Myóm maternice je pomerne časté ochorenie. Ako sa prejavuje, aké komplikácie spôsobuje a aké sú možnosti liečby?

Myómy maternice sú najčastejšie nezhubné nádory ženského pohlavného traktu. Vyskytujú sa spravidla medzi 30 – 40 rokov života ženy. Nespôsobujú rakovinu a len zriedkavo dôjde k tomu, že by nádor zmalígnel. Experti odhadujú, že sa vyskytujú u 40 – 80% žien.¹ Toto časté ochorenie môže prebiehať bez príznakov, niekedy sa prejavuje bolesťou alebo krvácaním. V liečbe sa využíva viac prístupov, pričom sa zohľadňuje okrem iných faktorov aj to, či žena chce mať v budúcnosti deti.

Myóm je niekedy ledva viditeľný voľným okom, inokedy môže mať až veľkosť grepfruitu. Môže rásť samostatne alebo vo väčšom počte, kedy hovoríme o uterus myomatosus. Keďže ide o pomerne rozšírené ochorenie, možno máte aj vy vo svojom okolí ženu, ktorá týmto ochorením trpela, alebo postihlo práve vás. Ak hľadáte viac informácií o tom, ako sa myómy prejavujú, čo všetko môžu zapríčiniť a aká je účinná liečba, čítajte ďalej.

Prečo maternicové myómy vznikajú?

Presná príčina vzniku maternicových myómov nie je jasná. Určitú rolu však zohrávajú tieto faktory:

• Génové zmeny – veľa myómov vykazuje známky mutácie, pričom ich genetická informácia je iná ako v bežných bunkách hladkej svaloviny.
• Hormóny – pohlavné hormóny, teda estrogén a progesterón, pripravujú maternicu periodicky k tehotenstvu, vplývajú na samotné tkanivo tohto orgánu. Avšak tiež pomáhajú myómom rásť. V období menopauzy zvyknú zregredovať, teda sa zmrštia, pretože sa menia hormonálne pomery v organizme ženy.
• Iné rastové faktory – látky, ktoré pomáhajú organizmu sa vyvíjať, napríklad inzulínu podobný rastový faktor môže viesť k rastu maternicového myómu.
• Extracelulárna matrix – táto hmota je spojená s biologickými zmenami v jej okolí.

Samotné rastové vzorce maternicových myómov sa menia.² Znamená to, že tieto útvary môžu rásť rýchlo, ale aj pomaly, inokedy si zas dlhý čas nechávajú rovnakú veľkosť. Niektoré myómy rastú zrýchlene, iné sa naopak môžu zmršťovať. Delíme ich podľa miesta vzniku na intramurálne (vznikajú v stene maternice), submukózne (vyrastajú do vnútra maternice) a subserózne (formujú sa z vonkajšej strany maternice).³

Ako sa prejavuje maternicový myóm?

Myómy maternice môžu u ženy narásť do tak veľkých rozmerov, že môžu imitovať tehotenstvo a spôsobovať komplikácie z útlaku štruktúr umiestnených v panve a bruchu. Väčšina žien s myómom však nepociťuje žiadne príznaky. Ak sa nejaké symptómy vyskytnú, súvisí to práve s veľkosťou a lokalitou, kde sa myóm maternice presne nachádza. Medzi bežné prejavy patrí:

• Silné menštruačné krvácanie alebo bolestivá menštruácia
• Dlhšie trvanie alebo častejšia frekvencia menštruácie
• Tlaková bolesť v oblasti panvy
• Častejšie močenie, prípadne ťažkosti s močením
• Rastúce brucho
• Zápcha
• Bolesti v oblasti žalúdka, dolnej časti chrbta alebo počas pohlavného styku

Doktora je potrebné vyhľadať vtedy, ak sa objaví neutíchajúca panvová bolesť. Tiež sa treba poradiť s lekárom, pokiaľ je menštruačný cyklus nepravidelný, príliš bolestivý alebo sa krvácanie objaví mimo menštruácie. Niekedy môžu byť sprievodnými príznakmi myómov aj ťažkosti s vyprázdnením močového mechúra, chudokrvnosť a celková slabosť.

Existujú nejaké rizikové faktory vzniku myómov?

Áno, medzi rizikové faktory myómov maternice radíme nasledovné:

• Rasa – bolo zistené, že u žien s tmavou pleťou sa toto ochorenie vyskytuje častejšie ako u ostatných rás. Tiež platí, že mávajú myómy v skoršom veku, pričom sú väčšie a s horšími prejavmi.
• Rodinný výskyt – ak sa vyskytli myómy u matky alebo sestry, je väčšia pravdepodobnosť ich výskytu v blízkom rodinnom príbuzenstve.
• Iné faktory – začiatok menštruácie v skorom veku, bezpôrodnosť – teda že žena nikdy nerodila.
• Životný štýl – vznik myómov môže ovplyvňovať najmä obezita, nízka hladina vitamínu D, vysoký príjem alkoholu a mäsitá diéta.

Ako sa myóm diagnostikuje?

Myóm je možné diagnostikovať už pri bežnom gynekologickom vyšetrení, kedy lekár dokáže nájsť útvar podobný myómu. Na potvrdenie je potrebné sonografické vyšetrenie. Vďaka nemu je možné myóm maternice nielen lokalizovať, ale aj zmerať jeho veľkosť. Vyšetrenie ultrazvukom je možné vykonať cez brušnú stenu, na ktorú sa prikladá sonda, ale aj priamo cez vagínu. Pri hysterosonografii sa používa slaný roztok k zväčšeniu maternicovej dutiny. To zlepšuje celkovú viditeľnosť a spresňuje diagnostiku.

Ešte detailnejšie ako ultrasonografia je vyšetrenie magnetickou rezonanciou – MRI. Vďaka MRI vie lekár zistiť presnú lokalitu a veľkosť myómov, hrúbku steny maternice, ako aj orientáciu nádoru vzhľadom k ostatným brušným orgánom. Toto vyšetrenie sa vykonáva najčastejšie u pacientiek, ktoré majú zväčšenú maternicu, prípadne sa u nich blíži menopauza.

U žien, u ktorých existuje podozrenie na neplodnosť, sa niekedy používa aj hysterosalpingografia. Vyšetrenie využíva röntgenové lúče a kontrastnú látku, ktorá sa vpúšťa do oblasti maternice a vajíčkovodov. Vďaka tomuto zákroku je možné zistiť, či nie je blokovaný samotný vajíčkovod. Hysteroskopia je obdobné vyšetrenie, avšak používa sa pri ňom hysteroskop. Vďaka nemu si gynekológ môže prehliadnuť maternicu aj výstupy vajíčkovodov.

Ako sa myómy maternice liečia?

Existuje niekoľko prístupov v terapii uterinných, teda maternicových myómov. Niekedy postačuje vyčkávanie, pacientka však chodí na pravidelné kontroly a je sledovaná svojim lekárom. Lieky sú zamerané nielen na zmiernenie príznakov, ale aj zlepšenie kvality života týchto pacientiek. Podávajú sa:

• Agonisti gonádotropín uvoľňujúceho hormónu (GnRH) – vedú k blokáde tvorby hormónov ako estrogén a progesterón a navodia stav podobný menopauze. Pacientkám sa zmierni chudokrvnosť a myómy sa zmršťujú. K ich nežiadúcim účinkom patria návaly tepla. V niektorých prípadoch sa predpisujú pred plánovaným chirurgickým odstránením myómu.
• Antagonisti gonádotropín uvoľňujúceho hormónu (GnRH) – používajú sa v liečbe silného menštruačného krvácania, avšak nedochádza k zmršteniu samotného myómu.
• Progestín uvoľňujúce hormonálne vnútromaternicové teliesko (IUD) – utišuje silné krvácanie spôsobené myómom. Tiež chráni pred otehotnením.
• Kyselina tranexamová – uľahčuje pri silnom menštruačnom krvácaní.
• NSAID – lieky, ktoré zmierňujú bolesti, napríklad ibuprofén, diklofenak či kyselina acetylsalicylová.

Z miniinvazívnych chirurgických prístupov na odstránenie myómu sa niekedy vykonáva embolizácia maternicovej tepny či laparoskopická rádiofrekvenčná ablácia. Na niektorých pracoviskách sa robí tzv. laparoskopická myomektómia, pri ktorej je samotný myóm odstránený laparoskopom cestou brušnej steny. Jej výhodou je, že operačné vstupy sú malé, a preto aj rekonvalescencia prebieha rýchlejšie. Naproti tomu sa robí aj hysteroskopická myomektómia, pri ktorej sa myóm odstraňuje vaginálnou cestou. Prístup sa volí podľa lokalizácie myómu.

Prevencia myómov a prírodná liečba

Vedci neustále skúmajú, čo môže spôsobovať maternicové myómy a ako im predchádzať. Všeobecne sa odporúča zdravá životospráva. Tá zahŕňa okrem pravidelného pohybu aj stravu s vysokým množstvom zeleniny a ovocia. Neodporúča sa fajčiť a piť alkoholické nápoje.

Ak chcete ísť pri liečbe myómov inou cestou, zrejme narazíte na množstvo protichodných informácií. Internet je zaplavený rôznymi alternatívnymi prístupmi k liečbe maternicových myómov. Jedná sa o rôzne diéty, magnetoterapiu, použitie ploštičníka strapcovitého alebo homeopatie. Zatiaľ však neexistujú priame vedecké dôkazy, že by tieto spôsoby liečenia naozaj pomáhali, preto vás dôrazne upozorňujeme – jedinou overenou liečbou myómov je tá, ktorú určí váš gynekológ.

V niektorých prípadoch je možné po dohovore s lekárom užívať byliny. Pri ťažkostiach s menštruáciou a na zlepšenie ženského zdravia sa používa alchemilka alebo rebríček. Môžu zmierniť menštruačné bolesti či priaznivo vplývať na iné nepríjemné príznaky PMS a menštruácie.