Kolaps organizmu: čo vedie k jeho vzniku, aká je prvá pomoc, prevencia a terapia?

Kolaps, tiež kolapsový stav, mdloba, laicky odpadnutie alebo odborne vazovagálna synkopa, je krátkodobá strata vedomia, trvajúca niekoľko sekúnd, nanajvýš minút. Návrat vedomia býva rýchly, nie je doprevádzaný následnou spavosťou.¹

Kolapsový stav býva doprevádzaný predchádzajúcim pocitom slabosti, nevoľnosti, niekedy pocitom tepla alebo zvýšeným potením. Vzniká najčastejšie vo vzpriamenej polohe, teda v stoji. Za určitých okolností, ako je prehriatie organizmu či dehydratácia v teple, ale aj iných, môže dôjsť k zníženiu žilného návratu do srdca. V tele vzniká kaskáda reakcií, ktoré vedú k zníženiu tlaku krvi a prietoku krvi mozgom. Následne dochádza k zúženiu mozgových ciev až samotnému kolapsu. Toto všetko sa deje náhle. Poďte sa spolu s nami pozrieť na to, ako človeku pri kolapse pomôcť a ako tomuto stavu predchádzať?

Prečo kolaps vzniká?

Príčiny týchto ťažkostí sú rôznorodé, niekedy aj nejasné.

• Vazovagálna synkopa sa objaví vtedy, keď časť nervového systému, zodpovedná za srdcovú frekvenciu a tlak krvi, zhoršene reaguje na nejaký stimul – spúšťač. Tým spúšťačom môže byť napríklad aj pohľad na krv. Cievy v dolných končatinách sa rozšíria, čo vedie k zníženiu prekrvenia mozgu. V kombinácii so zníženým tlakom krvi a pomalšou akciou srdca vznikajú samotné mdloby. Môže vznikať reflexne napríklad pri afekte, bolestiach či z psychických príčin.
• Situačná synkopa sa môže objaviť pri vyprázdňovaní, močení či kašli, súvisí s podráždením tzv. mechanoreceptorov. Pri nízkom tlaku môže človek stratiť vedomie napríklad pri prudkom postavení po predchádzajúcom ležaní, alebo pri dlhom státí, dehydratácii², prehriatí a podobne.
• Kardiálna synkopa predstavuje krátkodobú stratu vedomia kvôli poruche rytmu alebo pri chlopňovej chybe. Ku kolapsu môže dôjsť aj po užití niektorých liekov, napríklad na rozšírenie ciev či proti zvýšenému tlaku krvi.

Kolaps je nebezpečný nie len pre krátkodobú poruchu vedomia, ale aj z dôvodu možného úrazu. Počas samotnej straty vedomia bývajú prítomné aj abnormálne pohyby, slabý pulz a rozšírené zreničky. Po prekonaní kolapsového stavu trvá zotavenie asi 1 minútu. Nikdy sa neodporúča opäť sa po prekonanom kolapse postaviť na dlhšiu dobu, môže to viesť k jeho opakovaniu.

Kedy vyhľadať lekára a aká je prvá pomoc?

V istých prípadoch je pacientovi nutné podať aj prvú pomoc – a to hlavne v situáciách, keď človek odpadol z prehriatia alebo dehydratácie. Ak sa nám zdá, že dotyčný málo pil, je vhodné ho hydratovať. Samotné podanie tekutín môže veľmi rýchlo zlepšiť jeho zdravotný stav, avšak má sa robiť až po plnom nadobudnutí vedomia a v prípade, že pacient normálne prehĺta a nevracia. Ovlažiť tvár pacienta chladnou vodou však môžeme ešte počas straty vedomia, v ležiacej polohe na chrbte.

Diagnostika kolapsových stavov sa opiera o sériu vyšetrení

Keďže kolapsový stav môže byť príznakom vážneho ochorenie srdca alebo mozgu, je potrebné nájsť jeho príčinu. Diagnostika kolapsových stavov najčastejšie začína fyzikálnym vyšetrením. Pri samotnom kolapse lekár zisťuje pohmatom slabý, tzv. nitkovitý pulz. Srdce v jednej minúte udiera pomalšie, ako je norma. Tlak krvi býva znížený. Koža pacienta je bledá, vedomie je na chvíľu stratené, neskôr je pacient často dezorientovaný. Následne lekár používa v ďalšej diagnostike:

• Elektrokardiogram – slúži na diagnostiku ochorení srdca, napríklad arytmií.
• Echokardiogram – ultrazvuk srdca môže napomôcť k odhaleniu príčiny vzniku synkopy. Týmto vyšetrením je možné zistiť, či chlopne správne naliehajú, nedochádza k spätnému toku krvi v srdci a podobne.
• Záťažový test – využíva sa napríklad chôdza po bežiacom páse. Pri tomto teste sa zisťuje, či záťaž nevedie napríklad k arytmiám, následne aj kolapsom. Používa sa na odlíšenie kardiogénnej synkopy od vazovagálnej.
• Krvné testy – stavy ako chudokrvnosť tiež môžu viesť k vzniku kolapsu. Nedochádza vtedy k dostatočnému okysličeniu tkanív vrátane mozgu. Tiež je dôležité skontrolovať hladinu glukózy v krvi, jej zmenené hodnoty tiež môžu viesť ku strate vedomia³.
• Test naklonenej roviny – pri tomto teste sa leží, pričom sa pacient polohuje do rôznych polôh a uhlov. Zisťuje sa, či sa nemení akcia srdca a nie je prítomná dysrytmia pri zmene polohy tela.

Liečenie kolapsových stavov zahŕňa horizontálnu polohu so zdvihnutím dolných končatín

Pri kolapse je v prvom rade potrebné správne uložiť chorého. Položte ho horizontálne a zdvihnite mu dolné končatiny. To zabezpečí, že sa krv dostane do hlavy a zlepší sa prietok mozgom. Pacienta je dobré po nadobudnutí vedomia hydratovať, takže mu dajte napiť. Ak pacient vracia, vtedy sa podávaniu tekutín cez ústa vyhnite, alebo mu podávajte tekutiny len žmýkaním z vreckovky po minimálnych množstvách. Keďže zvracaním organizmus prichádza o minerály, možno ich doplniť aj pomocou rehydratačných roztokov.

Pri opakovaných kolapsových stavoch je možné podávať lieky zo skupiny anticholinergík, takáto liečba však patrí do rúk lekára.Z iných medikamentov sa zvykne pri zníženom tlaku krvi podávať fludrokortizon. Niektorí lekári volia selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu. K terapiám, ktoré môžu pomôcť pri častých kolapsoch, radíme cvičenie dolných končatín, elastickú bandáž dolných končatín. Niekedy sa odporúča zvýšenie príjmu soli, pokiaľ je dlhodobý sklon k zníženému tlaku krvi. Neodporúča sa dlhodobé státie na slnkom exponovaných miestach.⁴

Keď pacient nadobudne po pravom kolapse vedomie, okrem celkovej hydratácie sa mu v domácich podmienkach môže k nosu priložiť handrička s aplikovanými švédskymi kvapkami na privoňanie.

Kolapsový stav je krátkou poruchou vedomia, ktorá vzniká kvôli rôznym spúšťačom – od menej závažných až po vážne. Aby ste riziko kolapsu eliminovali, vyhýbajte sa dlhodobému státiu na otvorených priestranstvách a slnku – hlavne v letnom období. Ak už náhodou mdloby a kolaps prepukne, umiestnite pacienta do horizontálnej polohy na chrbát a zdvihnite mu dolné končatiny. Takýmto spôsobom dokážete pomôcť aj sami sebe, ak pri vás nie je nikto blízky.