Obezita u detí: Nie je to len o výzore. Aké zdravotné riziká môže dieťaťu spôsobiť vysoká váha?

Obezita je charakterizovaná ako zvýšené ukladanie tuku v organizme, čím dochádza k zhoršovaniu zdravotného stavu človeka. Dnes je považovaná za komplexné multifaktoriálne chronické ochorenie, pri ktorom veľkú úlohu zohrávajú genetické, fyziologické, psychologické a socioekonomické faktory.

Fyziologicky je obezita narušením energetickej rovnováhy medzi príjmom potravy a výdajom energie. Energetický príjem a výdaj by mali byť pre potreby človeka a zdravé fungovanie tela zhruba rovnaké. Aj keď sa zdá, že je to jednoduchá rovnica, ide o zložitý mechanizmus udržiavania rovnováhy v organizme. Centrálne ho reguluje hypotalamus, do ktorého ústia signály z tráviaceho systému. Vďaka tomu dokážeme pociťovať hlad alebo naopak – plnosť či nasýtenie. Energetický metabolizmus, ako môžeme tento systém nazývať, zabezpečuje energetickú vyváženosť medzi príjmom a výdajom¹.

Detská obezita vo svete

V súčasnosti je detská obezita vážny problém v mnohých krajinách. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) v roku 2016 malo nadváhu alebo obezitu viac ako 340 miliónov detí a dospievajúcich vo veku 5 až 19 rokov. V roku 2020 malo nadváhu alebo obezitu takmer 40 miliónov detí mladších ako 5 rokov.

Na Slovensku každoročne stúpa počet detí s obezitou. Medzi rokom 2020 až 2021 stúpol počet obéznych detí a mladistvých vo veku do 18 rokov o takmer 10%, pričom od roku 2018 až do roku 2021 je to celkovo o takmer 70%. Najvyšší prírastok na váhe bol zaznamenaný u detí vo veku 11 – 15 rokov⁴. Vo veľkej miere prispelo k tomu nárastu obdobie pandémie COVID-19, kedy mali deti menej pohybu a zhoršili sa ich stravovacie návyky.

Čo spôsobuje a ovplyvňuje obezitu u detí?

Aj keď vplyv dedičnosti na obezitu nemožno poprieť, mnohí odborníci sa zhodujú, že dnes je výrazne potlačovaná vonkajšími faktormi prostredia a životným štýlom človeka. Na vývoj obezity u dieťaťa vplýva nielen genetická predispozícia, ale aj tehotenstvo matky či starostlivosť od ranného vývinu. Čo z týchto faktorov ovplyvňuje rozvoj obezity u dieťaťa?

• Obezita matky v tehotenstve
• Tehotenská cukrovka matky
• Nízka alebo naopak vysoká pôrodná hmotnosť dieťaťa
• Skoré odstavenie dieťaťa od dojčenia
• Umelá výživa
• Nedostatočný spánok novorodenca
• Rýchly nárast váhy dieťaťa po narodení

Samozrejme, vo vyššom veku ovplyvňujú obezitu aj faktory ako nesprávna strava a nedostatok pohybu. Je však vedecky dokázané, že dojčené deti majú menšiu pravdepodobnosť vývoja obezity v neskoršom veku ako tie, ktoré dojčené nie sú². Preto sa matkám odporúča, aby sa snažili novorodenca dojčiť aspoň do ukončenia 6. mesiaca veku. Ak to nie je možné, je už na matke, akú najvhodnejšiu náhradu materského mlieka vyberie. Umelé mlieko by malo mať pre dieťa dostatok živín a vitamínov, s čo najmenším obsahom cukru a umelých zložiek.

Aj pri zavádzaní tuhej výživy platia pravidlá, ktoré môžu pomôcť udržať optimálnu váhu dieťatka

O najlepšom zavádzaní tuhej výživy pre dieťa sa už veľa popísalo. Existuje množstvo publikácií a odporúčaní, v ktorých sa však nejeden rodič stráca. O zavádzaní príkrmov je preto najlepšie komunikovať s pediatrom. Odporúča sa zavádzať určité skupiny potravín postupne, aby si dieťa na nové chute zvyklo, prípadne aby rodič spozoroval prípadné alergie čo najskôr. Štandardne platí, že dieťaťu dávame najskôr zeleninu, mäso a neskôr ovocie.

Po dovŕšení jedného roku sa dieťa už plne zaujíma o jedlo. Vníma ako jedia rodičia, začína si uvedomovať čas stravovania a chce sa samo zapájať do tejto činnosti. Je správne, ak necháte dieťa spoznávať rôzne chute, a zároveň rešpektujete jeho pocit plnosti. Nie je vhodné dieťa po jednom roku prekrmovať a je nutné stanoviť hranice, čoho dieťa môže zjesť viac a čoho menej. Rozhodne nie je správne nahrádzať plnohodnotné jedlo sladkosťami alebo nechať ho konzumovať mastné a kalorické jedlá. Jedálniček by mal byť zložený hlavne zo zeleniny, ktorú môžete ponúknuť dieťaťu kedykoľvek.

V školskom veku dieťaťa sa jeho chute často menia. Sú obdobia, kedy je dieťa málo, prípadne si vyberá čo mu viac chutí. Veľké množstvo energie, ktoré deti zo seba vydajú fyzickou aktivitou, sa prirodzene snažia kompenzovať zvýšeným príjmom cukru. Cukor je ale len chvíľková dávka energie, ktorú síce dieťa potrebuje, no rovnako rýchlo sa vyčerpá.

Diagnostika detskej obezity

U novorodencoch a dojčiat sa na posúdenie normálnej telesnej hmotnosti používajú percentilové grafy pomeru hmotnosti a dĺžky dieťaťa. Prirodzene reflektujú jeho fyziologický vývin. V neskoršom veku je na posúdenie nadváhy, prípadne obezity, používané BMI – index telesnej hmotnosti. Počíta sa podľa vzorca:

• BMI = telesná hmotnosť (kg) / telesná výška² (m)

Úplne presne sa nadváha a obezita stanovuje v ambulancii pediatra pomocou percentilového vyjadrenia hodnoty BMI, ktoré porovnáva BMI dieťaťa podľa veku a pohlavia s referenčnou normou v danej populácii. Slovenská republika má vypracované vlastné referenčné hodnoty percentilového BMI:

• nadváha je diagnostikovaná, ak je hodnota BMI nad90. percentilom,
• obezita je diagnostikovaná, ak je hodnota BMI nad 97. percentilom.

Spoľahlivá diagnostika však ráta aj s meraniami množstva viscerálneho tuku a ďalšími antromometrickými metódami².

Aké riziká pre dieťa predstavuje obezita?

Najčastejšie zdravotné následky, aké môžu nadváha a obezita u detí vyvolať, sú¹:

• Cukrovka
• Poruchy stravovania
• Skoršia invalidita
• Kardiovaskulárne ochorenia     
• Ochorenia tráviaceho traktu
• Ochorenia pohybovo-svalového aparátu
• Psychické poruchy
• Cievna mozgová príhoda
• Niektoré druhy rakoviny
• Predčasné úmrtie

Prevencia a liečba detskej obezity

V prípade detskej obezity určite platí, že prevencia je najlepší liek. Už od útleho veku vyvážené stravovanie a pohyb podporí v dieťati zdravé nastavenie životného štýlu až do dospelosti. Upozorniť na rastúcu hmotnosť dieťaťa môžete pediatra, ktorý na základe BMI a medicínskych tabuliek posúdi, či ide o začínajúcu obezitu. Taktiež vám odporučí, ako upraviť stravovanie dieťaťa, prípadne mu zabezpečiť viac pohybu.

Cieľom liečby nie je rýchle zníženie hmotnosti dieťaťa, ale postupné cielené stabilizovanie jeho celkového fyzického stavu. Je dôležité, aby sa pri diétnom režime dieťa dobre cítilo, zvládalo fyzickú aktivitu a tešilo sa zo zavádzaných zmien. Rodina hrá v celom procese kľúčovú úlohu. Dieťa by malo cítiť podporu, pretože často ide o dlhý a náročný proces.

V prípade vážnej obezity s dopadom na celkové zdravie dieťaťa sa do procesu redukcie hmotnosti zapájajú okrem pediatrov aj dietológovia, športoví tréneri alebo psychológovia. S rastúcim počtom detí s nadváhou či obezitou sa v súčasnosti veľmi osvedčili školiace programy a tábory, ktoré hrou pomáhajú nasmerovať deti v kolektíve na správne stravovanie a pohyb. Cieľom je posilniť pocit zodpovednosti za svoje zdravie.

Obezita sa považuje za jednu z civilizačných chorôb a postihuje stále mladších ľudí aj deti. Uvedomenie si vážnych zdravotných problémov, ktorými deti v dospelom veku môžu vplyvom obezity čeliť, je prvým krokom v boji proti detskej obezite v súčasnom svete. Základom pre detské zdravie je správna strava, dostatok pohybu a spánku. Pokiaľ neviete, ako na to, poraďte sa so svojím pediatrom. Pozrieť si môžete aj náš sortiment zdravej výživy.