Pruh: Čo to je, kedy vzniká a ako sa ho zbavíte?
Pravdepodobne už každý aspoň raz počul vetu: „Nedvíhaj nič ťažké, budeš mať pruh“. Čo to vlastne je ten pruh? Ako vzniká a ako sa ho zbaviť? Skúsime sa na to pozrieť odborným okom.
Pruh, odborne nazývaný inguinálna hernia, je stav, kedy časť vnútorných orgánov alebo tkanív prestúpi z brušnej dutiny do oblasti slabín. Brušná dutina, v ktorej sú uložené vnútorné orgány, je tvorená pružnými svalmi. V prednej časti ho oddeľuje a drží sval musculus rectus abdominis. Väzivový úpon tohto svalu smeruje od hrudnej kosti až po oblasť pupku.
O niečo nižšie sa nachádza musculus pyramidalis a po bokoch sú tri svaly brušnej dutiny, a to musculus obliquus externus, musculus obliquus internus a musculus transversus abdominis. Hernia vzniká oslabením prítomných svalov, kedy sa v mieste oslabenia vyklenie pobrušnica (svalovina brušnej dutiny) alebo rovno orgán, prípadne jeho časť. Najčastejšie sa cez zoslabnutú svalovinu vyklenie časť čreva, ale nie je výnimkou ani žalúdok, maternica alebo vaječník.1
Podľa lokalizácie pruhu rozlišujeme brušnú, pupkovú herniu alebo slabinovú herniu1.
Kedy pruh vzniká?
Slabinová prietrž sa zvyčajne vyskytne, keď tukové tkanivo alebo časť čreva prenikne cez zoslabnuté svaly do slabín v hornej časti vnútorného stehna. Pretláča sa cez slabé miesto v okolitej svalovej stene do oblasti nazývanej inguinálny kanál. Prietrž sa obvykle objaví po nadmerne vyvíjanom tlaku z vnútra, a to buď v prípade, že sa svaly namáhajú pri zápche alebo nosením ťažkých bremien. V niektorých prípadoch sa pruh objaví u osôb s chronickým dusivým kašľom.
Ako zistíte, že ide o pruh?
Vzniknutá vydutina má obvykle tvar polgule. Je voľným okom viditeľná a je možné ju nahmatať2. Menšiu vydutinu je možné zatlačiť, no po čase sa objaví znovu. Často je miesto veľmi bolestivé a znemožňuje prirodzený pohyb. Čím vyšší tlak je na svalstvo vyvíjaný, tým rýchlejšie sa oslabuje a hrozí väčšie riziko komplikácií.
Okrem toho, že hernia je veľmi bolestivá a nepríjemná, obrovským rizikom je priškrtenie vačku. To vedie k nedostatočnému prekrveniu tkaniva alebo orgánu. Ak je hernia prítomná dlhšie, ďalším tlakom (kašľanie, kýchanie) sa môže zväčšovať. V mieste vzniká začervenaný opuch, ktorý zmodrie1.
Upozornenie:
Pruh môže v prípade čriev viesť k ich nepriechodnosti, vzniku zápalu a v najhoršom prípade k postupnému odumieraniu tkaniva. V niektorých prípadoch môže nastať perforácia, alebo roztrhnutie čreva, pričom sa obsah čriev vyleje do brušnej dutiny. Zápal, ktorý lokálne vzniká sa môže následne rozšíriť aj do okolitého tkaniva v brušnej dutine.
Osoba, ktorá má pruh, má zvyčajne aj problémy s trávením, trpí nechutenstvom a pocitom na zvracanie. Brucho javí známky nafúknutia a človek je unavený či slabý. Vzniknutý zápal sa odzrkadlí na zvýšenej telesnej teplote, v horšom prípade sa dostaví horúčka. Pacient s herniou by mal určite navštíviť lekára a nečakať, kým sa stav zhorší.
Typy pruhu
Podľa miesta a postihnutého orgánu:
- Enterokéla: Tenké črevo alebo jeho časť vyklenutá do oblasti slabín.
- Hiátová hernia: Časť žalúdka vyklenutá cez bránku bránice.
- Ovariokéla: Vaječník vyklenutý do oblasti slabín.
- Epiplokéla: Prestup omenta (predstierky), ktorá oddeľuje orgány v brušnej dutine.
- Umbilikálna hernia: Vyklenutie črevnej kľučky do oblasti pupka.
- Skrotálna hernia / Trieslová hernia: Vyklenutie obsahu brušnej dutiny alebo jeho časti do oblasti miešku u mužov.
- Hydrokéla: Voda v oblasti brušnej dutiny.
Podľa symptómov:
Rizikové faktory pre vznik pruhu sú3:
1. Vrodené rizikové faktory
- Genetická predispozícia
- Mužské pohlavie
- Vek – svalstvo slabne starnutím
- Vrodená nízka svalová hmotnosť
2. Získané rizikové faktory
- Nadváha a obezita
- Zníženie svalovej hmoty rýchlou stratou hmotnosti
- Zápalové ochorenie vnútorných orgánov
- Pooperačný zápal
- Tehotenstvo a pôrod
- Úraz s natiahnutím svalu v oblasti brucha alebo slabín
- Už prekonané hernie
- Zápcha, námaha s vyprázdňovaním
- Dvíhanie ťažkých bremien
Ako sa pruh diagnostikuje a lieči?
Diagnostika hernie spočíva vo vyšetrení brušnej dutiny hmatom a použitím zobrazovacích metód USG/SONO, RTG, CT alebo MRI. Väčšina prípadov končí chirurgickým zákrokom, pri ktorom sa vydutina zatlačí späť na miesto a posilní sa oslabená brušná stena. Existujú dva spôsoby chirurgického zákroku riešenia hernie:
- Otvorená operácia – cez rez na koži chirurg zatlačí vyduť späť na miesto.
- Laparoskopická operácia – je menej invazívna, pričom sa pomocou malých rezov chirurg dostáva na miesto prietrže a vyduť zatlačí späť na miesto1.
Chirurgický zákrok je obvykle jednodňový. Ak pacient nemá po zákroku žiadne komplikácie, odchádza do domácej liečby. Lekári odporúčajú pacientom kľudový režim bez námahy a stravu, ktorá nespôsobuje ťažkosti s vyprázdňovaním.
Väčšina ľudí sa zotaví do šiestich týždňov, pričom mnohí ľudia sú schopní ľahkej aktivity už po dvoch týždňoch. To samozrejme závisí od regenerácie organizmu každého človeka osobitne. Je nutné si uvedomiť, že pacientovi, ktorý už herniu prekonal, alebo podstúpil chirurgický zákrok na jej odstránenie, hrozí vznik pruhu opakovane.
Slabinová prietrž či pruh môže vzniknúť už aj u malých detičiek
Inguinálne prietrže u novorodencov a detí sú výsledkom slabých svalov v oblasti bruška. Niekedy je hernia u detí vidieť iba vtedy, keď dieťa plače, kašle alebo sa vyprázdňuje. Ak je pruh hmatateľný a dieťatko je podráždené či plačlivé, vyhľadajte lekársku pomoc. Malé hernie sa dajú ešte ľahko zatlačiť a posilňovaním svalov sa ich malé deti ešte dokážu zbaviť. Samozrejme stav kontroluje a posudzuje pediater. Komplikované stavy (kedy sa hernia nedá zatlačiť) si vyžadujú chirurgický zákrok. Deťom sa indikuje operácia v čo najkratšom čase, a to už od 6 týždňov po narodení2.
Zdroje použité v článku:
1. NHS. Inguinal hernia repair. 2022. Dostupné z: https://www.nhs.uk/conditions/inguinal-hernia-repair/
2. Mayo Clinic. Inguinal hernia. 2021. Dostupné z: https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/inguinal-hernia/symptoms-causes/syc-20351547
3. OBERG, S. & K. ANDRESEN & J. ROSENBERG. Etiology of inguinal hernias: a comprehensive review. Frontiers in Surgery. 2017;4:52.