Čo je to divertikulitída? Spoznajte prejavy a liečbu tohto zápalového ochorenia

Divertikulitída je zápal vakovitých výbežkov steny hrubého čreva, tzv. divertikulov. Tieto nepravidelné vyduté vačky sa vyskytujú bežne po 50. roku života. Zvyčajne sa nachádzajú v dolnej časti hrubého čreva a ich prítomnosť v tele je pomenovaná ako divertikulóza. Divertikuly bežne nezvyknú spôsobovať problémy. 

Ťažkosti vznikajú až vtedy, pokiaľ sa jeden alebo viac divertikulov zapáli. Tento stav býva spojený so silnou bolesťou, horúčkou, nevoľnosťou a zmenami v stolici. Mierne ťažkosti sa zvyknú liečiť odpočinkom, diétnymi opatreniami, niekedy antibiotikami. Ak je však zápal vakovitého výbežku ťažký, potrebuje antibiotickú, často aj chirurgickú liečbu. Pokiaľ diagnostikovali diverkulitídu vám alebo vášmu blízkemu, pripravili sme pre vás všetky informácie, ktoré potrebujete vedieť.

Ako vzniká divertikulitída?

Divertikuly sa vyvíjajú postupne v stenách hrubého čreva. Najčastejšie sú pozorované u starších dospelých. Vznikajú pravdepodobne na podklade kŕčov alebo zmien napätia v stene hrubého čreva, pričom vydutý vačok vzniká v miestach oslabenia tejto steny.

Samotný zápal jedného alebo viacerých divertikulov sa často vyvinie v dôsledku bakteriálneho črevného ochorenia, ale tiež pri ich ďalšom poškodení. Vyvolať ho však môžu aj iné patogény, napríklad parazity.V zriedkavých prípadoch ide o vrodený problém, kedy sa dieťatko už narodí s črevnou výdutinou. U detí potom rozlišujeme tzv. Meckelov divertikul, ktorý sa môže zapáliť a rozvinúť v tzv. Meckelovu divertikulitídu.Napriek široko rozšírenému presvedčeniu neplatí, že by jedenie orechov, semien a pukancov spôsobovalo zvýšené riziko divertikulózy, divertikulitídy alebo divertikulárneho krvácania.

Ak sa u vás alebo vášho blízkeho objavia vyššie uvedené príznaky, vyhľadajte odbornú pomoc.

Riziká a faktory ovplyvňujúce vznik divertikulitídy

Je zrejmé, že tento zápal vačkovitých výdutí hrubého čreva je častejší u niektorých rizikových skupín. Toto sú faktory, ktoré môže na vznik ochorenia negatívne vplývať:

• Obezita
• Fajčenie
• Diéta s nízkym obsahom vlákniny
• Strava s vysokým obsahom červeného mäsa
• Alkoholizmus
• Nedostatok pohybu
• Nízka hladina vitamínu D
• Užívanie niektorých liekov, napríklad steroidov, opiátov, nesteroidných protizápalových liekov

Aké komplikácie sa môžu pri divertikulitíde rozvinúť?

V literatúre sa môžeme stretnúť s údajom, že približne 15% ľudí s divertikulitídou postihnú ďalšie komplikácie.² Sú to:

• Tvorba dutinky vyplnenej hnisom, tzv. absces
• Blokáda hrubého čreva
• Tvorba píšťal, tzv. fistúl – nepravidelných priechodov medzi črevom a iným orgánom
• Trhliny v stene hrubého čreva, ktoré vedú k vyliatiu črevného obsahu do brušnej dutiny a k zápalu pobrušnice
• Krvácanie z prasknutých krvných ciev v oblasti divertikulu – divertikulárne krvácanie
• Sepsa

Kedy zájsť k lekárovi a ako divertikulitídu diagnostikuje?

Pri bolestiach brucha je dôležité vždy spozornieť. Ako sme spomenuli, lekára navštívte v prípade, že sa u vás objavia príznaky ako bolesť brucha, nadúvanie, nevoľnosť, horúčka, citlivosť brucha na dotyk a zmeny stolice. Presná diagnostika je základom k odhaleniu črevných výdutiniek, respektíve ich zápalu.

Okrem anamnézy, teda rozpomínania pacienta na svoje ťažkosti, je dôležité aj vstupné fyzikálne vyšetrenie. Lekár pri ňom prehmatá brucho. Niekedy poklepom, inokedy pomocou fonendoskopu hľadá, či nie sú prítomné chorobné javy. Pohľadom si tiež všíma architektoniku brucha, rôzne výchylky od normy, niekedy sa tiež prikláňa k vyšetreniu cez konečník.

Smerodajné môžu byť aj laboratórne nálezy zo vzorky krvi, moču či stolice. Vďaka týmto testom je možné zistiť, či je v organizme prítomný zápal, infekcia, orgánové dysfunkcie alebo metabolické výkyvy. Zo zobrazovacích vyšetrení sa v súčasnosti preferuje počítačová tomografia, ktorá vie odhaliť zapálené divertikuly, abscesy, fistuly a iné komplikácie. Kolonoskopické vyšetrenie cez konečník pomocou kamery je tiež jednou z možností, ako objaviť divertikulózu a divertikulitídu.

Liečba divertikulitídy sa odvíja od komplikovanosti stavu

Vo väčšine prípadov je divertikulitídu možné liečiť krátkodobými zmenami stravovania a liečivinami.⁴ Aj tu platí, že skoré vyhľadanie lekára pri ťažkostiach výrazne prispieva k zmierneniu príznakov a zlepšeniu celkového stavu pacienta.

Pri nekomplikovanej divertikulitíde s miernymi príznakmi, kedy nie sú prítomné žiadne komplikácie, sa môže ochorenie liečiť aj v domácich podmienkach. Prvotne sa zvykne ordinovať tekutá strava, ktorá sa postupne zhutňuje. Svoje miesto pri výbere jedál zohráva vláknina. V istých prípadoch lekár siahne aj po antibiotickej liečbe, s prihliadnutím na benefity-kontra-riziká takejto liečby.

Podľa dostupnej literatúry je v bylinnej liečbe divertikulitídy vhodné užívať liečiviny na báze trieslovín. Tiež pri simultánnych bolestiach sú vhodné silice s antiseptickými, a tiež hladké svalstvo-uvoľňujúcimi vlastnosťami.³ Patria sem:

• pľuzgierka islandská,
• ľanové semienko,
• semeno zo senovky gréckej,
• koreň angeliky,
• kvet levandule,
• kôra z krušiny jelšovej.

Hladké svalstvo vnútorných orgánov uvoľňuje list mäty piepornej či kvet rumančeka. Z mäty, podobne ako aj z horca žltého, je možné požívať v správnom dávkovaní tinktúru. Takáto liečba by mala byť konzultovaná s ošetrujúcim lekárom.

Pri komplikovanej forme ochorenia bude pravdepodobne potrebný pobyt v nemocnici spojený s intenzívnou vnútrožilovou antibiotickou liečbou. Chirurgické postupy sú potrebné v prípade, ak je stav komplikovaný hnisavými abscesmi či píšťalami, prasklinami čreva. Prihliada sa pritom na častosť nekomplikovanej divertikulitídy a tiež na celistvosť imunitného systému. Pokiaľ to celkový zdravotný stav pacienta dovoľuje, chirurgovia volia k laparoskopickú operáciu, ktorá sa vykonáva len cez drobné otvory v brušnej stene.

Samotný chirurgický zákrok je spojený s odstránením chorej časti hrubého čreva. Zostávajúce tkanivo sa spojí, aby bolo črevo aj naďalej priechodné. V istých prípadoch je nutné vytvorenie kolostómie, teda črevného vývodu na brušnú stenu do tzv. kolostomického vrecka. Niekedy je takého riešenie len dočasné, aby sa mohlo hrubé črevo po zošití riadne zhojiť. Pri komplikovaných priebehoch však môžu byť potrebné aj iné chirurgické postupy.