaterapiu alebo ako prísada do relaxačného kúpeľa.
  • Sliz – jedná sa o ochranné, lahodne pôsobiace látky chrániace nervové zakončenia a znižujúce bolesť. Využívajú sa pri podráždených slizniciach a koži.
  • Triesloviny – znižujú bolesť, svrbenie či nepríjemné mravčenie na končatinách. Tiež spevňujú steny vlásočníc, čo napríklad zabraňuje tvorbe vredov.
  • Vitamíny – sú pre organizmus nevyhnutné. Väčšinu z nich prijímame z rastlinnej stravy, no toto množstvo nemusí stačiť na pokrytie celej potreby organizmu.

Zdroje použité v článku:

1. MIKA, K.: Fytoterapia z pera lekára. Staronová fytoterapia. 2016. Osveta. s.19-24  [cit. 03.31.2025]. Dostupné z: ISBN 978-80-8063-436-0
2. FURHAD, S. a kol.: Herbal Supplements. 2024. National Library Of Medicine [online] [cit. 03.31.2025]. Dostupné z: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK536964/
3. HEINRICH, M.: Phytotherapy. 2025. Britannica [online] [cit. 03.31.2025]. Dostupné z: https://www.britannica.com/science/phytotherapy

Neprehliadnite