Je pre človeka toxoplazmóza nebezpečná? Spoznajte okolnosti jej prenosu

Toxoplazmóza je infekčné parazitárne ochorenie spôsobené prvokom Toxoplasma gondii. Tento prvok vyvoláva ochorenie u mnohých domácich a voľne žijúcich zvierat, predovšetkým u mačkovitých šeliem. Od zvieraťa sa následne môže nakaziť aj človek, a to buď priamo z mäsa alebo z pôdy, prípadne po požití nedostatočne tepelne spracovaného mäsa iných medzihostiteľov. ¹ Tiež je nebezpečný prenos z matky na plod.

Ochorenie prebieha niekedy celkom bez príznakov, alebo len s príznakmi podobnými ľahšej viróze – s teplotami a únavou. Je preto pre človeka nebezpečné a môže spôsobiť dlhodobé následky?

Pôvodca toxoplazmózy

Toxoplasma gondii je prvok patriaci ku kokcídiám (trieda Coccidia). Je teda vyvolávateľom toxoplazmózy a je rozšírený celosvetovo. Má pomerne zložitý vývoj, pričom jeho konečným hostiteľom sú mačky. Medzihostiteľom je človek a celá rada ďalších živočíchov.

Infekčné sú tzv. oocysty (sú veľké asi 12 mikrometrov). Vznikajú v čreve mačiek a vylučujú sa stolicou. V čreve sa z oocysty uvoľnujú tzv. sporozoidy, ktoré sú roztrúsené do vnútorných orgánov, kde sa množia za vzniku cýst. V nich dlhodobo prežívajú.

Prenos a inkubačná doba toxoplazmózy:

Ochorenie sa všeobecne vyskytuje v populácii často. Vnímavosť je bežná. Prenáša sa prostredníctvom mačiek a konzumáciou nedostatočne tepelne spracovaného mäsa. Inkubačná doba je 5 – 28 dní, väčšinou 1 – 2 týždne.²

Ako sa prejavuje toxoplazmóza?

Medzi hlavné príznaky toxoplazmózy patrí zdurenie uzlín v záhlaví so zvýšenou teplotou až horúčkou. Niekedy býva prítomná aj bolesť svalov, hlavy a hrdla. Väčšina ochorení však prebehne asymptomaticky, čiže bez prejavov.

Pri toxoplazmóze mozgu (nie je bežná) sa vyskytujú neurologické príznaky. Patrí medzi ne tŕpnutie končatín, pocity mravčenia, poruchy citlivosti kože, obrny, závraty, pocit na vracanie a podobne. Príznaky varírujú od lokalizácie miesta, kde sa v mozgu toxoplazma nachádza.

Vrodená toxoplazmóza je veľmi nebezpečná

Vrodená toxoplazmóza vzniká tak, že nakazená matka prenesie ochorenie na plod. Pri takomto stave hrozí riziko spontánneho potratu. U detí potom hrozí typické poškodenie očí (mikrophtalmia a poškodenie cievnatky spolu so sietnicou).

Pri vrodenej forme asi 75% detí nemá prejavy ochorenia. Ak sa vyskytnú ťažkosti, súvisia so zhoršeným jedením, zväčšením miazgových uzlín, kožnou vyrážkou, žltačkou, zväčšením pečene a sleziny, poruchou zraku, záchvatmi, ale aj tzv. hydrocefalom. Hlavička môže byť zväčšená (makrocephalia), alebo zmenšená (mikrocephalia). Ako dieťa rastie, môžu sa pridružiť poruchy sluchu a intelektuálnych zručností.³   

Ako rozpoznáte, že máte toxoplazmózu?

Sami na sebe či na svojom blízkom by ste si mali všímať najmä zväčšené uzliny. Aj diagnostika sa najprv opiera o nález zväčšených lymfatických uzlín v záhlaví a za ušami. Dôležité následne je sérologické vyšetrenie toxoplazmózy (bývajú pozitívne špecifické protilátky imunoglobulíny M, A a E). Na diagnostiku vrodenej toxoplazmózy sa používa okrem sérológie aj dôkaz genómu cestou PCR z plodovej vody.

Pri podozrení na mozgovú formu ochorenia je indikované CT vyšetrenie (počítačová tomografia), respektíve vyšetrenie magnetickou rezonanciou. Tieto zobrazenia nám pomôžu nájsť mozgové ložisko s prvokom T. gondii.

Ako sa ochorenie lieči?

Bezpríznaková a uzlinová forma ochorenia liečbu nevyžaduje. Pri bolestiach hrdla je možné podať okrem bežnej analgetickej liečby aj bylinky, napríklad šalviu lekársku. Pri vysokých teplotách môžete použiť antipyretiká – lieky na znižovanie horúčky.

Pri vážnych formách ochorenia sa podávajú protitoxomplazmové chemoterapeutiká ako pyrimetamín, sulfadiazín, klindamycín alebo spiramycín v kombináciách. U tehotných žien sa používa liečba spiramycínom.⁴ Takúto liečbu však nastavuje lekár.

Dá sa pred toxoplazmózou nejako preventívne chrániť?

Základom preventívnych opatrení (hlavne u tehotných žien) sú hygienické opatrenia, ako dôkladné umývanie ovocia a zeleniny či konzumácia len vhodne tepelne upraveného mäsa. V niektorých krajinách sa robí sérologický skríning tehotných žien, aby sa predišlo riziku prenosu ochorenia na bábätko.

Milovníci mačiek by mali tiež zvýšiť opatrnosť, no samozrejme neznamená to, že by ste sa mali mačiek báť. Dôležité je, aby mačka nevychádzala mimo domov a mala pravidelné veterinárne kontroly. Je lepšie kŕmiť ju certifikovanou stravou a vyvarovať sa surovým mäsovým produktom. Opatrný buďte najmä pri čistení podstielky, aby sa prípadná nákaza z exkrementov nepreniesla ďalej. Po každej manipulácii s podstielkou si dôkladne umyte ruky. Tiež nie je vhodné opatriť si mačku v období tehotnosti.⁵