Aké príznaky má erysipel?

Okrem spomínaného ohnivého začervenania kože je typicky prítomné ostré ohraničenie tohto začervenania so zvýšenými okrajmi. Pacient pociťuje pálenie, zvýšenú citlivosť postihnutej kože, ako aj svrbenie. Ak sa ochorenie nelieči, môže sa prejaviť vznikom menších či väčších pľuzgierov, niekedy dokonca aj odumretím kože. Zhruba 1 – 2 dni pred nástupom kožných zmien sa u pacienta môže vyskytnúť triaška, malátnosť, bolesť hlavy či zvýšená telesná teplota.

Priebeh ochorenia erysipel

Streptokokové baktérie do organizmu vstúpia cez drobné kožné poranenie, ktoré nemusí byť vždy zjavné. Niekedy je vznik „ruže“ zapríčinený napríklad predchádzajúcou infekciou nosohltanu, inokedy s bodnutím hmyzom, škrabaním alebo žilovou nedostatočnosťou. Zápal prebieha ako povrchová infekcia zamše a povrchových miazgových, lymfatických ciev. Často sú postihnuté priľahlé časti podkožia. Postupne sa objavuje opuch a typické plameňovité¹ kožné začervenanie. Postihnutá koža je teplejšia ako jej okolie a je bolestivá. Infekcia je sprevádzaná zmenami lymfatických uzlín, horúčkou, triaškou a slabosťou. Po prekonaní tohto ochorenia sa môže po určitom čase, väčšinou 1 – 4 týždňoch, objaviť obličkový zápal.

K najvážnejšej komplikácii patrí poškodenie lymfatických ciev s následnou poruchou odtoku miazgy z postihnutej časti tela. To zvyšuje riziko ďalšej infekcie a tiež vredu. Stav môže viesť k vzniku gangrény, teda odumretiu postihnutého úseku kože. U dlhodobo neliečených pacientov, pacientov po operáciách či ľudí s oslabenou imunitou je riziko možného rozsevu baktérie po organizme. Kritický priebeh pozorujeme najmä vtedy, keď sa stav nelieči a postihnutý nevyhľadá lekára. Vtedy hrozí tvorba hnisavých dutín, krvných zrazenín, otrava krvi, prerastajúca infekcia do okolia či už spomínané odumretie kože.

U koho sa erysipel môže rozvinúť?

Väčšina epidemiologickýchštúdií o erysipeli viedla k záverom, že ochorenie môže postihnúť ľudí bez rozdielu veku, pohlavia a pôvodu.² Aj napriek tomu sa ruža častejšie vyskytuje u žien. Oproti minulosti sa však výskyt tohto ochorenia celkovo znížil vďaka modernej antibiotickej terapii.

Rizikovými skupinami sú:

• osoby s obezitou,
• zle kontrolovaní pacienti trpiaci cukrovkou,
• pacienti s chlopňovými náhradami,
• intravenózni užívatelia drog,
• ľudia po operáciách, pri ktorých bolo nutné odstránenie niektorých lymfatických uzlín, nakoľko je pri nich často oslabená drenáž miazgy z postihnutej časti tela a vzniká lymfedém,
• ľudia s ochoreniami kože ako tinea pedis či ekzém³, pretože tieto ochorenia môžu vytvoriť terén pre streptokoka.

Diagnostika ruže sa opiera hlavne o klinický obraz

V zásade platí, že pri diagnostike erysipelu nie sú vždy potrebné laboratórne vyšetrenia. Zvýšené množstvo cirkulujúcich leukocytov, zvýšený C-reaktívny proteín v krvi môžu síce dopomôcť pri stanovení diagnózy, no pre potvrdenie diagnózy sa skôr zvykne robiť ster na kultivačné vyšetrenie.

Pri diagnostike je podstatnejšia anamnéza a fyzikálne vyšetrenie pacienta. Lekár si všíma vzhľad postihnutej kože, pýta sa na súvislosti, hľadá možné stopy po zranení, uštipnutí hmyzom či rankách vzniknutých počas holenia. Pri ochorení rozšírenom na dolnej končatine môže byť miesto vstupu infekcie „skryté“ aj medzi prstami nohy. Koža v tejto oblasti je vtedy šupinatá či inak zmenená.

Je možné erysipel úspešne liečiť?

Ako antibiotický liek prvej voľby sa pri erysipele volí penicilín. Je potrebné ho nasadiť čo najskôr. Užíva sa 5 dní², ale pri nelepšení stavu sa môže doba užívania v tabletovej forme predĺžiť. Pacient môže užívať lieky aj ambulantnou cestou, pri závažnejšej forme infekcie sa odporúča hospitalizácia spojená s intenzívnejšou intravenóznou terapiou. V istých prípadoch, za prítomnosti abscesu či odumretia kožných štruktúr, je potrebné chirurgické vyčistenie rany.

Okrem toho je dôležité, aby bol človek dostatočne hydratovaný. Pomôcť môžu aj studené obklady či lieky proti horúčke. Pri erysipeli na končatinách sa odporúča dať končatinu do polohy nad úroveň hlavy.

Niekedy sa ochorenie vráti, tzv. recidivuje. V týchto prípadoch je možné podávať dlhodobú antibiotickú liečbu ako profylaxiu. Popri ordinovanej antibiotickej liečbe je možné siahnuť aj po bylinách, ktoré sú výborným doplnkom. V kuchyni pri príprave jedál, prípadne ako čaj, je možné použiť tie s antiseptickým účinkom. Priaznivo v boji s baktériami pôsobia:

• cesnak a cibuľa,
• gáfrovník lekársky,
• rumanček kamilkový,
• chmeľ obyčajný,
• levanduľa úzkolistá,
• majorán záhradný,
• mäta pieporná,
• šalvia lekárska,
• saturejka záhradná,
• materina dúška,
• skorocel kopijovitý.

Pozor, bylinky nenahrádzajú riadnu antibiotickú liečbu alebo liečbu stanovenú lekárom. Svoje významné miesto v liečbe nehojacich sa kožných afekcií má extrahovaný chlorofyl, ktorý je možné použiť vo forme spreju či masti.⁴